KNIHA JE STÁLE LACNÝ LUXUS

Sú lídrom v predaji elektronických kníh na Slovensku a aj v klasických knihách sa držia medzi najlepšími. Z malého internetového kníhkupectva Martinus sa za vyše tri desaťročia existencie stala značka, ktorá má cveng. Aj vďaka takmer 40-miliónovému ročnému obratu a dnes už sedemnástim kamenným predajniam v krajine. Už trinásť rokov je súčasťou príbehu firmy aj marketingový riaditeľ JURAJ ŠLESAR, s ktorým sme sa o súčasnej pozícii Martinusu rozprávali.

Z malého súkromného kníhkupectva v Martine sa za 32 rokov existencie na trhu vyprofilovala úspešná firma. Čomu vďačíte za úspech?

To je otázka za milión. V prvom rade je za tým neustála snaha poskytovať zákazníkom čo najlepšie služby. Vždy im dať o niečo viac ako čakajú. V nemalej miere je to však aj o ľuďoch, ktorí u nás pracujú. Už celé roky sa nám darí vyberať si kolegov, a vlastne už aj kamarátov, ktorí majú knihy naozaj radi a milujú to, čo robia. A následne sa tú lásku ku knihám snažia preniesť aj na zákazníkov. Myslím si, že je to cítiť.

Ste spokojný so súčasnou pozíciou na trhu?

Vo firme si už dlho hovoríme, že nepotrebujeme byť najväčší alebo mať na Slovensku najviac kníhkupectiev. Síce sme nedávno otvorili ďalšie vo Zvolene, v poradí už naše sedemnáste, ale je predpoklad, že skôr či neskôr sa to celé zastaví. Našim cieľom nie je donekonečna rásť, ale skôr vytvárať hodnotu. Zároveň však potrebujeme mať určitú veľkosť, aby sme vedeli fungovať naozaj efektívne. Aj vzhľadom na škálu nákladov a logistiky.  Ak sa však bavíme o súčasnej situácii na trhu, nedá sa ignorovať faktor nárastu cien energií a ďalších nákladov. Ten môže ľahko spôsobiť, že ani rekordný obrat spoločnosti nebude stačiť na rovnaký zisk, aký v minulosti vygeneroval menší obrat. Aj preto máme snahu optimalizovať procesy a dosiahnuť stav, kedy budeme pokojnejšie spávať.

Dali ste si prostredníctvom SBA spraviť procesný audit na uhlíkovú stopu. Čo od toho očakávate?

Hoci to zatiaľ veľmi navonok nekomunikujeme, vnímame ekológiu ako jednu z najdôležitejších tém spoločnosti ako takej. Ak sa nám nepodarí vyriešiť ekologické problémy sveta, tak zvyšok bude úplne zbytočný. Týmto auditom celý proces vlastne len začíname. 

A čo Česko. Kanceláriu tam už máte. Netúžite expandovať aj k našim susedom?

Povedzme, že mať tam kamenné kníhkupectvo je náš veľký sen, ale zároveň to nie je naša priorita. Český trh je mimoriadne nasýtený, sú tam veľkí hráči, presadiť sa na ňom je naozaj ťažké. Aj preto sa tam dnes sústreďujeme skôr na oslovenie českého zákazníka pomocou Knihovrátka.

Knihovrátok, čiže možnosť predať prečítanú knihu späť, aby si ju mohli za lacnejší peniaz kúpiť ďalší, je projekt, ktorý funguje už rok. Osvedčil sa?

Šli sme do toho skôr opatrne, ale záujem prekonal naše očakávania. Ukazuje sa, že je to naozaj niečo, čo zákazníci oceňujú. Tak na Slovensku ako aj v Čechách.

Majiteľ Martinusu Michal Meško nedávno na sociálnych sieťach zverejnil štatistiku, podľa ktorej za posledných sedem rokov stúpli mzdy o 41 percent, zatiaľ čo priemerná kniha len o desať. Znamená to, že sa vzhľadom na rastúce ceny neobávate poklesu zisku?

Uvidíme. Dúfame, že nie. Knihy sú považované za takzvaný lacný luxus. Majú hodnotu, ktorá sa nestráca a v čase krízy si to ľudia uvedomia možno ešte viac. V súčasnosti stojí kniha zhruba toľko ako dva lístky do kina. Je to však zážitok, ktorý v poličke zostáva na kedykoľvek. Môžu sa k nej vracať, požičiavať si ju. Je niečím, čo má subjektívnu hodnotu o dosť vyššiu, ako je tá trhová. Práve preto dúfam, že aj keď budú ľudia šetriť, kniha bude vždy tou vecou, o ktorej usúdia, že sa im do nej oplatí investovať.

Prinášajú podľa vás knihy ľudom rovnakú radosť ako v minulosti alebo ich už vytláčajú novodobé médiá ako audioknihy či e-knihy?

Je to stále neporovnateľné, papierové knihy hrajú jasný prím, ale zároveň platí, že popularita e-kníh a audiokníh neustále rastie. Elektronické knihy si už dlhodobo získavajú pozornosť vďaka svojim nesporným výhodám. Súvisí to určite aj s tým, že ich ponuka je na trhu stále lepšia.

Je medzi audioknihami a e-knihami z hľadiska predaja výrazný rozdiel?

Elektronické v porovnaní s audioknihami vedú. Aj preto, že akonáhle vyjde nová kniha, vydavatelia už viac-menej rátajú s tým, že by bolo fajn mať aj jej elektronickú podobu. Navyše tá občas vyjde skôr ako papierová. Zákazníkom sa stáva menej a menej, že nemajú možnosť kúpiť si ju v elektronickej podobe.

Číta sa viac v češtine alebo slovenčine – je to pre vás relevantný údaj?

České knihy sú na Slovensku dlhodobo populárne, ale slovenský jazyk sa začína presadzovať stále viac. Je to spôsobené hlavne tým, že slovenské vydavateľstvá odvádzajú stále lepšiu prácu a vydávajú stále viac zaujímavých titulov v slovenčine. Kedysi české knihy nahrádzali to, čo slovenské vydavateľstvá nevydávali.  Dnes je ponuka taká bohatá, že slovenskí čitatelia cítia menšiu potrebu siahnuť po českých knihách.

Ako ste prežili covidové časy a za akú veľkú hrozbu považuje súčasnú energetickú krízu?

Pandemické časy nás veľmi veľa naučili. To, že sme celé roky systematicky budovali internetový obchod nám výrazne pomohlo. Len čo sa zatvorili kamenné prevádzky, zákazníci sa prirodzene presunuli na náš web. Myslím si, že žiadny z mojich kolegov to nepovažuje za ľahké obdobie, našťastie sme sa však nikdy nedostali do existenčnej krízy. Obraty z internetového obchodu nám dokázali kompenzovať zatvorenie kníhkupectiev. Ako to bude teraz, uvidíme. Či už hovoríme o energetickej kríze a s ňou spojeným zvyšovaním nákladov na energie, ktoré sa nevyhýba ani nám, ani vydavateľom alebo problémom s dodávateľským reťazcom. Obrovským podielom zdražel papier, často nedostať obalové materiály a to je len začiatok problémov, s ktorými sa potýkame my, aj ostatné firmy na trhu.

Bude teda energetická kríza pre firmu náročnejšia ako covidové časy?

Je príliš skoro to hodnotiť. Pandémia bola špecifická v tom, že sa na ňu nedalo vôbec pripraviť. Ak existuje firma, ktorá bola vopred pripravená na pandémiu, tak klobúk dole. My nie, nepočítali sme s tým, čo sa môže diať. Zároveň to bolo psychicky mimoriadne náročné, lebo sme nevedeli, čo sa bude diať. Nielen pre tých, ktorí museli robiť v kníhkupectvách, ale aj kolegov, ktorí boli dva roky zavretí doma. Každá z tých kríz prinášala a prináša nové výzvy. Hodnotiť to budeme až potom, ako sa tá súčasná skončí. Zatiaľ si nemyslím, že sa kríza skončila.

S nárastom cien papiera a dopytu služieb rastú aj ceny kníh a to dosť závratným spôsobom. Ako sa vám zatiaľ darí s touto situáciou vyrovnávať a ako plánuje Martinus udržať si zákazníka?

Ceny kníh dlhodobo nekopírovali vzrastajúce náklady na ich produkciu, takže postupnému nárastu ceny kníh sa už naozaj nedalo zabrániť. Verím však, že ľudia neprestanú čítať a že cena kníh neprekročí hodnotu, ktorú v nich čitatelia vnímajú.

Očakávate ďalšie výraznejšie zvyšovanie cien kníh?

Ťažko povedať, či výraznejšie. Vydavatelia sú opatrní. Na jednej strane musia nájsť hranicu, kedy im zvýšenie ceny pomôže prekonať toto náročné obdobie a zároveň cenou zákazníka neodradí. Stále si trúfam povedať, že kniha v rámci darčekov na Vianoce patrí k tým lacnejším. Ak je teraz priemerná cena knihy približne 15 eur, tak ťažko nájsť porovnateľný a rovnako hodnotný darček v podobnej cenovej relácii. Či už sa bavíme o elektronike, oblečení alebo čomkoľvek inom. Ak zoberieme do úvahy hodnotu a čas, ako dlho vás ten darček dokáže tešiť a čo vám môže dať, tak má kniha stále navrch.

Čo hovoríte na súčasné podnikateľské prostredie a administratívnu záťaž? Čo by vám situáciu uľahčilo?

Pomohlo by, keby štát neprenášal všetko zaťaženie na podnikateľov. A ak by promptnejšie reagoval na novovznikajúce krízy. Či už to bola pandémia, alebo tá súčasná, myslím, že podnikateľské prostredie sa zhodne, že štát nereaguje dostatočne flexibilne. Problémom nie je len miera pomoci, ale aj rýchlosť jej poskytnutia. Knihy nie sú len tovarom, ale zohrávajú dôležitú spoločenskú úlohu, preto by bola na mieste debata o nižšej sadzbe DPH na knihy alebo o inej daňovej úľave.

Čo je pre vás v súčasnosti najväčšou výzvou?

Prekonať túto krízu tak, aby sme z nej vzišli so vztýčenou hlavou. Aby sme boli stále schopní dodávať zákazníkom službu na najvyššej možnej úrovni. To bude asi najdôležitejšie. Druhá dôležitá vec je pre nás Knihovrátok. Vnímame ho ako projekt, ktorý vie dať zákazníkom to, čo im dlhé roky chýbalo. Chceme ho rozvíjať na Slovensku aj v Čechách.

Razia cestu ostatným

Martinus sa na spoločný systém klasifikácie, na základe ktorého bude Európska únia v zmysle princípov  Parížskej dohody v najbližších rokoch zbierať dáta (nielen) o environmentálnej udržateľnosti podnikov, pripravuje už dopredu. Vo firme  – v prvom rade kvôli snahe zistiť environmentálny dopad spoločnosti – prezieravo požiadali o procesný audit na uhlíkovú stopu už v predstihu, v júni 2022.

„Práve energie, podružne premietnuté do CO2 stopy budú pravdepodobne jedným z povinných parametrov, ktoré budú musieť firmy pravidelne vykazovať. Bol to jeden z podporných argumentov, prečo sme sa do toho pustili,“ vysvetľuje dôvody Anna Porubcová, projektová manažérka Martinusu zodpovedná za environmentálnu zodpovednosť.

Do povinnosti reportovania udržateľných parametrov bude spadať každá firma od 250 zamestnancov vyššie s obratom vyšším ako 40 miliónov. Prípadne s aktívami presahujúcimi 20 miliónov eur. Martinus ako retailový reťazec s eshopom a kamennými prevádzkami dnes poskytuje prácu cca 236 zamestnancom na trvalý pracovný pomer a 324 dohodárov  v 17 kníhkupectvách a troch kanceláriách (Martin, Bratislava, Praha) Ročné tržby presiahli  39 miliónov eur. „Reportovať by sa malo už za rok 2025. Musíme sa na to profesionálne pripraviť, aby sme tie dáta mohli začať zbierať,“ informuje Porubcová.

V troch krokoch

Firma je jednou z prvých svojho druhu, ktorá sa touto cestou vydala. „Dá sa povedať, že razíme cestu ostatným. Neviem o inej stredne veľkej firme v našom regióne, ktorá by počítala CO2 stopu v takomto rozsahu,“ vraví Porubcová, príjemne prekvapená faktom, čo všetko sa vďaka zberu dát je možné o chode spoločnosti dozvedieť.

O pomoc pri audite požiadal Martinus práve SBA, samotný  audit napokon realizovala česká firma CI3. „Tie dáta existujú, len si musíte nájsť správnu cestu, ako sa k nim dostať a v druhom kroku premyslieť, ako pristúpiť k ich analýze. Existuje viacero metód,“ prezrádza.

A ako sa o možnosti dať si spraviť audit prostredníctvom SBA vo firme dozvedeli? „Prostredníctvom webinára, ktorý organizovalo SARIO. Pozrela som si ho asi mesiac po zverejnení, spojila sa s SBA, dohodla si formu auditu a hneď sme na to nabehli. Fungovalo to bez problémov. Vždy, keď som s SBA komunikovali, vedeli ma správne a rýchlo usmerniť,“ pochvaľuje si.

Samotný audit prebiehal v troch fázach. „V tzv. SCOPE 1 sme zisťovali stav emisií, ktoré vznikajú v prevádzke. My síce pec nemáme, ale plynové kotle do tejto kategórii spadajú. Alebo chladivá, ktoré dopĺňame do klimatizácií a najmä emisie z tankovanej nafty do našej flotily V SCOPE 2 sme skúmali všetky zazmluvnené energie, ktoré odoberáme. Cieľom je, aby sme si do budúcna mohli nainštalovať obnoviteľné zdroje a znížiť energiu zo siete. Prípadne optimalizovať energetickú efektívnosť budov a prevádzok. Do SCOPE 3 spadá celý dodávateľský reťazec. To je gro, na ktoré sa musíme sústrediť. Chceme tam posudzovať dostupnosť dát až v pätnástich kategóriách. Spadajú tam prepravcovia, nakúpené tovary potrebné pre internú prevádzku, odpady vznikajúce priamo vo firme aj u zákazníkov, kniha ako samotný produkt a tak ďalej. Cieľom v tretej oblasti je doladiť hranice, identifikovať inovačné príležitosti naprieč celým knižným trhom. Bez spolupráce s partnermi to však nebude mať zmysel,“ vysvetľuje Porubcová.

Rastislav Hríbik
Foto: Marek Baláž a archív A. P. a J. Š.