Zlaté ruky, zamatový hlas

0

Už od mala špekuloval, navrhoval a zostrojoval veci nevídané. Najprv chlapčensky majstroval v otcovej stolárskej dielničke, potom prišli strojarina, divadlo a hviezdne roky v rozhlase. Po rokoch podnikania sa majster Jánoši vrátil ku kráse, ktorú sám navrhne i vyrobí. Víta nás pred typickým bratislavským panelákom, už na prvý pohľad plný energie a dobrej nálady. Po pár metroch chodby prízemia nás Ján Jánoši uvádza do svojho kráľovstva. Vstupujeme po jednom, dvaja naraz by sme sa tam nevošli. Napriek zdanlivo maličkým rozmerom miestnosti však s nemým úžasom vidíme, že sa tu dá skladovať materiál, rezať, brúsiť, lakovať, sušiť… A všetky prístroje a nástroje sú poruke, mimoriadne prakticky a úsporne vymyslené a usporiadané.

Ján Jánoši pri práci

Majster Jánoši pri práci.

Hlas z rádia

Detstvo prežil v rodnej Santovke. Otec bol stolár, takže malý Janko odmalička majstroval pri ňom, ale aj pri zručnom strýkovi, ktorý plietol košíky, a jeho záujmu neušlo ani mamino vyšívanie. V škole od útlych liet recitoval, hrával divadlo, čo ho sprevádzalo aj na strednej strojárskej škole. Neváhal, keď ho zavolali do malého satirického divadla Mandragora, kde intenzívne pôsobil desať rokov a raz za čas si s ním zahrá dodnes. Po skončení vysokej školy – opäť strojárskej – sa rozhodoval ako ďalej. Vybral sa na konkurz do rozhlasu, kde už medzitým čiastočne účinkoval, uspel v ňom a nastúpil ako hlásateľ. Po ôsmich rokoch vypočul volanie zakladateľa Rádiožurnálu Ivana Mjartana a naplno sa ponoril do turbulentného diania ponovembrových čias. „Z pracovného hľadiska bolo rozhlasové obdobie najkrajšie, aké som zažil. Z novinárskeho tiež, lebo som bol s mikrofónom pri najdôležitejších udalostiach, vrátane vzniku nášho štátu,“ spomína.

Slávny vďaka ihle

Pracovalo sa s neuveriteľným nasadením a Rádiožurnál bol s vyše miliónom poslucháčov najpočúvanejšia relácia u nás vôbec. Počas rokov predtým, strávených v hlásateľni, však mal Ján Jánoši popri čítaní správ a programu čas uspokojiť aj činorodé ruky. „Tajne, aby ma nikto nevidel, som v rohu hlásateľňe vyšíval. Napokon sa to vyzradilo, lebo som zabudol ihly zapichnuté v kresle a služba po mne zisťovala, kto to bol. Jedného dňa ma tam prepadla celá delegácia na čele s našou úžasnou folkloristkou Darinkou Laščiakovou a našli ma s výšivkou v rukách,“ smeje sa. V rozhlase bola z toho udalosť, ktorá neostala bez odozvy tvorcov vtedy populárnej relácie Humorikon Eleny Vacvalovej a Olivera Andrásyho. Pozvali zručného hlásateľa na verejnú nahrávku do PKO. „To ma asi najviac preslávilo. Dokonca som potom dva roky navrhoval vzory výšiviek pre časopis Dorka. Mal som úplne iný dizajn, používal som takzvanú plnú výšivku, zvanú rumunská.“

Dielňa Jána Jánošiho

Ján Jánoši nám ukázal ako vyrába svoje výrobky.

 

Zúročené schopnosti

Šikovné ruky Jána Jánošiho sa rozihrali už v ranom detstve, keď sa obšmietal okolo otca – stolára v jeho dielni. Otcovi to neprekážalo, naopak, dával synčekovi kadejaké drievka na majstrovanie a sám mu s ním aj pomáhal. Najskôr robil všetko ručne, neskôr si zhotovil sústruh s cirkulárkou. „Tam som začal s návrhmi a dizajnovaním. Chcel som dizajn aj študovať, ale napokon bola z toho strojarina, ktorá nebola vzdialená a veľa mi dala.“ Po zmene režimu sa rozhodol podnikať a vydržal v tom 26 rokov. Firma, ktorú založil a vybudoval, vyrábala ušľachtilý nábytok a interiéry. Zariaďoval banky, rezidenciu veľvyslanca vo Švajčiarsku, stálu misiu OSN vo Viedni, firmy i súkromné domy. Všetko vyrábali doslova na kľúč, využívali najmä hodnotnú drevenú dyhu. Z nej vyrábali aj dizajnové reprosystémy. Rozhlas tak Jána Jánošiho symbolicky sprevádzal naďalej, veď špičkový zvuk im vdýchol legendárny rozhlasový akustik Zdeno Nosko, ktorý zariaďoval budovu obrátenej pyramídy.

Konečne spí celú noc

„Začiatky boli euforické, aj napriek nedostatku materiálu, ktorý sme chodili kupovať za hranice. Postupne ľudia prišli k peniazom, mali záujem o atypické, exkluzívnejšie zariadenie, darilo sa nám. Potom však prišli veľkopredajne nábytku. Hoci šlo o iný princíp, cenami nás zrážali k zemi a záujem o typ upadol. Aj ľudia, vyšťavení stúpajúcimi cenami nehnuteľností, už neboli ochotní zaplatiť za hodnotnejšie zariadenie a uspokojili sa s konfekčným laminátom.“ Firma, ktorá medzičasom narástla na vyše dvadsať zamestnancov, sa tak dostávala do úzkych – bol stále väčší problém zaplatiť šikovných ľudí, a keď odchádzali, nahradiť ich kvalifikovanými. Talentovaných umeleckých stolárov jednoducho nebolo odkiaľ vziať. Bola to stále väčšia zaberačka, stres, čo sa nemohlo neprejaviť. Za 25 rokov bol Ján Jánoši len na dvoch dovolenkách. Prišiel čas upokojiť sa. „Po roku a pol konečne spím celú noc.“

Hotové výrobky

Hotové výrobky majstra Jánošiho.

Zafúľaní, ale spokojní

Vrodená činorodosť však Jánovi Jánošimu nedovolila len tak „podaromnici“ oddychovať. Pustil sa do malej výroby šperkov a exkluzívnych drevených puzdier na okuliare. Materiálu mal nadostač, ako správny gazda totiž nevyhadzoval odrezky dýh z bývalej výroby, bolo mu hodnotného dreva ľúto. Dnes sa pod jeho rukami menia na elegantnú nádheru. Pôsobivo vytvarované, zbrúsené a povrchovo farebne upravené drevené náhrdelníky, puzdrá či pestrofarebné šperky zo živice už nachádzajú svojich majiteľov a značka Jánoši Sant preniká do povedomia vyznávačov jedinečných dizajnových kúskov a materiálov. Popri internetovej či facebookovej stránke ich už možno nájsť aj v dvoch bratislavských obchodoch. „Teší ma, že som dostal možnosť robiť workshopy pre Slovak Business Agency. Je milé, že na ne ľudia chodia, zaujíma ich to a spolu si vyrábame pekné veci.“ Je rád, že záujem o ručnú prácu nevymizol. Hoci SBA disponuje modernými strojmi, na workshope vyrábajú len s pomocou nástrojov, ktoré používa a dokonca vymýšľa majster Jánoši. „Takže sme všetci zafúľaní, zababraní a zaprášení, ale spokojní.“

Perpetuum mobile

Neznamená to však, žeby Ján Jánoši nekráčal s dobou, práve naopak. Vždy držal prst na pulze vývoja, dokonca ho svojimi patentmi zrýchľoval. Aj svoje dizajnérske kúsky navrhuje v moderných počítačových programoch. S návrhom potom zbehne o dve poschodia nižšie a privedie ho do reálnej podoby. Hoci jeho bývalá firma vyrábala na ploche 600 štvorcových metrov, on dokázal všetky jej činnosti – pravdaže v malom – vtesnať do dnešných dvanástich. Ktovie, možno práve z tejto nenápadnej panelákovej miestnosti raz vyjde toľkými vynálezcami vytúžené perpetuum mobile. Špekuluje nad ním aj Ján Jánoši. „Len neviem, či sa to oplatí vymyslieť. Ľudia, ktorí ho už vraj vymysleli, údajne zmizli,“ smeje sa muž mnohých talentov a šikovných rúk. Ale už ho nebudeme zdržiavať, lebo práve pracuje na nových dizajnoch, chystá sa nahrávať rozprávky pre deti a moderovať dni rodnej obce. „Musím byť činorodý,“ vraví s úsmevom. Po tejto návšteve nám to bolo úplne jasné.

Autor: JR

Odpovedať