Živý alebo umelý?

0

Táto debata bude večne živá. Mám cítiť vinu voči prírode, ak si kúpim živý vianočný stromček? A ak áno, je jeho umelá alternatíva vôbec ekologickejšia?

Už pred pár rokmi porovnával obe alternatívy holandský spotrebiteľský časopis Consumentengids. Počítal s tým, že umelý stromček vydrží desať sezón, prírodný len jednu. Do úvahy sa bralo viacero premenných. Suma-sumarum – výroba umelých stromčekov spotrebuje päťkrát viac energie ako vypestovanie stromčeka na špeciálnych plantážach. Popri tom sú veľkým problémom ťažké kovy obsiahnuté v umelých materiáloch. V niektorých namerali Holanďania až štyridsaťkrát vyšší obsah kadmia než pripúšťajú normy.

Nebezpečné látky vznikajú aj pri likvidácii umelých kúskov v spaľovniach. Aj keď sú z väčšej časti vyrobené z menej škodlivého polyetylénu, ihličie je z PVC, pri ktorého spaľovaní unikajú do ovzdušia jedovaté dioxíny. V rámci objektivity časopis pripomenul, že pri pestovaní prírodných stromov sa používajú chemické hnojivá a postreky proti škodcom.

K podobnému záveru prišli aj odborníci na rakúskej univerzite vo Viedni. Namerali, že na výrobu jedného umelého stromčeka sa spotrebuje toľko kyslíka, koľko vyprodukuje niekoľko stoviek živých vianočných stromčekov počas celej doby svojho rastu.

Atrapa k Vianociam nepatrí

„Preto argument niektorých ľudí, že majú umelý stromček, a tým chránia životné prostredie, u mňa neobstojí,“ hovorí František Valdman, ktorý sa pestovaniu stromčekov venuje už 25 rokov.

„Umelá atrapa k Vianociam jednoducho nepatrí. V posledných rokoch nám dávajú za pravdu aj samotní spotrebitelia, pretože prírodné stromčeky začínajú vytláčať umelé. Máme informácie, že v Nemecku využíva umelý stromček maximálne päť percent obyvateľov, v Dánsku len tri percentá. V Česku je to asi 15 percent,“ odhaduje Valdman, ktorý tiež zastupuje Združenie pestovateľov vianočných stromčekov.

Proti umelým stromčekom je aj Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. „Už neraz bolo povedané, že plastové stromčeky rozhodne nie sú ekologickejšie ako prírodné. Výroba je energeticky náročná, vyčerpávajú sa neobnoviteľné zdroje, vznikajú škodliviny, materiály sú ťažko vystopovateľné, plné toxínov. Znamenajú dlhodobú záťaž pre životné prostredie.“

Vo svojej vlaňajšej prednáške na pôde partnera SBA – Centra vedecko-technických informácií SR – sa venoval práve tejto téme. „Naopak, prínos živých stromčekov je veľký. Produkujú kyslík, ochraňujú pôdu pred eróziou, vytvárajú mikroklímu pre ostatné rastliny a živočíchy počas celého obdobia rastu. Dajú sa kompostovať, po zoštiepkovaní zasa použiť na energetické účely. Z ekologického hľadiska je živý stromček určite lepšou voľbou.“

Drancujeme si lesy?

Presné údaje známe nie sú, ale Jaroslav Jankovič odhaduje, že viac ako 90 percent vianočných stromčekov na slovenskom trhu pochádza z plantáží. Väčšinou zo zahraničia, pretože slovenských pestovateľov je málo – pre prísne legislatívne normy, absenciu akýchkoľvek dotácií, a tiež neskorú a neistú návratnosť investícií. Veď prvé stromčeky sa môžu dať na trh, až keď optimálne dorastú, teda za 7 až 10 rokov.

A čo argument, že si vysekávame lesy? Plantáže vznikajú účelovo, nie sú to lesné porasty v pravom slova zmysle. Iba malé množstvo vianočných stromčekov pochádza z klasických lesných porastov. „Napríklad Lesy Slovenskej republiky, š. p., uvádzajú produkciu približne 2,5 tisíc kusov ročne a ide takmer výlučne o nevyhnutné prerieďovanie mladých lesných porastov,“ hovorí Jaroslav Jankovič, vedúci Odboru pestovania a produkcie lesa v Národnom lesníckom centre vo Zvolene.

Odhadom rovnaký počet kusov podľa neho produkujú na vianočný trh súkromní majitelia lesov. „Takže hovoriť o nejakom negatívnom vplyve na lesy na Slovensku v tomto smere vôbec nemožno,“ dodáva.

Živý je ekologickejší

Živý vianočný stromček teda napriek všetkému, čo hovorí proti jeho výrubu, ostáva ekologickejšou alternatívou. Také je aj stanovisko organizácie Greenpeace Slovensko, ktorá v prípade umelých stromčekov rovnako upozorňuje na kontamináciu životného prostredia nebezpečnými látkami a pridáva niekoľko odporúčaní.

„Pri kúpe živého stromčeka treba dbať hlavne na to, aby bol vypestovaný v lesnej škôlke, čiže si u predajcu overte, odkiaľ pochádza. Vyhnete sa tak nákupu nelegálne vyrúbaných kusov. Stromček zasadený v črepníku má tú výhodu, že vám vydrží dlho a potom môže zdobiť váš balkón či záhradu.“

Byt vyzdobený chémiou

Ak ste sa však rozhodli, že naozaj nechcete živý stromček, dajte prednosť takému, ktorý nie je vyrobený z PVC, ale z alternatívnych, čistejších a ekologickejších, obnoviteľných materiálov. „Napríklad z polypropylénu. A vyberte si stromček, ktorý bol vyrobený na Slovensku, čiže za vami nemusel precestovať tisícky kilometrov, napríklad z Číny.“

Pozor tiež na ozdobné reťaze, umelé vence, syntetickú zeleň a mnohé vianočné dekorácie. Môžu obsahovať množstvo toxických látok, ako olovo, ortuť, spomaľovače horenia, zlúčeniny cínu, ftaláty a ďalšie látky, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Vyhýbajte tiež sa dekoračným snehovým sprejom, môžu obsahovať dichlórmetán.


Vedeli ste, že…

…vianočné stromčeky sa pestujú zo semena? Prvé 2 – 4 roky v škôlkach, potom sa presadia na plantáže.

…každý stromček rastie inak? Závisí od konkrétneho druhu, ale v priemere dosiahne borovica cca 180 cm za 7 až 9 rokov, smrek za 9 až 13 rokov, jedľa za 10 až 15 rokov.

…čas rastu sa nedá ovplyvniť?

…stromčeky sa počas rastu tvarujú strihaním a vyväzovaním?

…plantáž poskytuje úkryt vtákom, chrobákom a iným drobným živočíchom? A produkuje životodarný kyslík.


Ako sa o živý stromček starať

  • Pred Vianocami ho skladujte v chladnom prostredí, najlepšie postavený v nádobe s vodou.
  • Ak máte pre stromček špeciálny stojan s vodou, musí kôra dosahovať až do vody, teda sa nesmie osekať. Stromček totiž saje vodu pletivami pod kôrou.
  • Vo vykurovanej miestnosti v byte je stromček najlepšie nechávať čo najkratšiu dobu a primerane zalievať.
  • Stromček v kvetináči najprv prenesieme z vonku na miesta s vyššou teplotou 5 – 10 °C (pivnica, garáž) a necháme ho tam niekoľko dní. Potom ho prenesieme na chodbu alebo do bytu, do nevykurovanej miestnosti s teplotou 15 – 18 °C.
  • Po Vianociach stromček prenášame v obrátenom poradí späť a ponecháme ho až do jari v teplote 1 – 5 °C. Von ho vyberieme až v období, keď nehrozia neskoré mrazíky.
  • Bohužiaľ, často sa stáva, že stromček v kvetináči neprežije až do jari, pretože veľmi ťažko znáša veľké výkyvy teplôt, akým je počas vianočnej anabázy vystavený.

„Skúste nejakej žene priniesť umelú kyticu s argumentom, že jej dlhšie vydrží. Asi vám ju omláti o hlavu. Takže plastové atrapy radšej nie!“

František Valdman,

pestovateľ vianočných stromčekov

Text: Prokop Slováček

foto: Adobe Stock

Odpovedať