Paralelný dovoz tovaru a jeho riziká

Šedý dovoz napríklad z Ázie alebo USA bez súhlasu majiteľa ochrannej známky je neoprávnený a môže mať pre predávajúceho vážne právne dôsledky.

Paralelný, inak nazývaný aj šedý dovoz tovaru sa uskutočňuje mimo oficiálneho distribučného systému. V praxi to znamená, že takto dovezený tovar sa nepredáva v krajine, pre ktorú bol pôvodne výrobcom určený, ale v inej a s výrazne nižšou cenou, než je odporúčaná cena v krajine predaja. Obchodníci pri šedom dovoze tovaru využívajú odlišnosti národných ekonomík, predovšetkým kurzové hodnoty cudzích mien, rozdielnosť daňových predpisov a správanie spotrebiteľov jednotlivých krajín. Šedý dovoz predstavuje import tovarov určených na predaj v inej krajine ako je Slovenská republika na jej územie zahraničnými, ale takisto aj slovenskými predajcami.

Kedy je paralelný dovoz legálny?

Legálnosť šedého dovozu z právneho hľadiska úzko súvisí s ochrannými známkami ako označeniami, ktoré sa nachádzajú na tovare. Práve značka tovaru zvyšuje dopyt, pričom obchodníci hľadajú cestu, ako „značkový“ tovar čo najlacnejšie nakúpiť a následne s čo najvyšším ziskom predať.

Podľa zákona číslo 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov („Zákon o ochranných známkach“), právo používať ochrannú známku prislúcha len jej majiteľovi; iné osoby tak môžu urobiť iba s jeho súhlasom. Používaním ochrannej známky sa rozumie aj jej umiestnenie na tovare alebo jeho obale a vo všeobecnosti by teda malo platiť, že na vývoz/predaj do inej krajiny, sa vyžaduje súhlas majiteľa príslušnej ochrannej známky. Toto všeobecné pravidlo sa však z dôvodu európskej legislatívy neuplatňuje univerzálne a za určitých podmienok možno tovar doviezť aj bez súhlasu majiteľa ochrannej známky.

Pri dovoze tovarov chránených ochrannou známkou do krajín, do ktorých na to nedal majiteľ ochrannej známky súhlas, je z hľadiska zákonnosti určujúce, či ide o krajinu Európskeho hospodárskeho priestoru („EHP“) a či sa tovar už nachádza na trhu niektorého z členských štátov alebo ide o inú, tzv. tretiu krajinu.

Ak majiteľ ochrannej známky/jej oprávnený používateľ už uviedol označený tovar na trh EHP, jeho právo kontrolovať pohyb takéhoto tovaru v rámci EHP zaniká a nie je oprávnený zakázať tretím osobám jej používanie na tovaroch, ktoré boli s ochrannou známkou už uvedené (ním alebo s jeho súhlasom) na trh v štáte EHP.

Dôvodom je, že územie členských štátov Európskej únie tvorí priestor voľného obehu tovaru a uplatňuje sa v ňom tzv. princíp komunitárneho vyčerpania práv na vnútornom trhu. To v praxi znamená, že právo majiteľa ochrannej známky kontrolovať pohyb výrobkov chránených jeho ochrannou známkou zaniká prvým uvedením výrobku na trh ktoréhokoľvek členského štátu EHP.

Situácia je však iná v prípade paralelného dovozu z tretích krajín do krajín EHP. Šedý dovoz napríklad z Ázie alebo USA bez súhlasu majiteľa ochrannej známky je neoprávnený a môže mať pre predávajúceho vážne právne dôsledky.

Podľa Zákona o ochranných známkach sa majiteľ/oprávnený používateľ ochrannej známky môže proti nezákonnému šedému dovozu z tretích krajín brániť tak, že si v súdnom konaní vyžiada informácie týkajúce sa pôvodu a distribučných sietí tovarov alebo okolností ich uvedenia na trh a (na ich podklade) požiada o ich stiahnutie z trhu alebo zničenie. Poškodený obchodník má taktiež nárok na náhradu nemajetkovej/majetkovej ujmy v peniazoch.

Súčasne, slovenský zákonodarca zakladá aj trestnoprávnu zodpovednosť nelegálnych šedých obchodníkov; postihuje neoprávnený šedý dovoz skutkovou podstatou trestného činu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (zákon číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).

Majitelia ochranných známok/výrobcovia prijímajú rôzne preventívne opatrenia zabraňujúce šedému dovozu (napr. obmedzenie aktivácie SIM karty mobilných telefónov, tzv. regionálny zámok SIM karty, ktorá môže byť v mobilnom telefóne prvýkrát aktivovaná len v regióne, pre ktorý bol mobilný telefón vyrobený); tie však nesmú byť v rozpore s právom hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o dovážaný tovar (bez ohľadu na to, či je opatrený ochrannou známkou), colné orgány prepustia na trh v Slovenskej republike/v rámci územia EHP len výrobok, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom. Dôvodom na pozastavenie prepustenia výrobku do voľného obehu/na slovenský trh môže byť napr. zistenie, že tovar môže ohroziť život, zdravie alebo životné prostredie, dovážané výrobky neobsahujú nevyhnutnú dokumentáciu; napríklad slovenský návod na obsluhu, záručný list alebodovážané výrobky nedisponujú predpísanými označeniami.

Ako rozpoznať šedý výrobok

Najciteľnejšie rozdiely medzi šedýmtovarom a autorizovaným výrobkom sú pre spotrebiteľov najmä v obsahu balenia tovaru, kde v priloženom návode na obsluhu môže chýbať znenie v príslušnom (slovenskom) jazyku, v prípade elektroniky napríklad chýba (pre účel ovládania) voľba predmetného jazyka. Pri tovare z tretích krajín môže existovať odlišná (horšia) kvalita tovarov a služieb, z dôvodu odlišnej legislatívy v oblasti použitých materiálov, výrobných postupov a celkovej minimálnej kvality tovarov a služieb požadovanej zákonom.

Údaj o tom, kde bol tovar vyrobený a do akej krajiny oficiálne distribuovaný sa nachádza priamo na tovare (jeho obale). V súlade so zákonom číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov predajca musí, okrem iného, zabezpečiť zreteľne označenie tovaru údajmi o výrobcovi alebo dovozcovi alebo dodávateľovi, a súčasne nesmie odstraňovať alebo prekrývať akékoľvek údaje uvedené na tovare.

Riziká šedých výrobkov

Napriek skutočnosti, že šedý tovar je lacnejší a má tendenciu znižovať aj ceny tovarov oficiálnych distribútorov, pre spotrebiteľov predstavuje riziko v oblasti kvality a možnosti jeho reklamácie a opravy v autorizovanom servise. Platí totiž, že vady, ktoré vznikli na zakúpenom tovare, si kupujúci uplatňuje u predávajúceho, nie u výrobcu.

Autorizované servisy výrobcov často odmietajú opravovať výrobky, ktoré neobsahujú sériové číslo/nie sú zakúpené od oficiálnych autorizovaných predajcov. Preto sa takýto predávajúci pri reklamácii tovaru kupujúcim musí obrátiť na iný, neautorizovaný servis v krajine, kde tovar predal, s čím môže súvisieť aj nie práve najspoľahlivejšia oprava tovaru. Alternatívou pre šedého predajcu môže byť aj servis v krajine, kde má svoje sídlo, s čím je spojené predĺženie doby vybavenia reklamácie a príp. jej predraženie (napr. z dôvodu poštovného pri zaslaní tovaru).

Súčasne, na tovar zakúpený u zahraničného predajcu sa vzťahujú práva zo zodpovednosti za vady/možnosť reklamácie podľa právnych predpisov platných v krajine, kde má sídlo predávajúci. Takouto krajinou môže byť aj tretia krajina, mimo územia EHP, na ktorú sa nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie upravujúce minimálne požiadavky na kvalitu, bezpečnosť výrobkov, či minimálnu dĺžku záručnej lehoty.

Pri nákupe tovarov od cezhraničných predávajúcich v rámci EÚ poskytujú pomoc pri riešení problémov spotrebiteľov s cezhraničným dovozom Európske spotrebiteľské centrá.

Aj napriek iniciatíve orgánov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu sa legislatíva priamo na neoprávnený paralelný dovoz nezameriava (okrem niektorých špecifických oblastí, ako sú napríklad lieky a automobily). V nadväznosti na vyššie uvedené predajca so sídlom na území EHP musí vždy (aj pri šedom dovoze) dodržiavať minimálne zákonné požiadavky na záruku, kvalitu tovarov, dokumenty k nim prislúchajúce a akékoľvek iné podmienky stanovené platnými právnymi predpismi v krajine EHP, kde sídli. Takže predajca so sídlom na území Slovenskej republiky musí aj pri predaji paralelne dovezeného tovaru spĺňať tieto podmienky stanovené právnymi predpismi platnými na našom území.

Mgr. Veronika Balintová
advokátsky koncipient

JUDr. Ing. Dušan Tomka
advokát a partner advokátskej kancelárie DT LEGAL, s.r.o.

Leave a Comment

Your email address will not be published.

Start typing and press Enter to search