Dobročinnosť v nás

0

Istá forma dobročinnosti nám je biologicky daná, motivácie však môžu byť rôzne, hovorí klinický psychológ a psychoterapeut MARTIN MILER.


Ako vnímate motívy ľudskej dobročinnosti? Pomáhame, pretože sme dobrí, alebo skôr hľadáme duševný pokoj a vyvažujeme svoje zlé vlastnosti?

Ak by sme hľadali korene dobročinnosti, tak by sme sa asi dostali do staroveku, keď človek žijúci v tlupách vytváral spoločenstvá, v ktorých dokázal prežiť lepšie než sám. Takéto spoločenstvo fungovalo zrejme najmä recipročne, ale predsa len aj tam sa vyskytovali slabší, chorí, zranení či starí. Dá sa teda predpokladať, že istá forma dobročinnosti nám je daná biologicky. V dnešnej dobe však môžu byť motivácie rôzne. Ľudia môžu cítiť skutočnú spolupatričnosť, môžu byť presvedčení, že je to ich povinnosť, môžu si tým vylepšovať svoj sebaobraz alebo aj tíšiť zlé svedomie.

Čo sa v nás deje, keď niekomu nezištne pomôžeme? Dá sa dobročinnosť použiť ako prostriedok duševného rastu?

Ak je pomoc nezištná, zažívame radosť a uspokojenie. Takže potom môže byť do určitej miery otázkou, nakoľko je konanie dobra vlastne nezištné… A či je konanie dobročinnosti spojené s duševným rastom? Ťažko povedať, záleží na motivácii. Ak je ňou presvedčenie o povinnosti, môže byť spojená s istým diskomfortom, ktorého prekonanie môže prinášať aj osobnostný rast.

Ako si vysvetľujete zvýšenú mieru dobročinnosti a charitatívnych počinov okolo Vianoc?

Myslím si, že v dnešnej dobe je to najmä záležitosť médií. Tie nás veľmi intenzívne ovplyvňujú. Predpokladám, že ak by sa urobila cielená mediálna kampaň aj v inej časti roku, tak by fungovalo aj to. No v predvianočnom čase je to jednoduchšie, keďže čas Vianoc máme spojený s obdarovávaním druhých.

Často sa stretávame s úplným nezáujmom ľudí o pomáhanie núdznym, s ktorými nemajú osobný vzťah. No na druhej strane sa prostredníctvom internetu či televízie v nejakej charitatívnej akcii vyzbierajú za pár hodín tisícky eur. Čím to je?

Svet virtuálnych vzťahov je stále ešte veľmi mladý a tak je zatiaľ ťažké určiť všetky faktory a fenomény v ňom prítomné. Sociálne siete nás dokonca poznajú lepšie, než sa poznáme my sami… No aj v tomto svete zostávame ľuďmi so všetkými svojimi motiváciami, potrebami a emóciami. Teda ani naše správanie vo virtuálnom svete nie je v priemere úplne odlišné od správania sa v tom reálnom.

Tiež máte skúsenosť s pomocou ľuďom. Aké formy sú blízke vám?

Ak sa dá, tak som rád, keď môžem poskytnúť adresnú pomoc. Napríklad darovaním vecí alebo oblečenia, ktoré nám už neslúži. Tiež si rád kúpim časopis Nota bene.

 

Text: Michal Bacigal

Odpovedať