Kríza vždy môže byť inšpirujúca

„Zistili sme, že nie sme neohroziteľní,“ hovorí psychológ MARTIN MILER a vysvetľuje, aký môže mať pandémia pozitívny efekt a prečo je práve teraz čas na zmenu.

Ako reaguje psychika človeka na krízu, v tomto prípade na pandémiu nového koronavírusu?

Pretože pre väčšinu ľudí ide o novú situáciu, prvotnou reakciou môže byť strach alebo hnev. To sú základné emocionálne odozvy, ktorými sme vybavení. Samozrejme, tieto emócie sa následne môžu ďalej rozvíjať a kombinovať. Jednak navzájom, ale aj v súvislosti z rôznymi informáciami alebo myšlienkami. Tak sa vytvára celá paleta individuálnych reakcií.

Táto pandémia je však spojená s izoláciou. Znamená to silnejší dopad?

Práve izolácia je novou premennou. Ekonomické vzostupy a poklesy sme už zažili, a aj keď to nebolo príjemné, nebolo to také ako dnes. Tým, že sme sa na ochranu pred vírusom stiahli zo spoločenských kontaktov, obmedzili sme aj svoju slobodu, a to nie je príjemné ani pre iné živočíšne druhy. O to viac pre človeka, ktorý si na jednej strane dokáže racionálne uvedomiť, že to je (bolo) nevyhnutné, ale jeho organizmus (emocionálne, pudovo) reaguje rovnako, ako by reagovali iné cicavce v jeho situácii.

Čo je ešte prirodzená reakcia a čo už nie?

Je prirodzené cítiť strach, hnev, obavy, neistotu a podľa toho hľadať primerané spôsoby redukovania týchto emócií. Neprirodzené nám môžu pripadať niektoré prehnané reakcie. Aj tie príliš ustráchané, aj tie príliš bezstarostné. Avšak aj v takýchto prípadoch, ak máme o danom človeku dostatok informácií, dokážeme pochopiť jeho reakcie. Teda áno, vieme povedať, že niečo je v norme, ale vieme porozumieť aj tomu, čo nie.

Rozoberme si to konkrétnejšie.

Vďaka obmedzeniam, ktoré kríza priniesla, boli frustrované rôzne naše potreby. Frustrácia je prežívaná väčšinou negatívne, sprevádzajú ju nepríjemné emócie a ich intenzita závisí od miery a dĺžky frustrácie. A celé je to ešte ovplyvnené našimi postojmi. Ak má niekto postoj, že toto je katastrofa, som stratený, nič nemôžem zmeniť, to je koniec a podobne, tak celé prežívanie bude oveľa negatívnejšie. Na druhej strane, ak má niekto postoj, že je to síce nepríjemné, ale dá sa to zvládnuť, blbé veci sa v živote dejú, no vždy skončia, ak sa pýta, čo mu táto situácia ponúka, tak je prežívanie frustrácie oveľa znesiteľnejšie, niekedy dokonca až pozitívne.

Kríza nás všetkých viac či menej zasiahla aj ekonomicky, no zdá sa, že najviac podnikateľov, živnostníkov…

Pre podnikateľov je to v podstate veľmi podobné, ako pre ostatných ľudí, len každý rieši svoje špecifické potreby – je iné, ak je niekto samostatne fungujúci živnostník či podnikateľ, a teda je jediný, koho to zasiahne, a je iné, ak zamestnáva ďalších ľudí, lebo je čiastočne zodpovedný aj za ich prežitie. Každopádne je to nová situácia, a tak veľa závisí na postojoch jednotlivca.

Sú tieto postoje aj dôvodom, prečo sa niektorí podnikatelia flexibilne zorientovali a iní situáciu nezvládli?

Ak je niekto nastavený negatívne, prípadne nebodaj už „tušil, že sa niečo zlé stane“, tak tomu sa jeho obavy a čierne myšlienky vyplnili a prežíva katastrofu. Ale ak niekto berie nástrahy, krízy a ťažkosti ako súčasť života, tak má väčšiu šancu nielen sa so všetkým vysporiadať, ale dokonca aj vyrásť a objaviť niečo nové. Ťažké to síce zostáva tiež, ale nie je to „koniec sveta“.

Ak chce ktokoľvek čokoľvek robiť sám so sebou, nie len podnikateľ, tak prvý krok je spoznanie samého seba. Čím lepšie sa poznáme, tým lepšiu máme schopnosť so sebou pracovať. Ak aj o sebe človek vie, že je negativista, tak stále má možnosť vyhľadať niekoho, kto mu pomôže hľadať východiská. Najhoršie je, ak máme pocit, že niečo je tak a nemôže to byť inak, že žiadna zmena nie je možná. Takéto fixné nastavenie zastavuje akýkoľvek rozvoj, akúkoľvek zmenu, akýkoľvek rast. Ak by takto fixne mala fungovať evolúcia, tak by žiadna evolúcia nebola a nebol by asi žiadny vesmír. Lebo život je neustála zmena. K tejto téme mi napadá citát od Stephena Hawkinga, ktorý povedal, že inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene.

Čo by v tomto období mohlo podnikateľom psychicky pomôcť?

Ak dokážu využiť krízu ako impulz k zmene. Veľa ľudí po zmene túži, ale nevedia nájsť odvahu alebo ten správny čas, kedy ju urobiť. Teraz je ten správny čas, kríza sama sa môže stať tým správnym impulzom. Je to veľká šanca zmeniť niečo aj vo svojom podnikaní, pretože sa bude meniť aj veľa iných vecí.

Čo nám teda kríza vzala a čo dala?

To je asi dosť individuálne. Mnohým dala čas, ktorý potrebovali na to, aby si oddýchli a zastavili sa. Mnohých, naopak, dostala do veľkého časového tlaku a obrala ich aj o zvyčajné voľno. Každopádne môže byť inšpirujúca. Zistili sme, že nie sme takí neohroziteľní, ako sme si mysleli. Zistili sme tiež, ako zvládame nečakané situácie, ako fungujú naše vzťahy, aké je to byť izolovaní, ale aj ako sa máme sami so sebou a so svojimi blízkymi navzájom. Pandémia nám dala šancu prehodnotiť, čo je a čo nie je dôležité. Ponúkla nám možnosť zamyslieť sa nad tým, ako žijeme a či tak chcem žiť aj ďalej. Či sme sa iba nestiahli do ulity a nečakali, kedy to skončí, aby sme mohli bez zmeny pokračovať v tom, čo bolo predtým.

Ako si fungoval ty, ako pandémia ovplyvnila tvoju prácu?

Spočiatku sa mi zredukoval počet klientov asi na desatinu, teda sa mi vytvoril veľký časový priestor. Ten som trávil vonku na záhrade, ktorú sme celú prerábali, takže v tomto zmysle mi to prišlo vhod. Neskôr prišli rôzne ponuky na spoluprácu s televíziami ohľadom zhodnotenia súčasnej situácie. Tiež výroba špeciálnych relácií pre seniorov alebo celkovo pre ľudí, ktorí ostali zatvorení doma. Prinieslo mi to teda aj mnoho nových skúseností. Negatívne boli asi len financie, ale na druhej strane ich veľmi nebolo kde míňať. Najviac mi asi chýbala možnosť ísť do coworkingu, kam chodievam pravidelne písať.

Boli nejaké príklady podnikateľov, ich nápadov, alebo aj iných ľudí, ktorí ťa počas koronakrízy pozitívne prekvapili?

Prekvapilo ma, že veľa ľudí sa hneď v úvode zmobilizovalo a šilo rúška a že to urobili aj mnohé menšie či väčšie prevádzky, ktoré mali vhodné podmienky. Páčilo sa mi, že mladí študenti prišli s nápadom, ako vyrobiť náhradu pľúcneho ventilátora. Tiež bolo príjemné čítať o tom, ako naši vedci pracujú, či už na tvorbe diagnostiky, alebo na možnej vakcíne. A verím, že je toho ešte oveľa viac. Preto by som bol rád, keby sme si aj naďalej uvedomovali, že v tejto krajine žije veľa šikovných, tvorivých, obetavých ľudí, ktorí sa nenechajú zaskočiť strachom, ale vedia sa zmobilizovať a pomôcť si navzájom. Na tomto skvelom sebapoznaní by sme mohli začať budovať.

Renáta Ďurišová
Foto: Martin Miler

Mgr. Martin Miler – Vyštudoval Fakultu humanistiky na Trnavskej univerzite a je klinický psychológ. Poskytuje individuálne psychoterapeutické služby, ale aj skupinové koučingy, semináre, vzdelávanie a tréningy.