Hľadáte investora alebo banku? Aký je medzi nimi rozdiel a kto je pre vašu firmu vhodnejší

Podnikáte a potrebujete dodatočné finančné zdroje, napr. na expanziu na nové trhy, na rozbeh výroby nového produktu, na uvedenie nového produktu alebo služby na trh, či preklenutie nedostatku financií z dôvodu sezónnosti podnikania? Alebo sa ešte len chystáte podnikať a potrebujete finančnú injekciu na rozbeh celej firmy?

Na ktorú finančnú inštitúciu sa obrátiť? U koho máte najväčšie šance?

V prvom rade si treba ujasniť, aký je rozdiel medzi bankou a investorom a v ich pohľade na možnosť vloženia ich prostriedkov do vašej firmy. Čo očakávajú oni?

V jednom sú zajedno: oba typy inštitúcií očakávajú vrátenie celej nimi investovanej sumy, plus zisk (úrok alebo výnos), ktorého výška závisí od rizika, ktoré podstupujú pri investovaní do vašej firmy.

Banka

Banka vám poskytne úver. Vy jej ho budete postupne v pravidelných intervaloch počas podnikania vracať vo forme splátok istiny. K tomu jej budete spolu s istinou platiť aj úrok, prostredníctvom ktorého banka zhodnocuje svoje prostriedky. Spolu teda banke platíte anuitnú splátku = istina + úrok. Banka zvyčajne požaduje od vás zábezpeku, na ktorú bude mať právo v prípade, že nebudete splácať úver (najčastejšie záložné právo na nehnuteľnosť).  Toto všetko sa uvádza v úverovej zmluve.

Banka podstupuje menšie riziko ako investor, ide do menej rizikových projektov. Percento zhodnotenia investície, teda úrok, je nižšie ako úrok v prípade investora.

Hľadať finančné zdroje v banke je vhodnejšie pre už zabehnuté firmy, s určitou históriou, s výhľadom expanzie jej existujúcej činnosti, prípadne s potrebou preklenutia dočasného nedostatku finančných prostriedkov.

Investor

Investor vloží do vašej firmy investíciu. Vy ju nesplácate ako úver s úrokom banke. Investor však za svoju investíciu tiež niečo očakáva. Očakáva podiel vo vašej firme s určitým stupňom kontroly nad riadením vašej firmy. Výška jeho podielu vo vašej firme závisí od výšky investície (tá závisí od toho, koľko vaša firma potrebuje) a hodnoty vašej firmy (prípadne budúcim cash flow firmy). Výška investície, podiely vo firme a iné podmienky vzťahu medzi investorom a súčasnými spoločníkmi alebo akcionármi vo firme sa spravidla definujú v investičnej zmluve.

A aby svoju investíciu investor zhodnotil, jedného dňa (v priemere približne o 5-7 rokov) chce svoj podiel vo vašej firme predať (komu ju predá, závisí od typu investora a investície). A to predať za takú sumu, v ktorej sa mu vráti jednak vložená investícia do vašej firmy a jednak jej zhodnotenie, resp. výnos, vyjadrený mierou výnosnosti (%) z investovanej sumy (v prípade banky je to úrok a úroková miera v %). Táto očakávaná miera výnosnosti je podstatne vyššia ako úroková miera v prípade úveru z banky, často niekoľkonásobne. To je však miera výnosnosti, ktorá je len očakávaná.

Nikde nie je napísané (ako je to v úverovej zmluve s bankou, ktorá určuje výšku úroku), že investor tento výnos z investície naozaj získa. Okrem toho mu firma nič v priebehu podnikania nespláca. Nič nie je zabezpečené ako v prípade banky. A to je to riziko, ktoré investor podstupuje. Je podstatne vyššie ako v prípade banky. Preto investor očakáva mieru výnosnosti značne vyššiu než banka.

Ak investor nevidí, že potenciál vašej firmy alebo projektu dokáže tento výnos “zabezpečiť” svojou úspešnosťou a ziskovosťou, finančné prostriedky vám neposkytne. Ak potenciál vo vašej firme vníma pozitívne a vidí v nej výnimočnosť a úspešnú budúcnosť, podpíše s vami investičnú zmluvu. V nej sa dohodnete, okrem mnohých iných vecí a podmienok, aj na forme exitu, teda spôsobe jeho výstupu z firmy (spôsobe predaja jeho podielu).

Až v momente exitu investor zhodnotí svoju investíciu.  V zmluve je definovaný spôsob exitu, avšak za koľko bude tento predaj realizovaný, je napísané “vo hviezdach.”

Hľadať finančné zdroje u investorov je vhodnejšie pre začínajúce firmy s vysokým potenciálom rastu a pre firmy prichádzajúce na trh s niečím inovatívnym.

 Prehľad rozdielov:

Autor: www.flexipraca.sk, www.podnikatelskyplan.sk