Ako na slobodné povolania

Napriek tomu, že slobodné povolanie je v praxi frekventovaným pojmom a aj niektoré zákony ho používajú, fakticky neexistuje jeho zákonná definícia. Na pôde Európskej únie sa však v súčasnosti apeluje na to, aby sa pojem slobodné povolanie jednotne vymedzil uvedením určitých všeobecných znakov. Určili by sa tiež kategórie slobodných povolaní.

Rozsah činností

Pod slobodným povolaním si mnohí predstavia človeka s umeleckou dušou alebo slobodu v podnikaní bez potreby podrobiť sa všetkým pravidlám, ktoré sa štandardne vzťahujú na živnostníkov. Zväčša však nejde o úplne slobodné podnikanie v pravom slova zmysle, skôr naopak, o povolanie v súčasnosti viac regulované, ako v prípade živnosti.

Slobodné povolania nemožno považovať ani za jednu z alternatív, ktorá je k dispozícii, ak sa rozhodneme podnikať. Ide skôr o súhrnné označenie špeciálnych činností, ktorých podmienky výkonu sú odlišné od tých potrebných na podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, a ktoré pre ich povahu v minulosti boli označované ako „slobodné povolania“.

Všeobecne pod slobodné povolania zaraďujeme najmä poskytovanie duševno – ideových služieb, ktoré sú poskytované osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle. Spektrum týchto služieb je pritom pomerne široké. Ide o celý komplex činností, ktorý zahŕňa medicínske, liečiteľské, právne, ekonomické, technické, prírodovedné, kultúrne ale aj ďalšie povolania. Osoby vykonávajúce slobodné povolania nie sú živnostníkmi, ale väčšinu povinností majú fakticky rovnakých. Rozdiely sú predovšetkým v predpokladoch vykonávania činnosti.

Predpoklady výkonu povolania

Nenájdeme ich taxatívne vymenované v jednom právnom predpise, ani jednotne regulované. Slobodné povolania majú svoje pravidlá roztrúsené vo viacerých zákonoch, spravidla týkajúcich sa špecificky konkrétneho povolania.

Na výkon profesijných činností sa všeobecne zvykne vyžadovať splnenie určitých požiadaviek na vzdelanie, odbornú prax, zloženie odborných skúšok. V niektorých prípadoch aj členstvo v príslušnej komore a povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Typickým príkladom sú lekári, veterinári, notári, advokáti, znalci či autorizovaní architekti. Výnimkou zase kultúrne slobodné povolania (spisovateľ, výtvarný a dramatický umelec a hudobník) či novinári. Osoby vykonávajúce slobodné povolanie sú v niektorých prípadoch taktiež povinné pravidelne sa ďalej vzdelávať.

Navyše, každá príslušná komora má svoje interné pravidlá a podmienky výkonu povolania, ktoré živnostníkov nezaťažujú. S členstvom v komorách je tiež často spojené aj povinné prispievanie na ich činnosť a disciplinárna zodpovednosť. V niektorých prípadoch sa na osoby vykonávajúce slobodné povolanie kladú i vysoké požiadavky na odbornosť a etiku pri poskytovaní plnenia a pri kontakte s klientom (napr. lekári a advokáti). Tieto osoby môžu byť, z dôvodu výkonu slobodného povolania, obmedzené aj vo výkone iných činností a podnikania.

Ako začínajú advokáti

Model začiatku výkonu slobodného povolania vám priblížime na príklade nám, ako advokátom, najbližšom. Budúci, potenciálny advokát musí najprv absolvovať 5-ročné vysokoškolské právnické vzdelanie. Následne musí absolvovať odbornú prax v rozsahu ďalších 5 rokov a súčasne sa nechať zamestnávateľom zaregistrovať v Slovenskej advokátskej komore ako advokátsky koncipient. Počas výkonu praxe je tiež povinný absolvovať odborné školenia organizované komorou (tzv. semináre).

Po absolvovaní praxe a seminárov môže advokátsky koncipient pristúpiť k advokátskej skúške. Táto väčšinou pozostáva z ústnej a písomnej časti, pričom preverí teoretické aj praktické zručnosti koncipienta. Po úspešnom absolvovaní advokátskej skúšky je koncipient oprávnený požiadať komoru o zápis do zoznamu advokátov, zloží sľub a komora ho zapíše.

V súlade s aktuálnou právnou úpravou nie je počet advokátov limitovaný. Pre zaujímavosť uvádzame, že naopak limitovaný je napríklad počet exekútorov alebo notárov, čo v praxi znamená, že aj keď splníte všetky predpoklady výkonu týchto profesií, príslušná komora vás teoreticky nemusí zapísať nikdy. Zápis sa vykoná až keď sa uvoľní miesto v komore, napríklad v dôsledku úmrtia jej dovtedajšieho člena.

Po úspešnom zápise do zoznamu advokátov a splnení si štandardných povinností voči príslušným štátnym orgánom a inštitúciám, môže advokát začať vykonávať svoju činnosť. Na to, aby však mohol advokát zamestnať advokátskeho koncipienta, je potrebné, aby prax, už ako advokát, vykonával aspoň ďalšie tri roky.

Začatie výkonu činnosti

Samotné začatie výkonu činnosti je, podobne ako v prípade živnostníkov, rozdelené do viacerých fáz. Prvou fázou začatia výkonu slobodného povolania je splnenie jeho osobitných predpokladov, pokiaľ tieto má.

Osoby vykonávajúce slobodné povolania sa neregistrujú v živnostenskom ani v obchodnom registri, resp. takáto registrácia nie je podmienkou prevádzkovania ich činnosti. Jediným oficiálnym registrom, ktorý osoby vykonávajúce slobodné povolania eviduje, je Štatistický úrad SR. Tento môže vyžadovať predloženie špecifických dokladov o splnení predpokladov na výkon činnosti. Následne, po splnení podmienok, pridelí osobe vykonávajúcej slobodné povolanie identifikačné číslo organizácie (IČO).

Každý, kto vykonáva slobodné povolanie, je ďalej povinný registrovať sa u príslušného správcu dane, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ). Aj osoby vykonávajúce slobodné povolania sú teda daňovými subjektmi.

Je tiež nevyhnutné, aby si osoby vykonávajúce slobodné povolania splnili svoje oznamovacie a registračné povinnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. V súvislosti so zdravotnou poisťovňou ide len o nahlásenie zmeny kategórie platiteľa. Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie má fyzická osoba od začiatku podnikania. Počas prvého kalendárneho roka podnikania, až do júla nasledujúceho kalendárneho je začínajúci podnikateľ oslobodený od odvodov do Sociálnej poisťovne. Odvody do Sociálnej poisťovne však môže platiť dobrovoľne, na základe samostatného rozhodnutia. Po tomto období povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie bude závisieť od výšky príjmov dosiahnutých v roku, kedy fyzická osoba začala podnikať.

V zásade ide vo vyššie uvedených prípadoch o povinnosti obdobné povinnostiam živnostníkov. Rovnako to bude aj po začatí výkonu činnosti. Osoba vykonávajúca slobodné povolanie je spravidla aj povinná viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania, platiť daň a pod.

Autor: Mgr. Radoslava Lajšová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o.