Buďme ekologickí!

Neustále čerpáme zo zdrojov Zeme, žijeme na dlh, zrýchľujeme. Ak s tým niečo neurobíme, ostane po nás len ticho a sucho a… Dá sa život na tejto planéte ešte zachrániť? A čo pre to môžeme urobiť?

Odkedy sa objavil homo sapiens, dostáva život na našej planéte zabrať. Zem je stará približne 4,6 miliardy rokov, a v porovnaní s tým existuje ľudský druh iba nepatrný okamih, no stihol toho už veľmi veľa. Najinteligentnejší tvor v boji o vlastné bezpečie od počiatku hubil nebezpečných predátorov a plienil divoké lesy, ktoré sa nimi hemžili. Dnes síce svet funguje aj vyzerá úplne inak, ale človek vo svojej pôvodnej činnosti nijako nepoľavil. Naopak, ešte pritvrdzuje. Do boja proti lesom vyťahuje ťažké stroje a lov voľne žijúcej zveri nahrádza továrenskou výrobou – milióny živočíchov, ktoré sa rodia v zajatí a končia na preplnených tanieroch, nikdy nezahliadnu svetlo sveta.

Naším obľúbeným riešením problémov, ktoré sme spôsobili, je však poukázať na to, že za situáciu nesú zodpovednosť „ostatní“. Ja som predsa milión ton plastu do oceána nevyhodil, ani som nezničil atmosféru častým používaním svojho dezodorantu… Je to bežný a možno aj pochopiteľný postoj, ale múdry cicavec by už mal vidieť trošku širšiu perspektívu. Lebo nám už nezostáva iné, než čo najrýchlejšie zmeniť svoje návyky a dať planéte šancu prežiť. Alebo skôr samým sebe! Čo teda môžeme robiť, aby sme neprispievali k ignorancii a bezohľadnosti voči životnému prostrediu, ale, naopak, spomalili znečistenie a dopriali prírode čas na regeneráciu?

DOPRAVA

Odborníci sa zhodujú, že najvýznamnejším faktorom, ktorým môže jednotlivec ovplyvniť klímu, je doprava. Najefektívnejšie je obmedziť svoju uhlíkovú stopu a v tomto smere by malo najväčší efekt obmedzenie lietania. Letecká doprava zodpovedá za približne 8 percent zmien klímy spôsobenej ľuďmi, pričom ich prepraví menej než ostatné formy dopravy. Pre názornosť – jedným zaoceánskym letom spotrebuje štvorčlenná rodina toľko energie, koľko by doma spotrebovala pri bežnom životnom štýle za rok. Na druhom mieste je obmedzenie používania auta. Nič nie je neekonomickejšie a neekologickejšie, než keď sa na cestu autom vydá osamelý vodič (a takých sú milióny).

Čo môžeme urobiť?

• Dať prednosť preprave vlakom, zvoliť bližšiu destináciu, využívať lietadlo len vo výnimočných prípadoch.
• Využívať zdieľanú jazdu.
• Zájsť na kratšie vzdialenosti pešo, na bicykli či kolobežke.
• Kupovať čo najviac lokálnych potravín a produktov, aby ich cena klesala a ich výrobcovia mohli zlepšovať služby.
• Obmedzovať nákup potravín privezených z veľkej diaľky, čím sa zníži množstvo emisií produkovaných jeho dopravou.
• Voliť politikov, ktorí chcú minimalizovať emisie z dopravy a motivovať občanov k zeleným alternatívam.

STRAVA

Ešte väčší podiel na emisiách skleníkových plynov než doprava má živočíšna výroba, teda chov hospodárskych zvierat na mäso, mlieko, vajcia a iné.

Čo môžeme urobiť?

• Ak ste mäsožravec, zaujíma vás ekológia a máte záujem vykročiť aj vo svojej strave ekologickým smerom, skúste si zvoliť jeden deň v týždni, keď mäso a živočíšne produkty vynecháte. Možno zistíte, že sa cítite dobre a takýchto dní bude pribúdať.
• Ak kupujete mäso, orientujte sa hlavne na lokálnu produkciu. Poctivých farmárov je na Slovensku dosť, dokonca vám tovar dodajú až domov. Alebo navštívte trhy, malé rodinné mäsiarstva a udiarne. Vyhýbajte sa nákupu mäsových výrobkov plných rastových hormónov a zabalených v nešetrných plastových obaloch.
• Nekupujte, čo nespotrebujete. Nevyhadzujte hneď, čo ste nezjedli. O jedlo s krátkou spotrebou sa radšej podeľte. Nepožívateľnú stravu hádžte do kompostu. Vo väčších európskych mestách už fungujú chladničky, kam môžete dať jedlo, ktoré nezjete. V Bratislave bola zriadená komunitná chladnička OZ Free food a nachádza sa v budove Novej Cvernovky.
• V súčasnosti je najvýznamnejším dôvodom odlesňovania dopyt po palmovom oleji. Odlesňovanie je pravdepodobne to najhoršie, čo sami sebe v globálnom meradle robíme, pretože práve lesy zachytávajú CO2, tvoria kyslík a z hľadiska života na Zemi tak zachraňujú, čo sa ešte dá.

Pracovníci na zbere palmových plodov.

OBALY

Veľká pozornosť sa v súčasnosti venuje odpadom, najmä plastom. Kopenie odpadu na skládkach a v oceánoch nás upozorňuje na našu zásadnú chybu, ktorou je neefektívne využitie zdrojov. Dopustili sme, aby odpad vôbec vznikol! A keďže si nedokážeme ustrážiť jeho následnú recykláciu alebo uskladnenie, dostáva sa nerozložiteľný odpad do prírody, znečisťuje ju a zabíja zvieratá.

Čo môžeme urobiť?

• Kúpiť si plátennú tašku je ekologickejšie, ako s každým nákupom používať novú igelitku. Mať so sebou opakovane použiteľnú tašku, fľašu na vodu alebo nádobu na jedlo je výborný začiatok pre každého človeka smerujúceho k ekologickej uvedomelosti.
• Recyklácia je vhodné riešenie pre nijako inak nevyužiteľné materiály, má však tiež svoju uhlíkovú stopu a z dlhodobého hľadiska je podstatne účinnejšie produkty na jednorazové použitie nekupovať, a hlavne nevyrábať.
• Začať tým, že nehodíte odpad na zem, je tiež veľmi fajn. Ale zodvihnúť použitý obal zo zeme a hodiť ho do koša? Správne ho vyseparovať? Skúste to!

Plast dokážete ušetriť aj nakupovaním v bezobalových obchodov.

VODA / PÔDA / LESY

Stromy a rastliny absorbujú CO2 a využívajú ho na svoj rast. V súčasnosti dokážu pohltiť približne tretinu našich emisií. Sú teda v ovplyvňovaní klímy na svete najúspešnejšími živými organizmami. Hneď po nás… ale robia to s väčším rozumom! Neuvážená hospodárska činnosť v lesoch narušuje póry v pôde, a tým nedáva vode šancu vsiaknuť do podložia. Tá potom odteká do nižšie položených oblastí a spôsobuje záplavy, zatiaľ čo predtým zelené oblasti vysychajú a strácajú životaschopnosť. Existujú spôsoby, ako uvedomelým prístupom zadržať vodu v lesoch. Tým sa predíde vysychaniu a zvyšovaniu teploty na lokálnej aj globálnej úrovni. Súčasný trend je však orientovať sa na rýchly zisk z ťažby a nezaujímať sa o dopad na krajinu.

Čo môžeme urobiť?

• Starajme sa o vegetáciu a vodné zdroje na svojom pozemku.
• Vysádzajme stromy, ale hlavne starajme sa o tie staré. Strom, ktorý dnes zasadíme, potrebuje veľa desaťročí na to, aby si vybudoval koreňový systém a vyrástol do takých rozmerov, že môže v biotope zastúpiť dospelého kolegu.
• Predchádzajme vyrúbaniu lesa! Je to oveľa väčší úspech, ako vysadiť nový.
• Palmový olej nájdeme v obrovskom množstve produktov, pre ktoré sú lesy v Juhovýchodnej Ázii vyrúbané a vypálené. Bojkotujme takéto produkty.
• Šetrenie vodou je trend, na ktorý u nás nie sme zvyknutí, ale mali by sme sa naň postupne preorientovať.
• Vo voľnej prírode nezahadzujme odpadky.

Starajme sa o prírodu.

POLITIKA / SPOLOČENSKÁ ORGANIZÁCIA

Ako jednotlivci sme súčasťou spoločnosti, ktorú vytvárame a za ktorú ako jednotlivci nesieme aj zodpovednosť. Túto zodpovednosť máme prejavovať aktívnou účasťou na celospoločenskom dianí. Je našou úlohou donútiť volených predstaviteľov spoločnosti, aby pochopili tú svoju časť zodpovednosti – hľadať a uplatňovať nástroje pre celospoločenské dobro, nie len pre svoje vlastné.

Čo môžeme urobiť?

Žiadať legislatívne zmeny v najnevyhnutejších oblastiach:

• Pomohol by zákaz výroby tovarov na jedno použitie a nekvalitných tovarov na krátkodobé použitie, pretože na ich výrobu spotrebujeme také množstvo surovín a energie ako na ostatné kvalitné výrobky.
• Daňové úľavy a dotácie pre zelené/ekologické projekty.
• Vyššie daňové zaťaženie pre producentov oxidu uhličitého a elimináciu najväčších producentov CO2.
• Posilnenie zelenej polície, ktorá by mohla ráznejšie vyhľadávať čierne skládky po Slovensku a konať promptne. Štát by nemal byť len represívny, ale aj konštruktívny – finančne by pomáhal obciam odstrániť takéto skládky a tiež odvážať nový odpad. Rovnako je možnosť stiahnuť si mobilnú aplikáciu TrashOut a nahlasovať nelegálne skládky prostredníctvom nej. Správcovia aplikácie následne kontaktujú príslušnú obec.
• Podpora hromadnej dopravy.
• Podpora výskumu – environmentálneho, poľnohospodárskeho, technologického (nové zdroje energie).
• Zlepšenie možností a účinnosti separácie. Nové separačné linky, ktoré by roztriedili rôzne druhy odpadu na čo najefektívnejšie spracovanie.
• Aktívny celosvetový dialóg.

Čo robíme v Slovak Business Agency

V Slovak Business Agency si naliehavosť ekologickej situácie uvedomujeme, preto je súčasťou našej činnosti podpora ekologicky zameraných firiem, prevažne prostredníctvom projektu MOVECO, ktorý združuje európske krajiny (aj krajiny dunajského regiónu) s cieľom vzájomnej podpory v prechode na cirkulárnu ekonomiku a minimalizáciu tvorby odpadu. Cirkulárna ekonomika je opakom tej súčasnej, lineárnej, ktorá pracuje na systéme „vyťaž-vyrob-vyhoď“ a už dnes je neudržateľná. Cieľom je zachovať hodnotu výrobkov, materiálov a komponentov v ekonomike čo najdlhšie a na čo najvyššej úrovni (napr. dizajnovaním výrobkov). Recyklácia je až posledným krokom, kedy už nie je možné výrobok opätovne použiť a vrátiť do obehu.

Na Slovensku máme podnikateľov, ktorí problém výborne uchopili a svojou činnosťou prispievajú k týmto snahám. Máme tú česť podporovať napríklad tieto zmysluplné projekty:

Noša

– vyrábajú krásne školské a mestské batohy vyrobené s ohľadom na správnu ergonómiu z prírodných materiálov, a hlavne spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Materiály sú úplne recyklovateľné a kompostovateľné. Navyše, spolu s ostatnými komponentmi pochádzajú z Európy, takže zohľadňujú aj regionálny aspekt.

Sobi.eco

– eticky, ručne a ekologicky vyrábané tašky, obaly na laptop, tablet alebo fľašu. Pracujú s odpadovými materiálmi, ktoré vracajú do výrobného cyklu a zapájajú do procesu výroby ľudí v chránených dielňach a sociálne znevýhodnených ľudí na Slovensku.

Vermigo

– ide o kombináciu vermikompostéra a vertikálnej záhrady. V podstate spájajú kompostovanie pomocou dážďoviek a domáce vertikálne pestovanie rastlín takým spôsobom, aby mohli byť súčasťou jedného kompaktného, dizajnového celku. Organický odpad tak môžeme ľahko premeniť na živiny pre domáce rastliny.

Sensoneo

– inovatívne riadenie odpadu. Týmto technologickým maniakom zrejme niekto poradil, aby svoje senzory hodili do koša. A bol to dobrý nápad, pretože priniesli riešenie kombinujúce ultrazvukové senzory, ktoré monitorujú odpad s inteligentným softvérom na zobrazovanie a vyhodnocovanie dát – predikciu naplnenosti kontajnerov, vyhodnocovanie efektívnosti zvozov, automatizáciu plánovania optimálnych zvozových trás a ďalšie funkcie. Mestám a spoločnostiam umožňujú robiť strategické rozhodnutia na základe reálnych dát a optimalizovať odpadovú zvozovú logistiku. Sensoneo preukázateľne znižuje náklady na zvoz odpadu v priemere o 30 % a zároveň znižuje aj množstvo emisií v mestách až do výšky 60 %.

Dutka

– sa zameriava na spracovanie zvyškového textilného odpadu. Tvoria vrecká, tašky, utierky, uteráky, vreckovky a iné produkty, prevažne do domácnosti. Hlavným cieľom je nájsť nové využitie pre textil, ktorý už neplní svoju pôvodnú funkciu.

Ponio

– prírodná kozmetika, mydlá, dezodoranty a masážne kocky. Prinášajú šetrné riešenia a receptúry minimalizujúce vznik odpadu, nepoužívajú umelé farbivá ani vône, takisto sa vyhýbajú živočíšnym tukom a palmovému oleju. Prírodné deodoranty PONIO vyhrali prvé miesto v súťaži MOVECO Innovation Award v kategórii Produkt roka 2019, podnik do 9 zamestnancov.

Fecupral

– v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre vyvinuli substrát získaný z recyklovaných celulózových vlákien vhodný na zakoreňovanie rastlín pre zelené strechy. Produkt bol ocenený druhým miestom v súťaži MOVECO Innovation Award v kategórii Produkt roka 2019, podnik do 245 zamestnancov.

Michal Bacigal, Milan Šimák

Zdroje textu: hnonline.sk, tech.sme.sk, bbc earth

Foto: Fotobanka