Všeobecné obchodné podmienky – musia byť podpísané, aby boli záväzné?

V obchodných záväzkových vzťahoch sa dnes pomerne často stretávame s využívaním obchodných podmienok. Ich hlavným zmyslom je uľahčiť a urýchliť proces uzatvárania zmlúv za situácie, keď sa určité okolnosti medzi zmluvnými stranami pravidelne opakujú, a preto nie je účelné a efektívne vpisovať ich do zmlúv v každom jednotlivom prípade. V uzatváranej zmluve sa tak použije len odkaz na (všeobecné) obchodné podmienky zmluvnej strany, čím sa relatívne jednoduchým spôsobom dotvorí jej obsah.

Podmienky záväznosti

Základná právna úprava všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá v § 273 Obchodného zákonníka, ktorý rozlišuje medzi všeobecnými obchodnými podmienkami a inými obchodnými podmienkami.

Všeobecné obchodné podmienky (niekedy označované aj ako nepriame zmluvné dojednania) sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Príkladom môžu byť všeobecné zasielateľské podmienky alebo všeobecné obchodné podmienky pre burzové obchody. Nakoľko sa predpokladá, že sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, k ich záväznosti postačí len samotný odkaz v zmluve. Dôležitá je však ich presná identifikácia (napr. uvedením ich názvu, prípadne aj subjektu, ktorý ich vydal), inak by mohla byť zmluva, ktorá na ne odkazuje, neplatná pre neurčitosť. Výlučne na základe odkazu sa potom stanú záväznou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nevyžaduje sa žiadne osobitné vyhlásenie, že sa s nimi zmluvné strany oboznámili, alebo že sú im inak známe. Takisto sa nevyžaduje ani ich priloženie k zmluve.

Iné obchodné podmienky sú vypracované spravidla individuálnymi podnikateľskými subjektmi, ktoré presadzujú ich uplatnenie v rámci zmluvných vzťahov, do ktorých vstupujú. Často sa s nimi stretávame pri nákupe, predaji a distribúcii tovaru a poskytovaní rôznych servisných a poradenských služieb. Tieto podmienky nie sú všeobecne známe, pretože sa používajú len v rámci užšej oblasti podnikania, resp. užšieho okruhu osôb. Platia tak pre ne prísnejšie podmienky ich záväznosti. Okrem výslovného odkazu v zmluve, musia byť zároveň zmluvným stranám buď:

  • (preukázateľne) známe (napr. z predchádzajúcej spolupráce pri dlhodobých zmluvných vzťahoch) alebo
  • musia byť priložené k návrhu zmluvy. Tu je potrebné podotknúť, že nepostačuje, ak by boli iné obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy.

Musia byť podpísané?

Vychádzajúc z už uvedeného je zrejmé, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami.

Spornou však môže byť situácia, ak je do nepodpísaných obchodných podmienok zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu. Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Ak teda napr. dojednanie o zmluvnej pokute alebo rozhodcovská doložka musia byť podľa zákona písomné, možno v tomto smere polemizovať nad tým, či musia byť podpísané (okrem samotnej zmluvy) aj obchodné podmienky, do ktorých sú zahrnuté.

Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch v poslednom období zaujíma pomerne konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté – ak im zákon povinne ukladá písomnú formu – sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Za týmto reštriktívnym výkladom je pravdepodobne snaha ochrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu, keďže obchodné podmienky sa pravidelne využívajú pri rôznych druhoch spotrebiteľských zmlúv (napr. s mobilnými operátormi, o pripojení do internetovej siete, o úveroch a rýchlych pôžičkách). Nie je totiž ničím neobvyklým, že obchodné podmienky sú len formálne prikladané k podpisovanej zmluve bez toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil (nehovoriac o možnosti ich upraviť individuálnou dohodou v zmluve). V  dôsledku doslovného výkladu § 237 Obchodného zákonníka by potom mohlo dôjsť k situácii, že spotrebiteľ sa priloženými, ale nepodpísanými, obchodnými podmienkami zaviaže k plneniu, o ktorom nemal vedomosť, a ktoré by mohlo mať pre neho v niektorých prípadoch až existenčne nepriaznivé následky.

V záujme právnej istoty je preto vhodné, aby si zmluvné strany zásadné a pre ne dôležité ustanovenia dohodli vždy radšej priamo v texte vlastnej zmluvy. Ak predsa len zamýšľajú ponechať niektoré vzájomné práva a povinnosti na úpravu obsiahnutú v obchodných podmienkach, mali by ich znenie priložiť k zmluve a (najmä v spomenutých sporných prípadoch) z dôvodu obozretnosti aj podpísať. Treba tiež mať na pamäti, že v prípade sporu len predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať a bude tak povinná urobiť tá strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva.

 

JUDr. Ing. Dušan Tomka
advokát a konateľ advokátskej kancelárie
http://www.dtlegal.sk/

Advokátska kancelária DT LEGAL, s.r.o. vznikla na území Slovenskej republiky v roku 2004. Poskytuje právne služby predovšetkým v oblasti obchodného práva, občianskeho práva a práva nehnuteľností pre slovenskú aj zahraničných klientelu.

 

Leave a Comment

Your email address will not be published.

Start typing and press Enter to search