Známi neznámi Slováci

0

Stali sa slávnymi, ale vedelo sa aj to, že pochádzajú zo Slovenska? Z malých dediniek v strede Európy sa rozbehli do sveta, pričom ich často hnala túžba vymaniť sa z biednych pomerov. S takouto motiváciou dosiahli úspech a presadili sa svojimi nápadmi ďaleko za rodnými kopcami.


Jozef Murgaš (1864 –1929)

Ako rímskokatolícky kňaz sa veľmi zaujímal o výtvarné umenie, ale dieru do sveta urobil svojimi patentmi v oblasti elektrotechniky. Keďže v domovine čelil pre národné presvedčenie prenasledovaniu, vydal sa do americkej novozaloženej obce, kde bývalo 300 slovenských rodín. Jeho najvýznamnejším objavom sa stalo dosiahnutie bezdrôtového prenosu hovoreného slova pred svedkami, čím sa zapísal do histórie ako vynálezca rádia. Vôbec prvý raz sa mu to podarilo v roku 1905, keď si takto na diaľku pohovoril so starostom 30-kilometrov vzdialenej obce. Veľmi sa angažoval aj v národnom hnutí. Jeho podpis je pod Pittsburskou dohodou a medzi americkými Slovákmi zorganizoval zbierku na základný valutový fond Československej republiky.


Michal Bosák (1869 –1937)

Bosákovci pochádzali z Okrúhleho na Šariši. Ako 16-ročný chlapec zatúžil Michal odísť do Ameriky, a tak sa vydal na plavbu s jedným dolárom vo vrecku. Začiatky boli ťažké, pracoval ako baník. Keď sa pustil do samostatného podnikania, začal s obchodom s liehovinami. Úspešný príbeh pokračoval založením súkromnej banky, cestovnej agentúry a ďalších peňažných ústavov. Keďže pôsobil vo funkcii prezidenta First National Bank, ktorá mala právo vydávať dolárovky, jeho podpis sa nachádzal na 5-, 10- a 20-dolárových bankovkách. Svoje úsilie vkladal aj do krajanskej práce v zámorí, ako signatár Pittsburskej dohody podporoval Česko-Slovensko. Z rozsiahleho majetku posielal pomoc na Slovensko, a keď vznikla ČSR, založil Americko-slovenskú banku v Bratislave.


Ladislav Hudec (1893 – 1958)

Narodil sa v Banskej Bystrici ako syn staviteľa a touto životnou cestou sa po peripetiách uberal aj on sám. Keď vypukla prvá svetová vojna, narukoval ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády, ale dostal sa do zajatia na Sibíri. Podarilo sa mu však utiecť cez Čínu do Šanghaja. Tam sa pomaličky prepracoval na majiteľa architektonického ateliéru. Už navždy bude jeho meno späté s prvou výškovou budovou v Šanghaji. Park Hotel je 22-poschodová budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády, postavená v štýle art deco. Za tridsať rokov práce v Šanghaji svojou tvorbou výrazne prispel k tomu, že sa mesto nazývalo Paríž Východu.


John Daniel Hertz (1879 – 1961)

Rodák zo Sklabine stojí za myšlienkou populárnych žltých taxíkov, ktoré sú pre USA typické. Do zámoria sa dostal ako dieťa a postupne sa snažil prebiť z chudobných pomerov až k svojmu podnikateľskému americkému snu. Hoci nevedel šoférovať, predával autá, ale nedarilo sa mu. Potom prišiel s myšlienkou, že mu možno prinesie zisk taxislužba, ktorú by si pre nízke ceny mohli dovoliť aj bežní ľudia. Takto vznikla v roku 1915 firma Yellow Cab a bol to zásah do čierneho, vlastne presnejšie do žltého. Nepotvrdená legenda hovorí, že tú správnu farbu mu dokonca pomohla na základe vedeckého výskumu vybrať miestna univerzita. Služba sa stala naozaj populárnou a z Chicaga sa rozšírila do celých Spojených štátov. A to nie je všetko. Hertz stál aj za vybudovaním svetelných križovatiek v Chicagu a bol jedným z akcionárov v investičnej banke Lehman Brothers. Meno Hertz ešte doteraz nájdete napríklad na každom letisku, kde je synonymom pre spoľahlivý prenájom auta.


Andy Warhol (1928 – 1987)

Narodil sa už v USA, ale jeho rodičia boli Rusíni z dedinky Miková v okrese Stropkov. Táto ikona pop-artu dokázala urobiť chytľavý a zapamätateľný vizuál aj z malieb bežných amerických výrobkov, ako je séria plechoviek polievky alebo Coca-Coly. Jeho život, ale aj celá tvorba sa stali miestom pre defilé celebrít. Kto by nepoznal pestrofarebný cyklus filmových hviezd, ktorý zachytával postupne blednúcu Marilyn Monroe alebo Elizabeth Taylor zvýraznenú sýtou červenou farbou. Počas svojho života sa správal ako hviezda, hoci bol veľmi plachý. Pútal extravagantným vzhľadom a urobil zo seba ikonu 20. storočia. Idoly ho fascinovali a inšpirovali v jeho vlastnej tvorbe. Svojou invenciou ovplyvnil oblasť grafiky, maľby, ale špecifické výrazové prostriedky použil aj vo fotografii a filmoch. Jednoducho, moderné umenie by nebolo tým, čím je, ak by doň nevstúpil syn slovenských vysťahovalcov.


Martin Greenfield (1928)

„Posledný veľký krajčír USA“ je titul patriaci Slovákovi, medzi ktorého zákazníkmi sú aj americkí prezidenti. Jeho brooklynská firma ručne šije pánske obleky pre najvplyvnejších mužov sveta. Narodil sa vo východoslovenskej dedinke Pavlovo, ale šťastné časy prerušila vojna. Celú rodinu deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Ako jediný z rodiny prežil. Keď sa usadil za Atlantikom, vybudoval všetko od piky. Začínal ako pomocník v krajčírstve a napokon si túto firmu dokázal kúpiť a šil aj pre významných zákazníkov. Prezidentovi Dwightovi Eisenhowerovi údajne do šiat vkladal malé lístočky s odkazmi a radami k politike. Mimochodom, vytvoril aj obleky pre populárny kriminálny seriál zachytávajúci obdobie prohibície Boardwalk Empire.


Frank Lowy (1930)

Narodil sa vo Fiľakove, ale napätá situácia počas druhej svetovej vojny primäla jeho rodinu k úteku do Budapešti. Cesty ho viedli cez Palestínu do Austrálie. Práve tam dosiahol veľké podnikateľské úspechy. Stal sa spoluzakladateľom obchodnej siete Westfield, ktorá vlastne naučila Austrálčanov nakupovať vo veľkých obchodoch, kde pod jednou strechou nájdete všetko. Sieť sa stala takou populárnou, že svoje pobočky otvorila v USA, Veľkej Británii a na Novom Zélande. Jeho schopnosti mu na desať rokov zabezpečili post riaditeľa austrálskej centrálnej banky. Miliardové bohatstvo mu zase otvorilo dvere aj pre pestovanie svojich koníčkov. V Austrálii ho označujú za krstného otca futbalu, dlho zastával aj post predsedu Austrálskej futbalovej federácie.

Odpovedať