Import a export v medzinárodnom obchode
Medzinárodný obchod predstavuje cezhraničnú výmenu tovarov, služieb a kapitálu medzi rôznymi národnými ekonomickými subjektmi. Prínos medzinárodného obchodu nepochybne nie je potrebné nejako bližšie ozrejmovať; umožňuje predovšetkým rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré v danej krajine z rôznych dôvodov nie je možné vyprodukovať (prípadne vyprodukovať v množstve, ktoré uspokojí dopyt po nich).
Vstupom Slovenska do EÚ sme sa stali súčasťou spoločného trhu bez vnútorných daňových a colných hraníc medzi členskými štátmi, v rámci ktorého sa, okrem iného, realizuje voľný pohyb tovarov a služieb. Aj z uvedeného dôvodu sa uplatní odlišný režim v prípade dovozu a vývozu uskutočňovaného v rámci EÚ a pri dovoze a vývoze z/do tretích, nečlenských, krajín. V článku priblížime niektoré inštitúty spojené s medzinárodným obchodom všeobecne, ako aj určité špecifiká vyplývajúce z importu a exportu uskutočňovaného v podmienkach členských a nečlenských štátov EÚ.
Záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode
Subjekty si v medzinárodnom obchode štandardne upravujú vzájomné práva a povinnosti prostredníctvom zmlúv. Nakoľko ide o právne vzťahy medzi tuzemcom a cudzozemcom, situácia sa komplikuje pre odchýlky v právnych predpisoch a obchodných zvyklostiach jednotlivých krajín. Práve z tohto dôvodu vznikla potreba unifikovať určité pravidlá presahujúce národné legislatívne rámce.
Medzinárodná kúpna zmluva
Medzinárodná kúpna zmluva predstavuje základný zmluvný inštrument medzinárodného obchodu. Jej všeobecnú právnu úpravu predstavuje Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Tzv. medzinárodná kúpna zmluva je hybnou pákou v medzinárodnom obchode; jej správne sformulovanie má preto veľký vplyv na riadny priebeh kúpy.
Dôležitú súčasť medzinárodnej kúpnej zmluvy tvoria dodacie podmienky, pretože práve tie v praxi spôsobujú najčastejšie problémy. Špecifikujú povinnosti predávajúceho a kupujúceho v súvislosti s dodaním a prevzatím tovaru, najmä nastavujú spôsob, miesto a okamih odovzdania tovaru, prechod nebezpečenstva škody z predávajúceho na kupujúceho, ako aj ďalšie povinnosti zmluvných strán. Dodacie podmienky sú spôsobilé ovplyvniť aj výšku ceny tovaru v medzinárodnom obchode, pretože určujú mieru participácie predávajúceho a kupujúceho na nákladoch spojených s dodávkou tovaru.
Incoterms
Aby sa predišlo akýmkoľvek nezrovnalostiam v prípade odlišných výkladov dodacích podmienok v rôznych krajinách, Medzinárodná obchodná komora v Paríži vytvorila súbor najčastejšie používaných pravidiel Incoterms (pôvodne z angl. International Commercial Terms – medzinárodné obchodné podmienky). Incoterms sa zaoberajú vzťahmi vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy, povinnosťami pri colnom odbavení, balení tovaru či preberaní dodávky. Incoterms však nemajú povahu právnej normy a záväznými sa stávajú len vtedy, ak sa na ne text kúpnej zmluvy výslovne odvoláva.
Incoterms určujú vzťah len medzi predávajúcim a kupujúcim. Vzťahy k ostatným subjektom, napr. dopravcom alebo špeditérom, je potrebné riešiť osobitným spôsobom. Napriek tomu sa v podnikateľskej praxi často mylne predpokladá, že doložky Incoterms sa viažu na prepravnú zmluvu. Ich úlohu v tomto smere pritom možno charakterizovať len ako určitý všeobecný návod pre stranu povinnú zabezpečiť prepravu (nakoľko sa doložky týkajú napríklad prevzatia tovaru či colného odbavenia).
Najnovšia verzia doložiek pochádza z roku 2010, no na rozdiel od noviel zákonov nové vydanie doložiek neznamená automaticky zánik predchádzajúcich verzií. Právna záväznosť je totiž v rukách zmluvných strán, pričom tieto si ako rozhodnú môžu medzi sebou zvoliť ktorúkoľvek, aj staršiu, verziu doložiek (samozrejme možno očakávať, že aktuálna verzia bude najviac prispôsobená najnovším požiadavkám a vývoju v danej oblasti). Z tohto dôvodu sa v kúpnych zmluvách vždy uvádza aj rok vydania Incoterms, na ktorých sa strany dohodli.
Doložky Incoterms sa členia do 4 kategórií; v prvých troch skupinách (E, F, C) prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho pri odoslaní tovaru a sú tak náročnejšie pre kupujúceho, v prípade štvrtej skupiny (D) prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho až pri dodaní tovaru a z hľadiska nutnosti plnenia povinností kladú zvýšené požiadavky skôr na predávajúceho:
- E – kupujúci si tovar preberá priamo zo závodu predávajúceho a od momentu jeho prevzatia za tovar aj zodpovedá;
- F – predávajúci dodá tovar dopravcovi, dopravcu určí kupujúci;
- C – predávajúci musí zaistiť prepravu do dohodnutého prístavu, predávajúci nenesie riziko za stratu či poškodenie tovaru počas jeho dopravy;
- D – predávajúci musí znášať všetky náklady a riziká spojené s celou trasou prepravy tovaru.
Výber konkrétnej doložky bude vždy závisieť od dohody a potrieb zmluvných strán. V praxi sa používanie doložiek odvíja od rôznych faktorov, ako sú napr. zvyklosti trhu, konkurenčné podmienky, skúsenosti zmluvných strán a možnosti partnerov v oblasti medzinárodnej prepravy. Tu by sme radi ešte poznamenali, že hoci Incoterms vznikli na usmerňovanie medzinárodného obchodu, je možné ich aplikovať aj na zmluvné vzťahy neobsahujúce medzinárodný prvok.
Medzinárodná preprava tovaru
Po medzinárodnej kúpnej zmluve sú najpoužívanejším typom zmluvy práve zmluvy o medzinárodnej preprave, ktoré tvoria istý spojovací most medzi jednotlivými zložkami obchodného cyklu. Zatiaľ, čo v celosvetovom meradle stále dominuje preprava po mori, v rámci EÚ je na prvom mieste preprava cestná.
Národné právne úpravy obsahujú zvyčajne len všeobecnú úpravu zmluvnej prepravy nákladu. Väčší priestor na podrobnejšiu reguláciu práv a povinností sa prenecháva prepravným poriadkom a tarifám, pričom nemožno opomenúť ani medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné za predpokladu, že boli uverejnené v Zbierke zákonov.
V rámci cestnej nákladnej prepravy tak zohráva dôležitú úlohu Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol novelizovaný prostredníctvom Protokolu k Dohovoru CMR, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika. Dohovor CMR jednotne upravuje sprievodnú dokumentáciu prepravovaných zásielok, zodpovednosť dopravcu, spôsob reklamácie či postup pri uplatňovaní návrhov na náhradu škody.
Dovozné a vývozné obmedzenia
V rámci EÚ platí systém, v ktorom už neexistuje spoplatňovanie či uplatňovanie cla vo vnútri EÚ, teda ide o jednotný obchodný priestor, kde sa tovar pohybuje voľne bez ohľadu na to, v ktorej krajine bol vyrobený. Ak ide o tovar dovážaný z tretej krajiny, clo sa platí len pri jeho prvom prechode hranicami EÚ; následne už nie sú požadované žiadne ďalšie poplatky, ani by už nemal podliehať žiadnym ďalším kontrolám.
Súčasne si pri dovoze a vývoze tovaru z/do zahraničia treba dať pozor na to, či je podnikateľ vybavený náležitými úradnými povoleniami a licenciami, v opačnom prípade sa môže stať, že tovar nebude prepustený do krajiny určenia, prípadne uviazne v colnom sklade alebo v najhoršom prípade dôjde k jeho likvidácii. Účelom systému licencií je získavanie údajov pre analýzu a kontrolu dovozu a vývozu, zaisťovanie systému colných kvót na dovozy a zabezpečovanie dodržiavania záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii. Tieto obmedzenia sa vzťahujú predovšetkým na špecifické skupiny a druhy tovarov, ako napríklad odpady, zbrane a strelivo, predmety kultúrnej hodnoty, rastlinný tovar, zvieratá, chemikálie a pod.
Mgr. Radoslava Lajšová, advokátsky koncipient
Mgr. Dominika Šlesárová, advokátsky koncipient
http://www.dtlegal.sk/