Horalky sú u nás v každej zásuvke!

Lisa Aust pochádza z malebného nemeckého mestečka Heimenkirch pri Bodamskom jazere. Slovenské výrobky začala ochutnávať s Oliverom, s ktorým sa zoznámila na strednej škole vo Viedni.

„Môj partner Oliver je Slovák, a tak som na návštevách v jeho rodine začala spoznávať čaro slovenských gastronomických výrobkov.“ S Oliverom často navštevovali aj Bratislavu, ktorá je z Viedne na dosah, a tak okrem gastronómie poznávala aj slovenskú kultúru, tradície a pamätihodnosti.

Pri jednej z návštev hlavného mesta si dali bryndzové halušky. „Keď ich ochutnala, mala taký zvláštny, prekvapený výraz, ale nakoniec jej zachutili,“ hovorí so smiechom Oliver. „Bola to zo začiatku naozaj veľmi zvláštna chuť. Musíte tomu dať trochu času a príde to,“ dopĺňa Lisa. Dnes je bryndza jedným z výrobkov, ktorý im v Nemecku chýba, lebo bryndzu ani žiadnu náhradu tohto obľúbeného slovenského syra tam nezoženiete.

Horalky, rožky, piškóty

Lisa si dobre spomína aj na prvú sladkosť, ktorú ochutnala, a Horalka sa hneď stala najobľúbenejšou sladkosťou ich domácnosti. Hoci spolu s dcérkou Miley žijú už dva roky v Nemecku, Horalka nesmie chýbať! Nájdete ju u nich v takmer každej zásuvke. „Keďže na Slovensko cestujeme sporadicky, nakúpime aj dve škatule, aby nám vydržali, kým sa opäť vrátime,“ hovorí s úsmevom Lisa. Ďalším výrobkom, ktorý im v Nemecku veľmi chýba, je obyčajný rožok.

„Máme tu rôzne druhy pečiva, ale klasické rožky, aké máte vy na Slovensku, v Nemecku nenájdete. Kúpiť si môžete bagetu, ale tá je priveľká a nie vždy sa hodí. Rožok je po všetkých stránkach akurát.“

Aj dvojročná Miley má svojich slovenských favoritov. Guľaté mini piškótky sa stali praktickým a skvelým spoločníkom na rodinných výletoch. Miley by ich vraj dokázala zjesť na kilá. Rovnako krupicová kaša s medom a troškou kakaa vyčarí modrookej princezničke úsmev na tvári. K tomu pohár studeného mlieka a s raňajkami nie je žiadny problém.

Stále niečo nové dobré

„Slovenské výrobky poznávam len postupne,“ hovorí Lisa. „Je pravda, že naším presťahovaním do Nemecka sa moje spoznávanie a kontakt s nimi obmedzil, ale verím, že ani vzdialenosť nebude prekážkou. Napokon, aj pri našej poslednej návšteve sme od Oliverovej rodiny dostali plný kôš rôznych, výhradne slovenských výrobkov. Opäť som spoznala niečo nové a už teraz si robím chute na oštiepok, ovčí syr či nite.“

Je príjemné vidieť, keď cudzinec siahne po slovenskom výrobku namiesto výrobku svetoznámej značky. A ešte príjemnejšie je, ak cudzincov slovenské výrobky presvedčia natoľko, že si ich nakúpia a odnesú domov. Je to dôkaz, že slovenské je svetové. Preto podporujme slovenských výrobcov, aby o nás vo svete bolo počuť stále viac.

Petra Palenčárová
Foto: Archív Lisa Aust, FB Horalky

Horalky majú 55

Ako mnoho kultových vecí aj tradičná slovenská sladkosť vznikla náhodou. Keď vo firme Sedita, chýbali lieskové orechy, potrebné do Tatraniek, primiešali do plnky arašidy. Nová receptúra priniesla aj nový názov – Horalka. Ročne ich fabrika vyrobí viac ako 160 miliónov kusov. Jej „vynálezcom“ je Štefan Kassay, dnes už spolumajiteľ spoločnosti I. D. C. Holding (jeho súčasťou je aj firma Sedita) profesor, uznávaný podnikateľ, vedec a pedagóg. Človek, ktorého život je rovnako bohatý ako chuť Horalky. Ale to už je iný príbeh.