Česká Coco Chanel

0

Život sa s ňou nemaznal. Prišla o manžela, stratila oboch synov, o firmu ju pripravili komunisti. Taký bol trpký osud prvej dámy českej módy Hany Podolskej.

Hana Podolská v bielych šatoch so slnečníkom, 1907. Foto: rodinný archív

Patrila medzi najväčšie podnikateľky módneho priemyslu a perfektne ovládala marketing a PR. Hana Podolská, vlastným menom Johanna, sa narodila 16. mája 1880 ako najstaršia z dvanástich detí, z ktorých sa dospelosti dožilo len päť. Ich detstvo bolo rozprávkové, ale, žiaľ, len kým otec František Vošahlík, uznávaný architekt, nezomrel ako 44-ročný na tuberkulózu.

Ranou osudu musela Hana vo veľmi mladom veku začať pomáhať matke živiť mladších súrodencov. Bola však veľmi zručná a v pražskej Celetnej ulici sa v salóne Anežky Fišerovej vyučila za dámsku krajčírku. Spočiatku chodila do domácností svojich zákazníčok, ale keď sa zoznámila s akademických maliarom Viktorom Podolskim, v ktorého žilách kolovala poľská zemianska krv, zosobášili sa a Hana si mohla otvoriť svoju prvú dielňu.

Bolo to v roku 1908 a Hana začínala skromne. Mala len dve krajčírky, no darilo sa jej, a tak sa už v roku 1914 rodina presťahovala do luxusného bytu v paláci Lucerna na Vá- clavskom námestí. Tam si Hana otvorila svoj prvý skutočný módny salón s názvom Modelový dom Hany Podolskej.

Viktor Hanu veľmi miloval a všemožne ju podporoval. Dokonca sa vzdal vlastnej kariéry a začal pracovať v jej firme, čo v tých časoch naozaj nebolo bežné. Zlatá éra salónu nastala po prvej svetovej vojne, keď sa z neho stal skutočne honosný módny dom, ktorého súčasťou bolo aj klobučníctvo a kožušníctvo. Vtedy už mal salón niekoľko desiatok krajčírok.

Malá módna špionáž

Letné vycházkové šaty. Měsíc VII, č. 7, 1939, s. 2–3. Foto: František Vobecky

Počas prvej svetovej vojny sa české dámy inšpirovali módou, ktorú videli vo Viedni, a veľmi rýchlo sa tiež začali orientovať vo francúzskej móde. Neskôr, medzi dvoma svetovými vojnami, sa česká móda vyšvihla medzi európsku špičku a rozhodne za Parížom nezaostávala.
Svoj podiel na tom mala aj Hana Podolská. Hoci ju účasť na módnych prehliadkach stála množstvo peňazí, do metropoly nad Seinou cestovala pravidelne, neunikla jej ani jedna. Odpozorovala všetky aktuálne trendy a následne ich ponúkala svojim zákazníčkam. V tom čase jej salón už niesol názov Maison Podolská a názvy modelov boli takisto vo francúzštine.

Prehliadok sa zúčastňovala spolu so svojou dvornou výtvarníčkou Hedvikou Vlkovou. Na prehliadkach bolo v tom čase zakázané kresliť, skicovať a fotografovať, no oni našli spôsob, ako tento ochranný systém obísť. Hneď ako Podolskú niektorý z modelov zaujal, žmurkla na Vlkovú a tá ho odišla naskicovať na toaletu. Francúzske trendy a informácie z prvej ruky im sprostredkovávali aj najaté módne dopisovateľky.

Efektívny marketing

Plesová toaleta, 1936, tyl, plošná výšivka zlatými flitrami. Zo sbierok UPM, inv. č. 82.270.

Nakoniec začala Hana Podolská organizovať vlastné autorské prehliadky, ktoré sa rýchlo stali významnými spoločenskými udalosťami. Niektoré boli súkromné, pre významné ženy a manželky ministrov, iné boli určené pre širšiu verejnosť a zúčastnilo sa ich aj 300 ľudí.

Modely jej predvádzali odvážne dámy z vyššej spoločnosti alebo herečky, v 30. rokoch napríklad Adina Mandlová alebo speváčka Jarmila Novotná. Neskôr začala zamestnávať prvé profesionálne manekýnky, no stať sa modelkou u Podolskej nebolo jednoduché. Dôraz kládla na ladnú chôdzu a modelky rozdeľovala do niekoľkých kategórií – športová, elegantná alebo mladistvá.

K úspechu salónu prispel nielen jej cit pre módu, ale predovšetkým usilovnosť, dôraz na dokonalé vypracovanie a neustále sledovanie aktuálnych trendov. Skvele ovládala to, čo by sme dnes nazvali efektívnym marketingom a PR. Okrem prehliadok vydávala aj časopisy Móda a vkus a Eva, kde predstavovala svoje modely, radila zákazníčkam a písala o aktuálnych trendoch. Svoje sily spojila s Františkom Drtikolom, jedným z najlepších fotografov tej doby.

Mala podnikateľského ducha a ako jedna z prvých pochopila, že pasívne čakanie na zákazníkov jej veľkú slávu neprinesie. Kto chce byť úspešný, musí byť aj videný. Preto s Drtikolom a modelkami pravidelne cestovala na dostihy do Chuchle a raz ročne navštevovali Mariánske Lázne, kde sa stretávala vtedajšia smotánka. Modelky sa po kolonáde prechádzali v jej modeloch.

Šaty pre hviezdy

Malé večerné šaty s vyšitou kyticou. 1931 marokén. Výšivka sekanými korálkami ušité pre Gudrun Neis, neter Hany Podolské.

Hana Podolská spolupracovala aj s filmovou produkciou a vytvorila kostýmy pre viacero dobových trhákov. Vo večerných šatách z jej dielne očarila Adina Mandlová Oldřicha Nového v legendárnom Kristiánovi, Lída Baarová zasa zahviezdila v jej modeloch vo filme Maskovaná milenka. Vo filme Katakomby je dokonca scéna, kde Adina Mandlová otvára škatuľu so šatami a kamera pomerne dlho sníma nápis Modelový dům Hany Podolskej, čo by dnes bolo učebnicovým príkladom product placementu.

V dobe najväčšej slávy sa na jej šaty čakalo až pol roka. Neústupne totiž dbala na kvalitu, osobne dohliadala na šitie – neunikol jej ani jeden chybný steh a zúčastňovala sa každej skúšky. Bola nekompromisná šéfka, ale dobre vykonanú prácu dokázala náležite oceniť. Bola aj veľmi spoločenská, so zákazníčkami sa stretávala aj v osobnom živote, poznala ich a vedela presne odhadnúť, v čom sa budú cítiť dobre, ktorú ich prednosť vyzdvihnúť a čo naopak dômyselne zakryť.

Prvá dáma Hana Benešová, filmové hviezdy Adina Mandlová, Nataša Gollová či Hana Vítová, automobilová pretekárka Eliška Junková… To je len zopár významných osobností prvej republiky, ktoré si v jej salóne podávali kľučky. Aj preto sa Hane Podolskej právom hovorilo česká Coco Chanel. Stala sa synonymom elegancie a kto niečo znamenal, obliekal sa u nej. Aj keď boli modely veľmi drahé, cena bola opodstatnená, veď používala ten najlepší materiál, mala dokonalé vypracovanie a jej modely sa vyznačovali jednoduchosťou, ženskosťou a šarmom európskej úrovne.

Rany osudu

Večerné šaty, 1938–1948 modrá krajkovina a taft.

Zo začiatku sa Hane Podolskej darilo vo všetkom, v práci aj v súkromnom živote – mala šťastné manželstvo, porodila dvoch synov. Lenže osud akoby ju chcel za mimoriadny úspech v pracovnom živote potrestať. Prvá veľká tragédia ju postretla v roku 1926, keď jej manžel nešťastne zahynul na poľovačke. S jeho stratou sa Hana nikdy nevyrovnala.
To bol však len začiatok rán, ktoré jej život uštedril. V roku 1935 jej starší syn oslepol, následne na to ochrnul a nakoniec umrel. Potom prišli útrapy vojny a po nej ju tiež nič dobré nečakalo, v roku 1948 emigrovala do USA manželka mladšieho syna, ktorého následne zatkli a uväznili. Po prepustení emigroval za svojou ženou a Podolská ho nikdy viac nevidela.

Nakoniec prišla aj o svoje posledné dieťa – svoj salón. Vzali jej ho komunisti. Po roku 1948 bol znárodnený a dostal názov Oděvní služba Eva. Pôvodný lesk luxusného salónu sa rýchlo vytratil, kontakty s Parížom sa zrušili. Hana síce mala sľub prvej dámy Marty Gottwaldovej, že môže vo firme zostať, aby si zarobila aspoň na dôchodok, ale v pozícii predavačky. Zarábala 2 400 korún mesačne a nielenže prišla o svoj milovaný salón, ale aj o polovicu svojho bytu.

Napokon v roku 1954 dostala zo dňa na deň výpoveď, čo bola ďalšia rana osudu. Do salónu sa už nevrátila, výnimku urobila len v roku 1968, keď súhlasila urobiť s Miroslavom Horníčkom rozhovor pre Československú televíziu. Zomrela opustená v roku 1972 a celý svoj majetok odkázala opatrovateľke, ktorá ju doopatrovala.
(ith)

Hana Podolská (1880-1972) je v súčasnosti považovaná za najslávnejšiu českú módnu návrhárku prvej polovice 20. storočia. Niektoré jej modely sú umiestnené v depozitári pražského Uměleckoprůmyslového múzea alebo sú súčasťou súkromných zbierok.

Odpovedať