Koronakríza odhalila problémy, ale urýchlila hľadanie riešení

0

Koronakríza výrazne poznačila všetky oblasti života spoločnosti. Zachraňuje sa ekonomika, prijímajú sa opatrenia. O situácii v podnikateľskom prostredí aj o pripravovaných opatreniach sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR PhDr. JÁNOM ORAVCOM, CSc.

Koronakríza prevrátila všetko naruby. Čo spôsobila malým a stredným podnikateľom?

– Za normálnych okolností by nová vláda mohla nerušene pracovať na rozvoji a modernizácii našej ekonomiky. Po vypuknutí pandémie však musí ekonomiku zachraňovať. Jej podstatnou súčasťou sú malí a strední podnikatelia. Mnohí z nich mi píšu a nie je to ľahké čítanie. Ľudia, ktorí svoje firmy budovali desiatky rokov, sa v priebehu niekoľkých mesiacov, keď ich tržby padli prakticky na nulu, dostávajú do bezvýchodiskovej situácie. V tomto je koronakríza neporovnateľná s akoukoľvek krízou predtým. Je to externý faktor, nie dôsledok chýb či nezodpovedného podnikania, ktorý v jednom momente zastavil väčšinu ekonomík sveta. Prežijú len tí, ktorí budú dostatočne finančne silní, aby prečkali mesiace – možno aj roky – poklesu tržieb a prispôsobili sa.

Vnímate rozdiel medzi správaním podnikateľov v prvej a druhej vlne?

– Počas prvej vlny sa zastavila celá ekonomika. Všetci sme boli doma, ustal aj chod ekonomiky a situácia pripomínala apokalypsu. Neskôr sa začal ukazovať veľký rozdiel vo vplyve koronakrízy na výrobu a sektor služieb. Druhá vlna zastihla výrobu, najmä priemysel, v oveľa lepšej nálade, pretože objednávky sa medzitým opäť rozbehli. Služby, najmä časť dopravy a cestovný ruch, však naďalej čelia dramatickému poklesu tržieb. Často až vo výške sto percent.

Ktoré z opatrení vlády, ministerstva hospodárstva či iných rezortov považujete za najdôležitejšie pre podnikateľské prostredie?

– Pokiaľ ide o ministerstvo hospodárstva, je ich hneď niekoľko. Po prvé sme v dlhých a náročných rokovaniach s ostatnými ministerstvami presadili 115 opatrení na zníženie administratívnej záťaže. Schválila ich vláda a parlament a sú známe pod názvom Lex Korona MH. To samo osebe síce podnikateľov nezachráni, ale môže im v týchto neľahkých časoch pomôcť sústrediť všetky sily len na prežitie. Po druhé sme ešte v marci rozhodli o uvoľnení vyše 330 miliónov eur na zvýhodnené úvery, ktoré doteraz pomohli už viac než 6 500 malým a stredným firmám. Po tretie sme cestovným kanceláriám pomohli prežiť stratenú turistickú sezónu novelou zákona o zájazdoch. A po štvrté sme pripravili aj kompenzačné schémy na preplácanie nájmov a na pomoc nepravidelnej autobusovej doprave. Pokiaľ ide o iné ministerstvá, najväčší rozsah a dosah mali príspevky ministerstva práce na udržanie zamestnanosti.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

PhDr. Ján Oravec, CSc. vyštudoval odbor filozofia – politická ekonómia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

Boli nejaké opatrenia, ktoré by ste očakávali, ale zatiaľ neprišli?

– Nie. Myslím si, že pokiaľ ide o portfólio opatrení, máme v ňom všetky dôležité, ktoré využívajú aj iné krajiny, teda celý arzenál nástrojov na podporu likvidity, udržanie zamestnanosti a dočasnú ochranu pri neschopnosti splácať záväzky.

Najpravdivejší obraz o stave vecí nám dáva reálny život. Aké ohlasy na vládne opatrenia máte priamo od podnikateľov? Z prieskumov, ktoré realizovala napríklad aj Slovak Business Agency (SBA) v uplynulých mesiacoch.

– Dali by sa zhrnúť do jednej krátkej vety: pomoc je pomalá a nedostatočná. V obidvoch bodoch súhlasím. Musíme sa zlepšiť tak z hľadiska rýchlosti, ako aj objemu prostriedkov vynakladaných na pomoc ekonomike postihnutej pandémiou.

Aktuálne opatrenia sú len prvým krokom k udržaniu a postupnému ozdraveniu podnikateľského prostredia. Na čo sa musí vláda zamerať, aby pomohla podnikateľom priblížiť sa postupne k stavu, aký tu bol pred krízou?

– Obávam sa, že k stavu pred krízou sa ešte dlho nepriblížime. Ba dokonca v niektorých oblastiach sa k nemu nevrátime nikdy. Vláda musí pomáhať firmám tam, kde je návrat k predkoronovému status quo žiaduci, a zároveň podporovať ich odvahu pri hľadaní nových riešení.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

Založil Nadáciu F. A. Hayeka, 17 rokov bol prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska

Aké ďalšie opatrenia chystá ministerstvo hospodárstva na zmiernenie dôsledkov?

– Pomáhame iným rezortom – kultúre a školstvu – pripraviť podporné schémy na pomoc segmentom spoločnosti, ktoré sú v ich kompetencii: pracovníkom v kultúre a športovcom. Máme spracovaný druhý balík na zníženie administratívneho zaťaženia podnikania, v ktorom sú ďalšie stovky podnetov. Ideme zjednodušiť procedúry na čerpanie eurofondov. A snažíme sa presadiť návrhy na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky do Plánu obnovy.

Stále sa nachádzame v druhej vlne koronakrízy, ktorá je ešte dlhšia ako tá prvá zo začiatku minulého roka. Vnímate nejaký rozdiel oproti tej jarnej v podnikateľskom prostredí?

– Naši podnikatelia už v minulosti veľa ráz predviedli neuveriteľnú schopnosť absorbovať aj extrémne šoky. Tú preukázali aj teraz, pri prvej aj druhej vlne. Nepochybujem o tom, že ju preukážu aj pri tretej či ďalších vlnách. Rozdiel je len v tom, že s každou ďalšou vlnou sa scvrkávajú finančné rezervy, bez ktorých neprežije ani ten najprispôsobivejší podnikateľský subjekt.

Vraví sa, že všetko zlé môže byť aj na niečo dobré. Takže čo nás koronakríza naučila? Možno si z nej vziať aj niečo pozitívne?

– Je toho viac. Všetci napríklad zisťujeme, že nemusíme tak veľa času tráviť na zahraničných pracovných cestách, vo veľkej miere sa dajú nahradiť videomítingmi a videokonferenciami. Firmy zisťujú, že veľké kancelárske priestory boli zbytočným luxusom, keďže veľa činností môžu ich zamestnanci vykonávať z domu. A tak by sme mohli pokračovať.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

V rokoch 1999 až 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie stratégií na  MH SR

Ako korona zmení budúcnosť podnikania?

– Koronakríza slúži ako lupa a urýchľovač zároveň. Pomohla nám uvidieť skutočný rozsah našich problémov, nepripravenosť a malú efektívnosť verejného sektora, ale aj zaostávanie súkromného sektora v inováciách, produktivite či v prechode na digitalizáciu. Tá istá kríza, ktorá nám pomohla tieto problémy odhaliť v plnej nahote, je zároveň aj akcelerátorom, ktorý nám môže pomôcť urýchliť hľadanie ich riešení. Pevne verím, že prostriedky, ktoré budeme mať k dispozícii z Plánu obnovy a z eurofondov, neminieme len tak. Že ich investujeme spôsobom, ktorý nielenže zlikviduje naše zaostávanie, ale prispeje k zásadnej modernizácii našej ekonomiky a celej spoločnosti.

Vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva ste pomerne krátko. Na pozíciu ste nastupovali práve v tých najťažších podnikateľských časoch. Čo všetko máte v pláne presadiť, podporiť?

– Mojím hlavným cieľom po nástupe do funkcie bolo, aby ministerstvo hospodárstva a vláda začali robiť kvalitatívne inú politiku. Takú, ktorá povedie k citeľnému obmedzeniu byrokracie a šikany zo strany úradov. Prichádzal som s tromi cieľmi. Prvým bolo zrušiť množstvo nezmyslov, ktoré podnikateľom zbytočne otravujú život. Prvý balík 115 schválených opatrení som už spomínal, pripravujeme druhý, ešte väčší. Po druhé som avizoval zavedenie niekoľkých princípov schvaľovania legislatívy, ktoré zvýšia ochranu občanov a podnikateľov pred nedomyslenými legislatívnymi nepodarkami a sprísnia požiadavky na predkladateľov zákonov. Za tých niekoľko mesiacov sme stihli pripraviť pre vládu návrh na zavedenie tzv. princípu 1In-IOut, neskôr 1In-2Out, ktorý má za cieľ postupné znižovanie administratívnych nákladov podnikania. A po tretie bolo mojím cieľom začať pripravovať celý systém riadenia pre tzv. lepšiu reguláciu. Vláde onedlho predložíme návrh na jej inštitucionálne zastrešenie, ktorým bude Rada vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu.

SBA komplexne podporuje malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku už dlhé roky. Ako veľmi je dôležitá takáto podpora štátu? Je dostatočná, účinná? Prípadne čo robiť lepšie?

– Podpora je dôležitá, aj keď môže byť vždy len doplnková. Nie je v silách štátu pomôcť každej jednej firme na Slovensku. Našou prvoradou úlohou je vytvárať našim firmám priaznivé podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o podporný rámec, za najdôležitejšiu úlohu považujem lepšiu koordináciu rôznych podporných schém a aktivít. To je výzva aj pre SBA, ktorej aktivity sa niekedy prekrývajú s inými agentúrami. Lepšia vzájomná koordinácia by veci prospela. Rovnako považujem za dôležitú nepretržitú spätnú väzbu od klientov SBA, aby ponúkala služby a produkty, o ktoré je záujem a pre MSP majú význam.

Čo by ste našim čitateľom popriali v novom roku?

– Aby boli zdraví. Aby ich deti mohli čo najskôr chodiť do školy a oni do práce, resp. aby sa mohli venovať rozvoju svojich firiem. Na to všetci potrebujeme potlačiť pandémiu a vrátiť sa k normálnejšiemu fungovaniu spoločnosti a ekonomiky.

 

(slo)

Foto: PhDr. Ján Oravec, CSc.

Odpovedať