Neuveriteľný príbeh Tomáša Baťu

0

Málokedy sa prostému človeku podarí dosiahnuť taký zázračný vzostup ako Tomášovi Baťovi. Jeho príbeh je ako vystrihnutý z hollywoodskych filmov a zďaleka nie je len o obuvi a továrňach.

Rodina Baťovcov sa obuvníckym remeslom živila už od 16. storočia. Ale až Tomáš dobyl svet, a to doslovne, lebo ho celý obúval, pričom zahraničnú konkurenciu privádzal do zúrivosti. Jeho zamestnanci ho však ako šéfa zbožňovali.

Z bezvýznamného mestečka vybudoval Tomáš Baťa americké „city“, a keď opustil tento svet, rodine kondolovali domáci aj svetoví politici a svetoznáme osobnosti ako Thomas A. Edison a mnohí ďalší.

firma Baťa

Poctivá práca

Takže na počiatku bol jeden ctižiadostivý mladý muž, ktorý si chcel splniť sen a stať sa podnikateľom. Narodil sa v Zlíne 3. apríla 1876 do rodiny, ktorá sa už niekoľko generácií živila obuvníckym remeslom.

Tomáš svojimi vlastnosťami a schopnosťami vynikal už v mladosti. V otcovej dielni sa naučil o výrobe topánok takmer všetko, vyskúšal si aj rolu obchodného cestujúceho a obstál v nej na výbornú.

Najviac ho fascinovali stroje, ktoré dokázali vyrábať obuv rýchlejšie ako otcovi robotníci. Práca v rodinnej dielni ho však čoskoro prestala baviť, a tak sa rozhodol vyskúšať vlastné šťastie. Nechal sa od otca aj so súrodencami vyplatiť a za získané peniaze založili v roku 1894 obuvnícku dielňu.

Pochopiteľne, úspech neprišiel hneď. Najprv ich čakalo tvrdé vytriezvenie zo sna – vysoké účty a hroziaci krach, všetko dôsledok mladíckej nerozvážnosti a pochabosti. Tomáš však objavil dôležitosť poctivej práce, ktorá sa mu stala po zbytok života zásadnou hodnotou.

firma Baťa dielňa

Foto: Nadace Tomáše Bati

Peniazom neuniknete

Dlhy splatil a vďaka svojej nezlomnej povahe, vytrvalosti a odhodlanosti začala jeho živnosť prerastať do úspešného podnikania. Známy je aj jeho výrok: „Nežeňte sa za peniazmi. Kto sa ženie za peniazmi, ten ich nikdy nedoženie. Pracujte a ponúkajte len to najlepšie. Keď budete ponúkať len to najlepšie, peniazom neuniknete.“

V roku 1904 odišiel na skusy do Spojených štátov amerických, kde sa prvý raz oboznámil so strojovou výrobou. Naučil sa tvrdej práci a získal skúsenosti. Keď sa vrátil na Moravu, postavil novú trojposchodovú továreň. Výrobu kompletne zreorganizoval a rozbehol svoj podnik vo veľkom. V roku 1910 už zamestnával 350 robotníkov, vyrábal 3 400 párov obuvi denne a so svojimi výrobkami začal prenikať na zahraničné trhy.

Počas prvej svetovej vojny získal Tomáš Baťa veľkú zákazku na vojenské topánky pre rakúsko-uhorskú armádu, ale po skončení vojny nastali pre štyri tisícky robotníkov v jeho továrni ťažké časy. Problémom však čelilo celé hospodárstvo, poničené vojnovou mašinériou. Ale zatiaľ čo iné firmy pre nízku kúpyschopnosť obyvateľstva krachovali, Baťa čelil situácii s úspechom.

O polovicu lacnejšie

Namiesto toho, aby svojich zamestnancov prepúšťal, rozhodol sa znížiť cenu výrobkov o polovicu, podmanivou reklamou sa zákazníkom doslova dostával pod kožu a získaval si ich. Baťovu obuv si zrazu mohli dovoliť nosiť masy.

Takouto stratégiou úplne odrovnal konkurenciu a postupne sa z neho vypracoval obuvnícky magnát. Výrobu ustavične inovoval a svoje podnikanie neustále strategicky nastavoval. Nebál sa využívať inovatívne, pokrokové a neobvyklé postupy.

Svojim robotníkom napríklad ponúkol možnosť uložiť polovicu výplaty do podnikového sporenia s pomerne vysokým desaťpercentným úrokom. Vďaka tomuto kroku sa aj radoví zamestnanci stali podielnikmi na celkovom zisku spoločnosti.

Každá dielňa mala samostatne vedené účtovníctvo a aj samostatne hospodárila. Zamestnanci tak boli motivovaní, aby dosahovali čo najlepšie výsledky a učili sa aj hospodárnosti a trhovému mysleniu.

domy Baťa

Svetoznáme Baťa domy. / Foto: ČTK

Geniálny podnikateľ

Baťa sa snažil čo najviac vyrábať sám, aby sa s dodávateľmi a subdodávateľmi nemusel deliť o zisk. Vyrábal preto aj všetky vedľajšie doplnkové produkty, ktoré predaj obuvi finalizujú. Mal vlastnú stavebnú firmu, cementáreň, tlačiarne, papierne, gumárne, garbiarne, chemickú továreň, strojárne, textilný závod, drevárske dielne a pletiarsky závod na výrobu pančúch.

Vyrábal dokonca aj pneumatiky, mal závod na výrobu lietadiel a vlastnil aj leteckú dopravnú spoločnosť. Filmové ateliéry Zlín a Kudlov sú taktiež dielom geniálneho podnikateľa, založil ich, aby mohol natáčať reklamy na obuv. Firmu zmenil na akciovú spoločnosť a zaviedol pásovú výrobu, čo odpozoroval od Američana Henryho Forda. 

Tomáš Baťa sa držal svojho cieľa – napredovať, stále zvyšovať produktivitu a počet zamestnancov. V roku 1932 zamestnával viac než 30 000 ľudí, približne 23 000 z toho vo výrobe a zvyšok v predajniach. Obuv sa predávala v neuveriteľných 2 500 predajniach, z ktorých až 660 bolo v zahraničí – prevádzky mal až v 54 krajinách a svojím geniálnym podnikateľským myslením si podmanil štyri kontinenty: Áziu, Afriku, Európu aj Ameriku.

Sociálne cítenie

O zamestnancov sa Baťa tiež dobre postaral. Zarábali oveľa lepšie ako zamestnanci iných podnikov a čerpali rôzne atraktívne sociálne a zamestnanecké výhody. V podnikových predajniach si napríklad mohli kupovať tovar za veľmi zvýhodnené ceny.

Pre zamestnancov staval rodinné domy, a pre tých, ktorí ešte neboli v manželskom zväzku, vybudoval internáty. Postavil im aj komplexné zázemie, vrátane nemocnice, hotelov, kina, spoločenských domov, škôl, výskumných ústavov, filmových ateliérov, rôzne administratívne budovy, sieť kanalizácie či diaľnice.

Založil aj výchovné a vzdelávacie organizácie ako remeselné a obchodné učňovské školy, vyššie priemyselné školy, obchodné akadémie a jazykové školy. Podporoval aj kultúru a šport. Tzv. Baťova škola práce vychovávala nielen nových robotníkov pre zlínske továrne, ale celú novú generáciu.

V americkom štýle

Veľký prínos mal Baťa aj pre samotné mesto Zlín. Počas rozmachu svojich tovární, v čase, keď bol starostom, zmenil ospalé malomesto na moderné priemyselné centrum v americkom štýle. Všade nové krásne budovy, vrátane najvyššieho mrakodrapu, aký sa v tej dobe na území Československa nachádzal.

Typická zlínska tehlová architektúra, takmer identický vzhľad budov, pohodlné bývanie v rodinných domoch uprostred zelenej oázy a veľkorysé urbanistické zámery, to všetko urobilo z mesta Zlín centrum modernej architektúry, ktoré dodnes obdivujú odborníci z celého sveta.

Podpísal sa aj pod rozmach iných miest v rámci Československa, ktoré boli vybudované podľa rovnakých princípov, a ďalšie podobné mestečká vyrástli i okolo tovární v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Poľsku, Francúzsku, Švajčiarsku, bývalej Juhoslávii a v Indii.

Český Ford

Na sklonku 20. rokov firma Baťa ovládala polovicu československého exportu obuvi a pokrývala tretinu domácej spotreby. O ďalších desať rokov to boli už vyše tri štvrtiny celkovej výroby československého obuvníckeho priemyslu a takmer tri štvrtiny exportu obuvi z ČSR.

Lietadlo, v ktorom Tomáša Baťu dostihla smrť. / Foto: ČTK

Lietadlo, v ktorom Tomáša Baťu dostihla smrť. / Foto: ČTK

Baťa sa stal obuvníckym kráľom a prezývali ho „českým Fordom“. Celý svet preto šokovala správa, keď sa 12. júla 1932 na otrokovickom letisku krátko po štarte zrútilo jeho súkromné lietadlo Junkers D1608. Tomáš Baťa miloval lietadlá a v tom svojom našiel spolu so svojím pilotom smrť.

Sústrastné telegramy prichádzali od čelných predstaviteľov československej i zahraničnej politiky a správa o Baťovej smrti bola publikovaná vo všetkých dôležitých svetových médiách. V deň pohrebu sa s týmto neobyčajným človekom prišli rozlúčiť desaťtisíce ľudí z celého sveta. Vzdali tak hold obľúbenému veľkému českému podnikateľovi.

Jeho prezieravosť sa ešte naposledy prejavila v tom, že za svojho nástupcu už mal vybratého svojho nevlastného brata Jana Antonína. Tomáš si už v rannej mladosti všímal Janove veľké odhodlanie a nadšenie. A nesplietol sa ani tentoraz, za jeho vedenia sa firma ešte viac rozrástla. Ale to už je iný príbeh…

(ith)

Odpovedať