Ako predísť neuhradeným faktúram
Získať zákazku alebo dobrý obchodný vzťah s novým odberateľom je snom každého podnikateľa. Veď za tým účelom, teda za účelom vykonávania samostatnej činnosti so zámerom dosiahnutia zisku, sa do toho pustil. Oveľa dôležitejším krokom podnikania je však to, že odberateľ dodávku tovaru alebo služby aj uhradí. V tomto článku ponúkneme pár rád, ako sa vyhnúť nepríjemnému sklamaniu v podobe neuhradenej faktúry, ako sa k finančným prostriedkom dostať skôr v prípade dlhých lehôt splatnosti alebo ako sa k neuhradenej faktúre postaviť z hľadiska účtovníctva a daní.
Ako sa brániť pred neuhradením faktúry?
Ak uzatvárate obchodný vzťah s novým obchodným partnerom, ktorého platobnú disciplínu nepoznáte, najjednoduchším riešením je trvať na zálohovej platbe. Aj to, že odberateľ súhlasí s uhradením zálohy svedčí o jeho serióznosti a úmysle uhradiť za dodané tovary alebo služby. V prípade, že odberateľ v žiadnom prípade nesúhlasí so zálohovou platbou alebo trvá na lehote splatnosti, ktorá by pre vás znamenala ohrozenie druhotnou platobnou neschopnosťou, máte možnosť využiť platobné nástroje, ktoré vám zabezpečia vyplatenie finančných prostriedkov a o následnú úhradu sa už nemusíte obávať. Medzi takéto nástroje patrí faktoring alebo forfaiting.
Faktoring je financovanie krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, t.j. banka odkúpi odberateľské faktúry od dodávateľa (klienta), pričom banka poskytuje do 90 % nominálnej hodnoty faktúry pri postúpení pohľadávky na banku. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky prevádza na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom. Pri splnení stanovených kritérií odkupuje banka pohľadávky až do výšky 100 % ich nominálnej hodnoty. Faktoringová spoločnosť odkupuje pohľadávky v čase ich vzniku, ich platnosť nepresiahla ešte 180 dní, vznikli výlučne z predaja na nekrytý úver a pohľadávka sa vzťahuje na krajinu odberateľov, kde je možné faktoring uplatniť a partnerom je seriózny odberateľ.
Využitie faktoringových služieb je veľmi vhodné, ak je klient trhom nútený do dlhších splatností, pociťuje potrebu zrýchliť obeh peňažných prostriedkov alebo uvažuje o možnosti poskytnúť svojim stálym odberateľom dlhšie splatnosti. Podstatou faktoringu je, že klient – dodávateľ môže získať peniaze za pár dní po vystavení faktúry. Faktoring okrem spomínaných výhod umožňuje veľmi účinne a flexibilne riadiť peňažný tok a dlhodobo využívať krátke zdroje podľa potrieb klienta najmä pri expanzii spoločnosti.
Forfaiting je nákup v budúcnosti splatných účtovných a/alebo zmenkových pohľadávok so zrieknutím sa spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí. Podkladom forfaitingu z právneho hľadiska je kúpna zmluva/kontrakt medzi exportérom ako predávajúcim pohľadávky a bankou ako kupujúcim pohľadávky (forfaitér).
Vzhľadom na to, že forfaiting je odkúpenie pohľadávky bez spätného postihu, banka vyžaduje zabezpečenie pohľadávky niektorým zo zabezpečovacích inštrumentov – garanciou (zmenky vlastné, cudzie, avalované alebo zaručené bankou, akreditívy s odloženou splatnosťou). Exportér preberá na seba zvyčajne všetky náklady forfaitingu. Predmetom dojednania forfaitingu je jednotlivá pohľadávka v lehote splatnosti od 90 dní do 8 rokov, pričom plnenie sa realizuje vo voľne zameniteľnej mene.
Pri obidvoch spôsoboch sa dodávatelia stretávajú s poplatkami alebo nutnosťou zábezpeky, ale ako riešenia na neuhradené faktúry sa tieto nástroje použiť dajú. Musia však byť dohodnuté pred samotným uskutočnením obchodu alebo dodávky. Tak isto je možné prinútiť odberateľa podpísať zmenku na neuhradenú čiastku, ale to musí byť ešte neplatiteľ z kategórie tých slušnejších, ktorý plánuje dlžnú čiastku aj uhradiť.
Čo môžete robiť v prípade, že existuje reálne riziko, že vám odberateľ neuhradí za dodávku?
Klasické posielanie upomienok a telefonovanie väčšinou v praxi už nezaberajú, možno ešte na tých slušnejších neplatičov. V ďalšom kole je možné poslať vyzývací list prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zvykne zabrať alebo rovno dať príkaz na vydanie platobného rozkazu na súde.
Tak isto môžete svoju pohľadávku postúpiť jednotlivcovi alebo spoločnosti, ktorí sa odkupovaním pohľadávok zaoberajú, ale tu musíte počítať so skutočnosťou, že nedostanete celkovú čiastku svojej pohľadávky.
Ako sa k rizikovej pohľadávke postaviť z hľadiska účtovníctva daní?
Podľa § 20, odsek 14 Zákona o dani z príjmov, je daňovým výdavkom:
„tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako
a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
c) 1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.“
V praxi to znamená, že ak uplynie od lehoty splatnosti pohľadávky 360 dní a vy ju stále nemáte uhradenú, môžete vytvoriť v účtovníctve opravnú položku vo výške 20 % hodnoty pohľadávky. Táto opravná položka je pre vás daňovým výdavkom a znižuje základ dane z príjmov a teda aj daň samotnú. Takto postupujete aj v ďalších rokoch v tvorbe opravnej položky podľa vyššie uvedených ustanovení zákona až dotvoríte opravnú položku do výšky 100 % pohľadávky.
V prípade, že ani po 3 rokoch nebude vaša pohľadávka uhradená a viete, že ani nebude, môžete ju z účtovníctva vyradiť z dôvodu premlčanosti.