Normalizácia v podnikateľskom prostredí

Normalizácia, čiže akýsi proces tvorby a aplikácie noriem vymedzujúcich minimálne požiadavky na kvalitu postupov a iných kritérií, je v súčasnosti uznávaná ako nevyhnutný odborný a obchodný prvok. Dávno sa už nedotýka iba veľkých firiem a jej využitie je atraktívnym prostriedkom aj pre malé a stredné podniky, zvlášť ak chcú získať náskok pred konkurenciou alebo zefektívniť svoju činnosť.

Nejde pritom len o úpravu oblasti techniky, matematiky či lingvistiky; normy pokrývajú hneď niekoľko disciplín, zameriavajú sa aj na zlepšenie a zefektívnenie podnikateľského a firemného prostredia ako takého a stali sa strategickými nástrojmi, ktoré znižujú náklady, minimalizujú odpad, eliminujú chybovosť, či pomáhajú firmám pri vstupe na nové trhy.

Nakoľko je téma pomerne obsiahla, článok sa zameriava len na niektoré vybrané aspekty normalizácie.

Čo je to norma

Podľa ISO/IEC Guide 2: 1996, Normalizácia a príbuzné činnosti (Všeobecný slovník), je norma dokument vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom, ktorý poskytuje na bežné a opakované používanie pravidlá, usmernenia (návody alebo charakteristiky) pre činnosti alebo ich výsledky tak, aby sa dosiahol optimálny stupeň usporiadania v danej súvislosti. Reprezentuje akúsi úroveň know-how, ktorá sa v súčasnom podnikateľskom prostredí využíva nielen ako nespochybniteľná referencia pre uľahčenie a jednoznačnosť zmluvných vzťahov, ale čoraz častejšie i ako argumentačný nástroj v právnych sporoch.

Teória rozlišuje niekoľko druhov noriem; patria medzi ne (i.) základné normy, ktorých predmetom je terminológia, metrológia, symboly a pod., (ii.) skúšobné normy a normy pre analýzy, (iii.) normy definujúce parametre výrobkov a služieb, ako aj (iv.) organizačné normy, ktoré sa zameriavajú na vnútorné štruktúry spoločnosti, fungovanie jej vzťahov a modelovanie činností.

V národnom povedomí sú známe predovšetkým tzv. technické normy, v podmienkach Slovenskej republiky vydávané pod označením STN. Z celosvetového meradla, z hľadiska voľného pohybu tovarov a služieb v rámci Európskej únie a medzinárodného obchodu, sú významnejšie ISO normy, ktorým sa venujeme nižšie v článku.

Právna záväznosť noriem

Vo všeobecnosti platí, že normy sú založené na báze dobrovoľnosti a nezáväznosti a majú skôr postavenie referenčných dokumentov (v obchodných zmluvách, súdnych sporoch). Norma obsahuje zvyčajne len všeobecne uznávané riešenia, ktoré sú k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám, či už ide o podnikateľské subjekty, priemyselnú sféru, regulačné orgány, orgány trhového dohľadu a podobne. Použitie normy má tak byť len jednou z možností, ako splniť parametre požadované zmluvnou stranou, orgánom alebo iným subjektom a vlastnosti výrobku, produktu alebo služby, pričom svojím obsahom garantuje zohľadnenie súčasného stavu vedy a techniky.

V niektorých prípadoch sú však normy aj záväzné, najmä ak je odkaz na ne obsiahnutý vo všeobecne záväznom právnom predpise. Typickým príkladom sú normy v oblasti bezpečnosti, ochrany osôb, životného prostredia, elektrických inštalácií, v spojitosti s verejným obstarávaním, ale aj nariadenia vlády, ktorými sa ustanovujú napr. podrobnosti o požiadavkách na zdravotnícke pomôcky. Rovnako, ak sa zmluvné strany dohodnú na aplikácii normy, je medzi nimi jej použitie záväzné, a to aj v prípade, že norma inak nie je záväzná na základe právneho predpisu.

Tvorcovia noriem

Normy sú tvorené zväčša technickými komisiami, ktoré sú koordinované špecializovanými orgánmi. Na národnej (slovenskej) úrovni vykonáva pôsobnosť v oblasti normalizácie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Tento zastupuje Slovenskú republiku aj v medzinárodných a európskych normalizačných organizáciách a zodpovedá za proces tvorby noriem od zostavenia plánu normalizácie až po vydanie noriem a normalizačných publikácií. Udržiava sústavu národných noriem a udržiava a sprístupňuje fondy európskych noriem, medzinárodných, ako aj zahraničných noriem.

ISO (International Organization for Standardization – Medzinárodná organizácia pre normalizáciu) je sieť národných štandardizačných inštitúcií a najväčší tvorca noriem na svete, pričom sa zameriava predovšetkým na technické normy. Väčšina ISO noriem je špecifická pre jednotlivé produkty, materiály alebo procesy, napriek tomu si vo svete vyslúžili meno všeobecných noriem systémov manažérstva; tzn. že rovnaká norma môže byť aplikovaná v ktorejkoľvek organizácii bez ohľadu na to, o akú organizáciu ide, alebo čo robí. Na európskej úrovni pôsobí predovšetkým Európsky výbor pre normalizáciu (CEN). Okrem uvedených pôsobia i ďalšie odvetvovo špecializované normalizačné orgány, tak na medzinárodnej, ako aj európskej úrovni (napr. pre normalizáciu v elektrotechnike a pre telekomunikačné normy).

Význam ISO certifikácie

Certifikát je písomný doklad o úspešnom vyhovení kritériám príslušných noriem ISO a vzťahuje sa vždy ku konkrétnym výrobkom, procesom alebo systému riadenia a zabezpečenia kvality výroby.

V očiach odberateľa služieb, tovarov, obchodných partnerov, či zákazníkov je certifikát o dodržaní štandardov stanovených normou akousi medzinárodne nastavenou latkou kvality. ISO certifikát pritom nie je len nálepkou, ale okrem uľahčenia postupu pri získavaní štátnych zákaziek alebo nadviazaní spolupráce so zahraničnými odberateľmi, spravidla vylepšuje vnútorný chod firmy a zefektívňuje mnohé vnútorné pracovné procesy. V mnohých prípadoch tiež ISO certifikát umožní vyhnúť sa pri obstarávaní zákaziek zdĺhavým preverovacím procesom.

Podmienky ISO certifikácie

V prvom rade si podnikateľ musí vybrať konkrétny certifikát, predovšetkým na základe obchodného zamerania spoločnosti a jej budúceho smerovania. K dispozícii sú všeobecné certifikáty, o ktoré sa môžu uchádzať firmy bez ohľadu na ich zameranie, ale aj špeciálne certifikáty, vhodné napríklad pre spoločnosti, ktoré svojou činnosťou pôsobia na životné prostredie, spravujú informačné systémy, firmy, kde existuje riziko nebezpečenstva na pracovisku, či potravinárske spoločnosti.

Po tom, čo sa podnikateľ pripraví na získanie certifikátu (aby vyhovel požiadavkám vybranej normy), nasleduje vykonanie certifikačného auditu prostredníctvom certifikačnej autority. V rámci Slovenskej republiky môžu túto činnosť vykonávať len uznané a nezávislé akreditované spoločnosti, pričom jediným národne i medzinárodne uznaným akreditačným orgánom, oprávneným udeliť povolenie na vykonávanie certifikačného auditu v Slovenskej republike, je Slovenská národná akreditačná služba (SNAS), ktorá má postavenie verejnoprávnej inštitúcie. Na jej stránke si podnikateľ môže napríklad jednoducho overiť, či konkrétny subjekt je na certifikačnú činnosť plne oprávneným, t.j. či mu bola udelená akreditácia zo strany SNAS (viď prehľad akreditovaných subjektov).

Certifikáty sa udeľujú na určité časové obdobie (spravidla tri roky), počas ktorých certifikačný orgán každoročne v rámci tzv. dozorného auditu kontroluje súlad systému firmy s požiadavkami normy.

JUDr. Barbora Paulovičová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o. 

Mgr. Radoslava Lajšová, advokátska koncipientka

www.dtlegal.sk

 

Leave a Comment

Your email address will not be published.

Start typing and press Enter to search