Biela a k tomu všetko ligotavé

0

V záhradnom centre Kulla sa vianočnému a „stromčekovému“ biznisu venujú už 30 rokov. O tom, ako funguje, ako sa rokmi menil a o aktuálnych trendoch hovorí konateľka spoločnosti KATARÍNA KULLOVÁ.


V obchode máte krásnu výzdobu, príjemnú atmosféru. Ako veľmi si viete užiť to/pto predvianočné obdobie?

Mám ho rada, ale tento rok som sa do toho dostávala trošku pomalšie. Možno za to mohlo teplé počasie, ktoré bolo ešte koncom novembra. Vianoce sa u nás začínajú krátko po „dušičkách“, snažíme sa to vždy dodržať. Nemám rada, ak na nás vyskakujú snehuliaci už v auguste. Môj názor je, že keby sme začali s predajom vianočného tovaru príliš skoro, tak by sme vianočnej atmosfére skôr uškodili, ako jej pomohli. Nechceme ľudí znechutiť.

Stále platí, že pred Vianocami utratíme oveľa viac peňazí ako v priebehu roka?

Boli časy, keď sme pred sviatkami mali ohromné tržby, ľudia kúpili stromček, ozdoby, výzdobu do bytu, a potom to kompletne celé vyhodili a o rok kúpili opäť. Míňalo sa naozaj veľa, bol dopyt, obrovský hlad po nových a nových veciach. Tie časy sa však už pominuli. Postupne si ľudia začali viac všímať výrobky zo živých materiálov, ktoré pekne voňajú, začali si vážiť ručnú prácu, ktorá je za tým. A tento trend je mi oveľa milší. Rovnako ako fakt, že napriek obrovskému boomu predaja vianočného tovaru, ktorý už ponúkajú naozaj všade, sa ľudia čoraz radšej vracajú do menších, špecializovaných predajní. Sú útulnejšie, majú atmosféru, kontakt so zákazníkom je bližší, môžu sa poradiť. Keď si niečo kúpia, majú k tomu osobnejší vzťah, ako keby si to kúpili v hypermarkete.

Odkedy predávate aj stromčeky?

Zhruba pred dvadsiatimi rokmi sme úplne prví doviezli jedličky z Dánska. Boli vtedy veľmi drahé, stáli 200 korún, bežné stromčeky sa kupovali za päť. Ľudia sa však mohli spoľahnúť, že za viac peňazí dostanú najvyššiu kvalitu, krásny, súmerný, hustý a odolný stromček, ktorý len tak rýchlo neopadne.

Ako funguje stromčekový biznis?

Stromčeky sa pestujú na plantážach. Darí sa im tam, kde sú počas roka vyrovnané teploty a podľa možností čo najmenšie vetry. Vo Švédsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Škótsku… Za tie roky, kým rastú a dosiahnu optimálnu veľkosť na predaj, spĺňajú dôležitú biologickú funkciu, sú začlenené do prírody. Keď ich vysekajú, vysadia sa ďalšie. To je zároveň odpoveď pre tých, ktorí si myslia, že kúpou živého stromčeka škodia lesom. Stromček je ako plodina, ktorá sa vysadí, vyrastie, predá a kolobeh pokračuje.

Ako a odkiaľ si vyberáte vy?

Osobne niekedy v júli či v auguste chodíme po plantážach a označujeme typy a kvalitu stromčekov, o ktoré máme záujem. Máme napríklad klientov, ktorí si od nás pravidelne kupujú 8 – 9-metrové kúsky. Takže aj na to musíme myslieť. Nakupujeme len tú najexkluzívnejšiu triedu. Síce na tom menej zarobíme, ale máme istotu, že ponúkneme ľuďom krásne a kvalitné stromčeky. Najčastejšie ich berieme zo severských krajín, od svojich stabilných dodávateľov.

Ktorý druh je najobľúbenejší?

U nás to na celej čiare vyhráva normandská jedľa. Má ideálne vlastnosti vianočného stromčeka, vydrží teplo, transport, vydrží všetko.

Slovensko v tomto biznise vôbec nefiguruje?

Ale áno, pestuje sa aj u nás alebo v Rakúsku, či Maďarsku. Ale vzhľadom na naše zemepisné podmienky, výkyvy teplôt, prudké vetry, tu nenarastú v dostatočnom množstve stromčeky, ktoré spĺňajú tú najvyššiu kvalitu.

Kedy sa vianočné stromčeky vyrezávajú?

Čím sú jesene teplejšie a suchšie, tým neskôr stromčeky vyrežú. Približne začiatkom novembra, prípadne v jeho polovici. Potom sa uskladnia v chlade a postupne sa koncom novembra distribuujú.

 Stále pretrváva záujem aj o črepníkové stromčeky?

Kedysi sa predávali stromčeky, ktoré boli v črepníkoch aj pestované. Také mali šancu, že sa po presadení uchytia, ak neboli celé sviatky vnútri alebo ich nezabudli poliať aj v zime. Ľudia však stále chceli viac – vyššie, krajšie a súmernejšie kúsky… A tak začali pestovatelia do črepníkov vkladať zodpovedajúce stromčeky s koreňovým balom. Šanca, že sa takýto stromček uchytí je nižšia, 50 – 60 percent, treba ho však vysadiť čo najskôr a opäť polievať.

Kde sa tvoria vianočné trendy? Kto ich udáva?

Je to podobné ako v módnom priemysle. Sú na to dizajnéri a aranžéri, celé kreatívne oddelenia. Je to celkom pekná robota, ale zodpovednosť za výsledok je veľká. Napríklad pred časom chceli šokovať čiernymi ozdobami… Síce šokovali, ale veľký biznis z toho nebol.

Sú krajiny, ktoré v dizajne a trendoch dominujú?

Holandsko, Nemecko, škandinávske krajiny – ich nápady vídame takmer všade. Ďalšie krajiny a ich producenti sa nejakého nápadu chytia, prispôsobia si ho, mierne upravia, z jedného nápadu vzniknú viaceré podobné, a tým aj aktuálny tohtoročný trend.

Podľa čoho si pred Vianocami vyberáte tovar do predajne?

Musíme zvažovať niekoľko vecí. Berieme do úvahy módne trendy, tento rok napríklad trpaslíkov vo všetkých možných podobách a veľkostiach. Tiež vezmeme kúsky, ktoré sú populárne viac sezón, napríklad postava vojačika z Andersenovej rozprávky. No myslieť musíme na všetkých, ktorí k nám chodia. Rodiny s deťmi, bez detí, staré mamy, dokonca i na firmu, ktorá si pár dní pred Vianocami želá urobiť stromček vo farbách ich loga. Napríklad žltého. Záber musíme mať široký.

Čo tento rok „frčí“ okrem trpaslíkov?

Dlhodobo sa ľuďom páči biela a k tomu všetko ligotavé. Navodí to takú „snehovú“ atmosféru. Čo ma veľmi teší, vo veľkom sa predávajú všetky zvieratká – zajačiky, psíci, soby, jednorožce, lamy, ale aj hríbiky, malé kolotoče, rôzne postavičky… Malé milé vecičky, čo vo mne vyvolávajú detskú radosť, ktorá k Vianociam patrí. Samozrejme, že v obchode nám ide o zárobok, ale ak ho máme z takýchto milých vecí, o to väčšiu radosť z toho mám.

Čo slovenskí výrobcovia?

Dlhoročne spolupracujeme s producentami ručne maľovaných vianočných gúľ, ktoré sú veľmi originálne, ich produkcia ide na zahraničný trh, ale nám sa z nej vždy niečo ujde. Máme aj čisto ručne vyrábané produkty, ako sú sviečky, mydielka. Vždy radi podporíme takýchto výrobcov, ale musia splniť vysoké požiadavky na kvalitu a zodpovednosť z hľadiska termínov dodania.

Nájdeme vo vianočných trendoch aj slovenské ľudové vzory?

Odkedy sa pred zhruba siedmimi rokmi stali hitom čičmianske vzory, občas sa niečo objaví. Napríklad guľa na stužke s ľudovým vzorom. Ale je to skôr trend v oblečení a doplnkoch, nie vo vianočnej výzdobe.

Aké sú pre vás tie najkrajšie Vianoce?

Pre mňa je najkrajší pocit, keď mi všetci už pred časom avizovali, že sa na Vianoce tešia. Sviatky trávime už niekoľko desiatok rokov na horách. Sme tam niekoľko blažených dní, všetci spoločne – rodičia, starí rodičia, svatovci, deti, vnuci, psy – pre nás je to jedno veľké rodinné stretnutie. V jednej neveľkej miestnosti, kde do seba vrážame, varíme hlava-nehlava, prekrikujeme sa, dobre sa najeme, čo to popijeme, driememe, vyťahujú sa staré historky, spomíname, beháme po vonku. Bez signálu, bez televízie. Je to náš čas, čas pre rodinu, sme radi, že sme tam spolu, že máme jeden druhého, vzájomnú lásku. Darčeky vôbec nie sú podstatné a ani ich nemávame veľa.

Od Slovak Business Agency ste získali bezplatné poradenstvo odborníka pri riešení nástupníctva a generačnej výmeny vo firme. Pomohlo?

Rodinná firma je vždy háklivá vec. Je tam veľa pre a proti. Ani sa nenazdáte a vaše deti oproti vám sedia ako pracovní partneri. Zrazu musíte uvažovať, ako zachovať líniu firmy, o ktorej si myslíte, že funguje, a zároveň nesmiete brzdiť novú, mladú krv v rozlete. Treba nájsť zlatú strednú cestu a to nie je jednoduché. Prítomnosť mentora – odborníka zabezpečí nadhľad, iný uhol pohľadu na firmu. Niečo si potvrdíte, o niečom začnete pochybovať, viac premýšľate. Je to pozitívny a ozdravný proces.

Odporučili by ste takúto skúsenosť ďalším podnikateľom?

Priznám sa, spočiatku som bola skeptická. Ale napokon sme si s mentorom ľudsky sadli, našli takmer kamarátsky vzťah. Nahlas pomenoval niektoré veci, o ktorých sme normálne nehovorili, umožnil mi vidieť firmu jeho očami. To je na tom najcennejšie. Určite projekt Rodinné podnikanie odporúčam každému, kto sa chystá riešiť generačné zmeny vo svojom podniku.

Text: Prokop Slováček, Petra Palenčárová

Foto: Ondrej Irša

Odpovedať