Fantastické EKO nápady

Byť EKO už nie je len trend, je to nevyhnutnosť! Dobrých nápadov, ktoré (možno) zachránia svet je dosť a my sme z nich vybrali tie najzaujímavejšie.

Najprv pizza, potom nábytok

Len na Slovensku sa ročne vyrobí vyše 14 miliónov krabíc na pizzu! A niekedy sa veľmi ťažko recyklujú, lebo sú zašpinené. Dizajnér Filip Kotrč prišiel na nápad, ako papier veľmi účelne využiť ešte predtým, než sa dostane do zberu. Spolu s Janou Solárovou (v roku 2018 bola nominovaná v kategórii Začínajúca podnikateľka v súťaži SBA – Podnikateľka Slovenska) uviedli na trh skvelý startup, v ktorom využívajú papier z krabice ako stavebné prvky pre veľmi variabilný interiérový nábytok.

Skladačka sa dá využiť aj ako stavebnica pre deti.

„Naše riešenie sme nazvali Modoo. Je to pizza krabica a stavebnica v jednom. Z každej použitej krabice sa dajú zložiť dve stavebnicové dosky. Stačí diely pozdĺž pripravenej perforácie zložiť. Dosky sa dajú navzájom ľubovoľne skladať prostredníctvom výstupkov a drážok. Vďaka ich usporiadaniu a rozmerom sú možnosti napojenia prakticky nekonečné,“ píšu na www.modoo.sk o svojom nápade startupisti.

Škatuľa je dostatočne vysoká na to, aby sa nemusel používať plastový stojanček, ktorý má zabrániť zašpineniu vrchnáku krabice. Je vyrobená z recyklovaného papiera. Ak je to potrebné, poličky demontujete, premiestnite, zložíte si iný model, alebo uskladníte. „Je to také hravé a úžitkové vysporiadanie sa s odpadom. Naša skladačka sa dá využiť aj ako stavebnica pre deti, pracujeme so škôlkami, kde ju deti testujú a veľmi sa im páči.“ Deti sa tak nehrajú s plastovými vecami, recyklovaný papier je lepšie riešenie, jeho zásoby prakticky neobmedzené.“

Tehla z moču, úplne prírodná

Znie to neuveriteľne, ale zdá sa, že aj ľudský moč sa dá ekologicky ďalej využívať. Novú technológiu predstavili svetu vedci z univerzity v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike. Zbavuje svet odpadu a produkuje kvalitný stavebný materiál. Na univerzite si najprv nechali upraviť záchody tak, aby moč odtekal do zberných nádob, tekutinu potom v laboratóriách spojili s pieskom a špeciálnymi baktériami. Tie fungujú ako lepidlo a tak sa biologickou reakciou postarajú o spojenie ingrediencií do pevnej hmoty. Je to podobný proces ako vznikajú ulity morských mäkkýšov.

Zhruba 30 litrov moču sa využije na tvorbu jednej tehly.

„Proces sa nazýva zrážanie mikrobiálneho uhličitanu. Voľný piesok je kolonizovaný baktériami produkujúcimi ureázu a v priebehu chemickej reakcie vzniká uhličitan vápenatý, ktorý spojí piesok do potrebného tvaru. Celý proces tehlu vytvrdí. Ak chceme mať materiál pevnejší, necháme baktérie pracovať dlhšie,“ povedal doktor Dyllon Randall z tímu, ktorý sa projektu venoval.

Na jednu tehlu sa využije cca 30 litrov moču, môže mať akýkoľvek tvar, pevnosť a ďalšou veľkou EKO výhodou je, že tehly sa nemusia vypaľovať. Tým pádom sa pri ich výrobe neprodukuje oxid uhličitý do atmosféry. A podľa Randalla, autora projektu, sú aj ďalšie benefity, ktoré treba spomenúť: „Pri výrobe vznikajú ako vedľajšie produkty dusík a draslík, ktoré sú ďalej použiteľné ako hnojivo. Z chemického hľadiska je moč tekutým zlatom.“

Proste tanier na zjedenie

O potrebe ekologizácie gastroprevádzok produkujúcich veľa nechcených odpadov sa toho veľa hovorí. Ale našťastie, už aj veľa robí. Obaly sú k prírode šetrnejšie, slamky a taniere sú papierové, dokonca aj použitý fritovací olej by sa onedlho mohol začať vo veľkom využívať na výrobu plastov (píšeme o tom v rozhovore o slovenských bioplastoch na strane….). Jerzy Wysocki sa narodil v mlynárskej rodine. Nepodarilo sa mu zachrániť rodinný mlyn smerujúci ku krachu pre rastúcu cenu pšenice a klesajúcu cenu múky. Nakoniec sa rozhodol pšenicu využiť úplne inak. Vymyslel taniere zo 100-percentných pšeničných otrúb (bez GMO) a vody. Obe suroviny sú spájané len teplom a vysokým tlakom.

Taniere zo 100-percentných pšeničných otrúb a vody.

Sú vhodné na servírovanie akéhokoľvek jedla, aj tekutého, dá sa v nich zapekať v trúbe, ohriať jedlo v mikrovlnke. Z rovnakého materiálu sa dajú vyrobiť rôzne tvary misiek, pohárov a dokonca aj príbory, pretože je dostatočne pevný. „S plastom ani papierom sa to nedá porovnať. Náš materiál je stabilnejší, pekne vonia a nakoniec ho môžete pokojne zjesť,“ hovorí úspešní podnikateľ, ktorého výrobky už používajú v 20 krajinách sveta.

Ekologická je aj výroba, lebo vody vo výrobkoch netreba veľa. Z jednej tony otrúb sa vyrobí až 10 000 kusov tanierov alebo misiek. Najväčším bonusom je, že ak ich necháte 30 dní niekde v prírode, rozložia sa bezo zbytku. Podobným konceptom sa zaoberá aj mexická firma BioFase, ktorej ležalo na srdci, že všetky avokádové kôstky končia ako odpad. Síce biodegradovateľný, ale predsa. Vyvinuli preto spôsob, ako z kôstok vyrobiť úplne ekologické jednorazové príbory a slamky, ktoré sa v prírode rozložia za 240 dní. Musia sa však uchovávať na suchom mieste, pretože sa inak môžu znehodnotiť a ich rozklad sa môže začať skôr, než ich človek vôbec použije.

Odzvonilo klasickému asfaltu?

Veru tak. Napriek tomu, že sa to zdá takmer nemožné, o pár rokov už môže byť klasický asfalt na cestách minulosťou, pretože budeme mať cesty z plastu. Mnoho firiem sa už zaoberá touto myšlienkou. Jedna z nich, slovenská spoločnosť VIAKORP, s. r. o., sa dostala medzi špičku na svete v používaní plastového odpadu na stavby ciest. Do malých guľôčok zrecyklovaný plast sa pridáva do klasickej asfaltovej zmesi, a tým sa výrazne mení jeho kvalita k lepšiemu.

Cesty majú z pravidla vyššiu životnosť.

„Boli sme jedna z prvých spoločností na svete, ktorá realizovala asfaltovú komunikáciu s pridávaním recyklovaného plastu. Podľa typu prímesi vieme postaviť rôzne druhy vozoviek, od ciest tretej triedy až po rýchlostné cesty a diaľnice,“ píše sa na stránke spoločnosti. Takéto cesty majú vyššiu životnosť, a náklady na ich výstavbu sú nižšie. Jazdí sa na nich už v mnohých štátoch, i na Slovensku (Lučenec, Banská Bystrica, Krupina, Bratislava-Petržalka).

Holandská spoločnosť VolkerWessels zašla vo využívanú plastov ešte ďalej. V projekte Plastic Roads hodlá vyrábať jednotlivé kusy cesty ako skladačky lega, ktoré potom len poukladá na pripravený podklad a môže sa jazdiť. Už nikdy nebudete musieť robiť obchádzky pre opravu ciest… Pri probléme sa kus, s poškodenou časťou vymení doslova za pár minút a hotovo.

Jednoduchá konštrukcia umožňuje ľahké vedenie infraštruktúry pod zemou, dutiny v ceste bez problémov pojmú množstvo vody, ktorú odvedú na ďalšie využitie, napríklad v poľnohospodárstve. Cesty z recyklovaného plastu stoja menej, vydržia viac ako klasické, vraj až trojnásobne, dokážu odolať teplotám od -40 do + 80 stupňov. Zatiaľ sa táto novinka testuje ako cyklotrasa. Je to taký jednoduchý nápad, že je až čudné, že na to niekto neprišiel už skôr. A rozhodne to vyzerá celkom reálne.

Prokop Slováček

Foto: Archív firiem