Ken Singer: Startupy prestávajú byť startupmi keď sa osamostatnia a nevyžadujú žiadne ďalšie investície

Ken Singer je zakladateľom Inštitútu aplikovaných inovácií, ktorého cieľom je vylepšiť proces podnikateľského vzdelávania na univerzitách po celom svete. Európskym startupom podľa neho v úspechu bráni univerzitný systém a poškodzujú ich zákony práce.

Slovak Business Agency momentálne zriaďuje Národné podnikateľské centrum s cieľom poskytnúť malým a stredným podnikom kompletnú podporou. Bude to unikátny medzičlánok medzi podnikaním, výskumom a vývojom a akademickou oblasťou. Prichádzate zo školského prostredia. Ako vnímate dôležitosť spolupráce medzi akademickými a podnikateľskými inštitúciami?

Vysoké školy boli vždy považované za elitárske. V Spojených štátoch vzdelávame ľudí, ktorí sa zamestnajú v priemysle. Vytvárame budúcich vodcov. Musíme však vedieť, čo od nás priemysel potrebuje. Vzdelávanie by malo spolupracovať s podnikaním a nemalo by byť iba o čistej matematike alebo fyzike. Nevidím v tom žiadny zmysel. Ľudia by sa mali vzdelávať v rôznych oblastiach. Veľa študentov v USA sa vracia na univerzitu s tým, že ich predchádzajúce štúdium nepripravilo tak, aby uspeli v sociálno-politickom prostredí firmy. Som súčasťou hnutia, ktoré sa snaží priniesť priemyselné know-how do výučby, aby študenti videli ako to chodí praxi.

Univerzity majú svoj vlastný výskum a firmy sa prepájaním s univerzitami môžu oboznámiť s najnovšími poznatkami. Ak sa zapoja v začiatkoch výskumu a podporia ho, môžu získať produkty, ktoré môžu neskôr speňažiť.

Ako generálny riaditeľ Centra pre podnikanie a technológie v UC Berkeley, ktoré opatrenia ste už prijali s cieľom motivovať študentov, aby si založili vlastné podnikanie popri štúdiu?

Nemáme problém motivovať študentov, aby si založili  startup v Silicon Valley. Výzvou je motivovať tých najlepších študentov, ktorí na podnikanie nepomýšľajú, aby si uvedomili, že podnikateľmi sú. Otvorili sme kurzy podnikania pre študentov z rôznych odborov. Chceme, aby si aj najlepší študenti sociológie a histórie uvedomili, že môžu začať podnikať.

V súčasnej dobe prebieha na Slovensku diskusia, či uzákoniť termín startup za účelom poskytovania príspevkov a výhod. Z vašej bohatej profesionálnej skúsenosti, čo presne robí startup startupom? Kde je hranica, kedy už firma nie je viac považovaná za startup?

To je zaujímavá, ale trochu politická otázka. Ak chce vláda pomáhať startupom, musí si dať veľký pozor na to, ako tento termín zadefinuje. Podanie pomocnej ruky môže totiž nakoniec znamenať ďalšie problémy.

Niektoré EÚ krajiny dávajú startupom iba peniaze. To však často končí tak, že sa z nich na pár rokov stanú zombie firmy a nikam sa neposunú. V Brazílii existuje druhý extrém – veľmi veľa pravidiel. Nájsť tú správnu rovnováhu nie je jednoduché.

Firmy majú fungovať bez štátnych peňazí. Oveľa dôležitejšie, než im prideľovať granty, je pomôcť firmám prekonať začiatky. Jediný spôsob ako startupy klasifikovať je príliš ich neobmedzovať a vziať do úvahy premenné času a zamestnancov. Potrebujete vedieť aká je firma veľká, kedy bola založená, koľko má zamestnancov a koľko rokov funguje.

A pokiaľ ide o hranicu, startupy prestávajú byť startupmi keď sa osamostatnia a sú schopné prežiť alebo rásť a nevyžadujú žiadne ďalšie investície. To môže trvať 2 až 5 rokov.

Čo sa týka kultúry, aký je rozdiel medzi startupom v USA a v Európe? Boja sa napríklad ľudia v Európe riskovať?

Existujú dve úrovne: sociálno-politická infraštruktúra a nepísané pravidlá. Európa má dlhšiu históriu, máte pamäť. Američania majú krátku pamäť a majú tendenciu nemyslieť na to, aké riziká im hrozia. V Amerike je riziko odmeňované, v Európe sa démonizuje. Švédi majú na to vtip: najhoršia vec, aká sa ti môže stať je, že zariskuješ a zlyháš. Druhá najhoršia veci je zariskovať a uspieť. Ak v Európe riskuješ a zlyháš, môžeš prísť o svoj kredit. Ak uspeješ, pravdepodobne si nejako obišiel zákon. Čo sa týka úspechu, v USA existujú iné druhy hraníc. Máme iné kultúrne hodnoty. Podľa môjho názoru v Európe bráni úspechu univerzitný systém. Problémom je jednoodborovosť. Každý odbor tu má vlastnú budovu, čo zabraňuje ľuďom združovať sa.

Pokiaľ ide o ekonomicko-politickú stránku, európske startupy poškodzujú zákony práce, ktoré bránia zamestnávateľom byť flexibilnými. Tí potrebujú vyhadzovať a prijímať ľudí, aby ich startupy prežili. Ďalším problémom je, že firma musí urobiť dôkladné výberové konanie na každého zamestnanca, pretože sa bojí, aby ho potom nemusela vyhodiť. V Amerike zas zamestnanci nemajú také práva. Je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi právami zamestnancov a zamestnávateľov.

Podľa vášho názoru, je dôležité aby človek už v mladom veku okúsil neúspech? Koľko z vašich startupov zlyhalo a koľko bolo úspešných?

Začal som s 5 firmami, 3 zlyhali, jedna bola veľmi úspešná. Cez ňu sme získali väčší rizikový kapitál. V priemere 1 z 10 spoločností, financovaných z rizikového kapitálu, je úspešná. Takže si myslím, že som nad priemerom. Ak neuspejete, viete aké to je a môžete sa z toho poučiť, čo je nesmierne dôležité. Nakoniec určite niečo zlyhá, takže byť stále úspešný nejde. Ak ste nezažili neúspech, pravdepodobne ste netlačili dosť sa na svoje limity a zrejme ste vôbec neriskovali. Zlyhanie nie je o ľuďoch. Jednoducho ste sa snažili a neskončilo to tak, ako ste si predstavovali. Amerika vie ako vyťažiť z neúspechu. Neúspech považujeme za pozitívum.

Mladí podnikatelia môžu čeliť veľkým prekážkam pri hľadaní investorov či žiadaní o pôžičku:, zvyčajne majú málo kapitálu, žiadnu úverovú históriu a skoro žiadne obchodné skúsenosti, ktorými by sa mohli preukázať. Čo by ste odporučili startupu, ktorý sa uchádza o zdroje financovania? Aký je Váš názor na crowdfunding?

Crowdfunding tu bol odjakživa. Peniaze sa získavali od rodiny už veľmi dávno. Ak sa nedostanete k rizikovému kapitálu, môžete požiadať o financie rodinu, priateľov. Musíte si však uvedomiť, že rodina je síce dobrým zdrojom kapitálu, ale nesmiete s ním hazardovať. Ak si požičiate od babičky z jej celoživotných úspor, vytvára to na vás veľký tlak. Nikdy by ste v tomto prípade nemali do hry vložiť všetko, pretože ten tlak je taký silný, že ho nevydržíte. Mali by ste podstúpiť iba také riziko, pri ktorom, ak sa niečo nepodarí môžete povedať, že bol iba zlou investíciou. Crowdfunding vám pomôže získať peniaze z celého sveta.

Ako vidíte budúcnosť Silicon Valley a startupov? Existuje nejaký konkrétny obchodný segment, v ktorom môžu mať startupy v budúcnosti väčšiu šancu na úspech?

Ak bude budúcnosť vyzerať tak ako prítomnosť, dopyt po startupoch nevymizne. Startup je entitou so špecifickou štruktúrou, unikátnym zvieraťo. V prípade, že v budúcnosti bude kapitalizmus, bude tam aj startup. Je totiž o konkurencieschopnosti a možnosti spraviť veci rýchlejšie a lepšie. Na rozdiel od veľkých spoločností načúva potrebám zákazníkov a je aktom vzbury. V Silicon Valley sa hovorí, že technológia bude zásadnou súčasťou vzbury. Technológia je dôležitá a robí toto miesto navždy významným.

Segmentom budúcnosti je internet vecí a inteligentných miest. Robiť veci čistejšie a inteligentnejšie bude zdrojom slušného zárobku. Ľudia si nakoniec uvedomia dôsledky svojho správania voči životnému prostrediu. Tieto dopady už vidieť v podobe masívnych búrok a tornád. Existuje veľa možností, aby sme žili ohľaduplnejšie a ekologickejšie. Inovácie budú vznikať hlavne na miestnej úrovni.

Aké najčastejšie chyby robia mladí podnikatelia?

Nesprávne interpretujú fakty. Ak sú úspešní myslia si, že je to preto, že sú dobrí. Realita je taká, že mali šťastie. Mýlia si príčiny úspechu a neúspechu. Môžu byť úspešní vo svojej krajine, ale keď idú do zahraničia, neuspejú. Dôvodom je, že doma mali šťastie alebo to, že tá krajina bola niečím špecifická. Opakovať sa to však nebude. Niekedy môžete zarobiť na tom, že keď prší budete predávať dáždniky. Ale čo keď pršať nebude?

NPC pripravuje program stáží, cez ktorý bude posielať startupy do zahraničia. Je dôležité ísť do zahraničia a spoznať zahraničné trhy a inú kultúru podnikania? Je dôležité, aby Slováci mysleli globálne a plánovali globálnu expanziu?

Áno. A dôvodom číslo jedna je to, aby videli, že sú rovnako dobrí ako tí ostatní. To im dáva šancu súťažiť medzi sebou a pomáha im to rásť. Je dôležité porovnávať sa s inými podnikateľmi, pretože to nabáda k usilovnejšej práci.

Z vašej skúsenosti spoluzakladateľa AppsCentral, je ťažké zarobiť na aplikáciách? Väčšina aplikácií je zdarma, alebo si účtujú minimálne poplatky ako Vıber, WhatsApp. Ako teda môžete na takýchto projektoch skutočne zarobiť?

Tento problém sme mali aj v AppsCentral, nezarábali sme. Je ťažké konkurovať Číne, „zadarmo“ je jednoducho tu. Aby sme to zmenili, prešli sme na systém manažmentu aplikácií, čiže poskytujeme servis. Softvérové firmy ponúkajú prémiové softvéry, t.j. nakódujú hru a poskytnú jeden level zadarmo. Ostatné si musíte dokúpiť. Na webe ľudia zarábanú na reklamách. Pri aplikáciách reklamy nevynášajú.

Aké dosiahnuteľné ciele si má dať startup v začiatku a aké po jednom, treťom a piatom roku?

Nikdy som o tom týmto spôsobom nepremýšľal. Dôležité je vytýčiť si jeden veľký cieľ do budúcnosti. Napríklad: Chcem, aby naša spoločnosť bola o 5 rokov najväčšou v oblasti ekologického bývania.

Potom si nastavte niekoľko krátkodobých cieľov v rozmedzí 3-9 mesiacov. Za túto dobu by ste mali nájsť niečo, čo ľudia chcú. Potom nájdite ľudí, ktorí používajú to, čo ste vytvorili a získajte od nich spätnú väzbu. Prvý rok je o hľadaní trhu pre váš výrobok, vzťahov medzi produktom a zákazníkmi.

Ďalším cieľom by malo byť zhodnotenie podnikanie a samozrejme, zisk.

Po koľkých rokoch začne startup zarábať?

No to záleží od pola pôsobnosti. Niektoré poradenské firmy začnú profitovať už v prvom roku. A niektoré firmy, závislé na užívateľovi, nezarobia nikdy. Príkladom je YouTube alebo Instagram.

Ken Singer je riaditeľom Center for Entrepreneurship and Technology na UC Berkeley a zakladateľom The Applied Innovation Institute. Inštitút poskytuje pomoc popredným akademikom v oblasti inovácií a podnikania s cieľom vylepšiť proces podnikateľského vzdelávania na univerzitách po celom svete. Ken je spoluzakladateľom AppCentral, popredného poskytovateľa riešení pre správu mobilných aplikácií.