Keď poslanie víťazí nad peniazmi

Poznáte parafrázu, že poslanie je fajn, ale peniaze si zaň nekúpiš? Sociálne podnikanie môže v tomto zmysle pôsobiť ako protirečenie: buď ide o „sociálne“, alebo o „podnikanie“. Je to naozaj tak?

Desiatky úspešných príbehov o podnikaní realizovanom nie pre zisk, ale pre pozitívny sociálny vplyv svedčia o tom, že podnikanie môže byť aj poslaním. Pritom nemyslíme len na sociálne služby, ale na akékoľvek činnosti verejného záujmu, akými sú ochrana životného prostredia, vzdelávanie, regionálny rozvoj, ochrana kultúrneho dedičstva a mnoho ďalších tém. Často sa tiež objavuje tvrdenie, že sociálne podniky nemôžu zarábať peniaze. Je to však presne naopak – nielen môžu, ale aj musia. Len nemôžu prerozdeľovať zisk medzi majiteľov, ale ho musia použiť v prospech stanovených sociálnych cieľov. Aby sa tak naozaj stalo, je zabezpečené tzv. participatívnou správou, čo znamená, že do prijímania závažných rozhodnutí sú v maximálnej možnej miere zapojení ľudia, ktorých sa rozhodnutia týkajú.

Sociálne podniky na seba v porovnaní s bežnými podnikateľskými subjektami dobrovoľne preberajú viaceré povinnosti, prekračujúce rámec bežného podnikania. Pri výbere zamestnancov napríklad neuprednostňujú tých najvýkonnejších, ale tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení. Ani pri tvorbe podnikateľských plánov sa nesústreďujú natoľko na zákazníkov s najvyššou kúpnou silou, ale na tých, pre ktorých sú bežné produkty alebo služby len ťažko dostupné. Z pohľadu bežného podnikania akoby teda sociálne podniky nekonali „racionálne“. Pre spoločnosť je však ich konanie zároveň nesmierne dôležité. Vo viacerých krajinách preto vznikajú podporné schémy, ktoré sociálnym podnikom kompenzujú ich konkurenčné nevýhody. Slovensko nie je výnimkou. V roku 2018 prijalo zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní, ktorý sa stal inšpiráciou aj pre ďalšie krajiny. Dôkazom toho je i účasť SBA na projekte BRESE financovaného z prostriedkov EÚ prostredníctvom programu Interreg Europe.