Zostane to v rodine?

0

Spolupráca s najbližšími by mala fungovať perfektne. Ale je to naozaj tak? TAMARA GÁLIKOVÁ, expert pre rozvoj rodinného podnikania v Združení podnikateľov Slovenska, sa s nami porozprávala o výhodách, nevýhodách, špecifikách i problémoch rodinného podnikania. 

Čo vlastne je rodinná firma?

V európskom kontexte je definícia rodinnej firmy dlhodobým problémom, a to aj napriek tomu, že podľa kvalifikovaných odhadov majú rodinné firmy na výkone svetovej ekonomiky podiel 70 až 90 percent. Vo väčšine európskych krajín v rámci podnikateľskej legislatívy vlastne neexistujú, spomenuté sú iba v piatich európskych krajinách – Taliansku, Rakúsku, Chorvátsku, Rumunsku a Malte.

Sú pravidlá, ktoré ju určujú?

V prvom rade je to vlastníctvo, teda aký minimálny podiel podniku musí byť vlastnený členmi rodiny. V správe a v manažmente je určujúce, aký minimálny podiel rodiny musí byť prítomný v rámci vedenia podniku. Tieto dva aspekty sa v definíciách využívajú po celej Európe. Do úvahy sa ešte berie príjem z rodinnej firmy, teda či je priamo používaný ako hlavný zdroj obživy rodiny, a v niektorých krajinách sa hodnotí aj to, či podnik zamestnáva primárne členov rodiny.

Ako rodinná firma obvykle vzniká?

Vo väčšine prípadov je to veľmi podobné, na začiatku funguje jasný princíp: jeden z dvojice, manžel alebo manželka, rieši časť rozvoja biznisu – obchod, distribúcia, výroba. Druhý z dvojice administratívnu časť – objednávky, faktúry, účtovníctvo, mzdy atď. Od začiatku je však dôležité myslieť na to, ako si rozdeliť kompetencie a navzájom si do nich nezasahovať. Pretože práve to býva priestor, kde vznikajú konflikty.

Máme na Slovensku tradíciu v rodinnom podnikaní?

Šľachtické rody si v 12., 13. storočí odovzdávali rodinnú pôdu alebo panstvá z generácie na generáciu, existovali aj podnikateľské aktivity drobnej šľachty v 17. a 18. storočí. Zlom prišiel so vznikom prvej Československej republiky zrušením šľachtických titulov a pozemkovou reformou. Rozmach sme zaznamenali najmä v odvetviach textilu, odevov, obuvi, strojárstva, potravinárstva, sklárstva a cukrovarníctva. Neskôr, po nežnej revolúcii, bol zo strany verejných inštitúcií rozvoj rodinných firiem paradoxne brzdený. Svoju cestu si však napriek tomu prerážali a prerážajú prirodzeným presadzovaním sa v oblastiach svojho pôsobenia.

Koľko rodinných firiem je na Slovensku?

Viac ako 70 percent rodinných firiem na slovenskom trhu tvoria mikro podniky do 10 zamestnancov, 18,5 percent malé firmy do 50 zamestnancov a 11 percent tvoria stredné firmy do 250 zamestnancov. Rodinné firmy tvoria medzi 60 – 80 % z celkového počtu 544 646 subjektov, čiže počet rodinných firiem sa pohybuje niekde na úrovni medzi 327 000 až 436 000 subjektov. Tento počet rodinných firiem je veľmi zaujímavý a určite si zaslúži pozornosť z pohľadu legislatívy. Chýba nám napríklad platforma na komunikáciu s verejnými inštitúciami – štát nemá relevantné dáta na to, aby cielene podporil rodinné firmy, tak ako je to v zahraničí.

Čo by z právneho hľadiska firmám pomohlo?

Iste by ocenili podchytenie konkurenčnej doložky, ktorá by ich chránila pred odchodom zamestnancov ku konkurencii a ohrozením duševného vlastníctva podniku. Slabé je aj prorodinné legislatívne prostredie, firmy nemajú dostatočnú podporu z hľadiska zakladania podnikov a získavania podnikateľských zručností. Pomohlo by tiež zníženie administratívnej záťaže a legislatívne definovanie rodinnej firmy. Podnikateľská legislatíva by mala byť vo všeobecnosti stabilnejšia, s malým počtom zmien. Vhodné by bolo aj vytvorenie osobitného druhu dohody pre rodinných príslušníkov. Ich zamestnávanie by bolo jednoduchšie, mali by osobitné postavenie v rámci pracovnoprávnych vzťahov. 

Aké sú výhody a nevýhody rodinného biznisu?

Výhodou je, že všetci členovia rodiny majú jeden cieľ. Či už budovať podiel na trhu, ziskovosť, alebo inovatívnosť. Nevýhoda – nosia si prácu domov. Mohla by som citovať viaceré vyjadrenia, s ktorými som sa stretla, napríklad: „Ešte aj pri vianočnej večeri preberáme problémy, ktoré sa dejú vo firme.“ Veľmi ťažko sa oddeľuje práca od súkromia.

Ďalšie špecifické problémy?

Zakladateľ spoločnosti sa ani vtedy, keď už prenesie svoju zodpovednosť na vybratého nasledovníka, nevie „odstrihnúť“ od diela, ktoré budoval. Alebo sa zakladateľ síce chce stiahnuť z aktívneho riadenia spoločnosti, ale v rodine nevie nájsť kvalitného nástupcu. Problémom tiež býva, ak členovia rodiny aktívni v riadení firmy nepodávajú dostatočné výsledky, ale zakladateľ ich nepresunie na inú, nie až takú zodpovednú pozíciu práve preto, že je to rodina.

Kedy treba začať myslieť na riešenie nástupníctva?

Riadené nástupníctvo potrebuje plán na tri až päť rokov. Je vhodné zobrať si externého poradcu, ktorý príde s iným uhlom pohľadu, stane sa vlastne mediátorom a sprievodcom tejto strategickej fázy životného cyklu rodinnej firmy.

Majú u nás mladšie generácie záujem preberať rodinné firmy?

Snaha odovzdávať rodinné firmy synom či dcéram tu je, ale už len výber toho správneho nástupcu je ťažký a zložitý. Niekedy sa čaká až na tretiu generáciu, teda vnukov, pretože syn alebo dcéra nie sú presvedčení o tom, že chcú pokračovať v riadení firmy. Jeden z príkladov je firma KALAS, v ktorej zakladateľ firmy odovzdal vedenie vnukovi, a ten ju úspešne riadi.

Čo ak zakladateľ firmy nemá v rodine nástupcu?

Existuje aj možnosť, že riadiacu funkciu na určitú dobu preberie externý manažér, a čaká sa na generačnú náhradu. V Európe sa dokáže len 70 percent rodinných podnikov preklenúť cez prvú generačnú výmenu. Následne len 20 percent zvládne prechod aj do tretej. Prechody bývajú rizikovejšie. Dobrým odporúčaním je, aby vybratý nástupca odišiel načas mimo firmy – ideálne do zahraničia. Aby spoznal aj inú firemnú kultúru, iné prístupy k vedeniu, novšie metódy… A keď sa vráti, môže prevziať a s nadhľadom riadiť a zveľaďovať rodinnú firmu.

Tamara Gáliková, MM

študovala marketing na City University Bratislava, na Tilburg University získala titul Master of Marketing. Bola marketingovou riaditeľkou v banke, manažérkou marketingu a public relations McDonald’s Slovakia, má skúsenosti s budovaním nových distribučných kanálov, s vytváraním franchisingových konceptov pre bankový sektor a sektor služieb. V Združení podnikateľov Slovenska je od roku 2018 expertkou zodpovednou za rozvoj rodinného podnikania.

Odpovedať