Začínala na kopaniciach. Dnes jej výšivky nájdete i v Austrálii

Vyšíva už takmer 20 rokov. Z toho 9 rokov pracovala doma, v dielničke. Keďže v malej prihraničnej obci nebolo jednoduché nájsť si i prácu i sa starať o dve malé deti, začala po materskej podnikať. Emília Fojtíková je dôkazom toho, že ak robíte prácu s láskou, dá sa úspešný biznis vybudovať i v znevýhodnených podmienkach a doslova od nuly. Jej výšivky si našli majiteľov po celom Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku a dokonca v Dánsku, USA či Austrálii. Jedna z najúspešnejších živnostníčok roku 2014 hovorí, že jedna z najlepších vecí na jej práci je, že si medzi priateľmi našla zákazníkov a medzi zákazníkmi priateľov.

Kto vás priviedol k vyšívaniu? Alebo lepšie, kto vás naučil vyšívať?

Ručné práce som popri mojej mame robila od malého dievčatka. Fascinovalo ma, keď som videla ako mame pod rukami rastie šál, alebo časť svetra. Dodnes mám zachované obrúsky a prestierania, ktoré doma po večeroch tvorila. V mojej výbave nechýbali ani doma ručne tkané koberce.

Ja som v týchto ručných prácach pokračovala doma pri mojich deťoch na materskej dovolenke.

Kedy táto, povedzme, záľuba prerástla v nápad, živiť sa ňou?

K profesionálnemu vyšívaniu ma doviedol môj manžel, keď sme spoločne hľadali východisko z núdze. Skončila sa mi materská dovolenka a ja som sa chcela zamestnať. Robiť niečo, čo by som zvládla popri deťoch. Dochádzať do mesta z Lazov od dvoch malých detí nebolo jednoduché. Od úplného začiatku sme teda uvažovali nad samozamestnaním.

Rozmýšľali sme nad tým, čo v našom regióne chýba a čo by ľudí oslovilo. Po dlhých debatách a uvažovaní sme sa s manželom rozhodli, že začnem s výšivkami doma. To znamenalo, že si vezmem úver na vyšívací automat. Keď som obchádzala banky a povedala o akú sumu mám záujem, často sa ma pýtali, či si idem kúpiť kamión. Nikto neveril tomu, že to dokážem zaplatiť.

Začínala ste teda úplne od nuly.

Prežila som neskutočne ťažké štyri roky. Doma najprv v podkroví nášho bytu som sa učila na mojom prvom mini stroji robiť prvé strojové výšivky a pracovať s počítačom. Potom som si v pivničných priestoroch urobila mini dielničku a začala s prvými výšivkami pre zákazníkov. Na našom staručkom aute, ktoré bolo v tej dobe staršie ako ja, som rozvážala ponuky a hľadala zákazky. Každý úspech ale aj neúspech ma posúval dopredu.

Ďakujem Bohu za to, že som to zvládla. Okrem mojej predstavy, ako by to malo vyzerať, som nemala a nevedela nič. Nevedela som vyšívať na stroji, nevedela som robiť programy a nemala som zákazníkov. Postupne som sa ale všetko učila a stále sa učím.

Vyšívať ste naučila aj svoje deti, občas vám vypomáhajú. Vidíte v nich svojich pokračovateľov?

Moje deti sa pri mne od malička hrali, neskôr robili úlohy a ešte neskôr mi veľmi dobre pomáhali a aj pomáhajú. Moja rodina mi bola a aj je vždy oporou.

Verím tomu, že sa mi podarilo zvládnuť nielen vyšívanie, podnikanie, ale že som vychovala aj skvelých pokračovateľov v mojej začatej práci. Mám z toho radosť, pretože o výšivky je stále záujem.

Kde beriete inšpiráciu?

Výšivky zdobili našich predkov odpradávna. Aj keď boli chudobní, kroje mali povyšívané tak, že v dnešnej dobe už ani nedokážeme zopakovať niektoré techniky.

Ja sa pred históriou a naším kultúrnym dedičstvom hlboko klaniam. Vážim si každý druh umenia a remesla. Preto som si povedala, že skúsim podobným spôsobom, ako to robili naši predkovia, aj ja zdobiť naše oblečenie. Aby sa nezabudlo na krásu, ktorú máme doma.

Samozrejme, že okrem krojovej výšivky robíme aj reklamnú a ozdobnú výšivku.

2015-03-27 09.40.30

Aký typ ľudí sa zaujíma dnes o tradičné výšivky?

Zákazníkov mám rôznych, ale najviac ma teší to, že v poslednej dobe majú o tradičnú krojovú výšivku záujem hlavne mladí ľudia. Tým, že vyberáme časti krojovej výšivky a zdobíme ňou bežné oblečenie, dostávame naše dedičstvo do povedomia ľudí. A aj takým malým skutkom – činom prispievame k zachovaniu našej histórie. Keďže vyšívame rôzne vzory, na rôzne materiály a pre rôznych ľudí, vždy je to nové a nové vyšívanie. Výsledok dokáže potešiť každé oko.

Podporuje štát dostatočne drobné remeslá a podnikateľov?

Nech je práca akokoľvek ťažká, keď človek vidí výsledok, na trampoty zabudne. Je to tak aj u mňa. Samozrejme prišli aj také dni, kedy som uvažovala nad tým, že s tým skončím. Nie ale pre výšivky, ani pre ľudí, s ktorými býva niekedy veľmi ťažká komunikácia. Viac mi prekáža a hnevá ma podnikateľské prostredie na Slovensku. Často mám pocit, ako keby živnostníci a drobní podnikatelia boli iba olovenou guľou na nohe tohto štátu, i keď v skutočnosti je to skôr opačne.

Čo vás pri vyšívaní drží už skoro 20 rokov? Práca vás asi naozaj baví.

Nemám šéfa, od ktorého by som si pýtala voľno, alebo sa mohla poradiť, ale mám zákazníkov a zodpovednosť voči nim. Nie je to iba vyšívanie za dohodnutú odmenu, ale vždy nový vzor, na nový  materiál, pre nového človeka.

Robím to, čo ma baví a pre ľudí, ktorých mám rada. Je to náročná práca po finančnej aj fyzickej stránke. Keby ma to nebavilo, neprinášalo okrem pláce aj radosť, už by som to nerobila. Cítim sa dobre v mojom povolaní a som vďačná za túto príležitosť.

Moje výšivky obleteli kus sveta, verím tomu, že robia radosť ich majiteľom rovnako ako mne.

http://www.vysivka.eu/

Rozhovor pripravila Jana Katreniaková

 

 

1 Comment

  • Jaroslava Hrehorová
    3 roky ago Reply

    Mám viac výšiviek moja práca a chcela by som ich odpredať

Leave a Comment

Your email address will not be published.

Start typing and press Enter to search