Medzinárodné podnikanie – DPH, podnikanie v zahraničí

Hlavne trhy tretích krajín sú v porovnaní s európskymi veľmi veľké a ešte nie veľmi využívané a je tu veľký priestor na spoluprácu a hospodársku diplomaciu.

Podnikanie slovenských podnikateľov a firiem už dávno nie je orientované len na slovenský trh, ale čím ďalej tým viac hlavne mladých začínajúcich projektov si hľadá možnosti uplatnenia na zahraničných trhoch.

Zahraničné trhy môžeme z hľadiska povinností týkajúcich sa platenia daní a poplatkov rozdeliť na dve veľké skupiny a to partnerov v rámci EÚ a tzv. tretie krajiny, čo znamená krajiny mimo EÚ.

Nákup a dovoz tovaru

Ak ste platiteľom DPH a chystáte sa nakúpiť tovar od dodávateľa, ktorý je zaregistrovaný ako platiteľ DPH vo svojej krajine v rámci EÚ, nahláste mu svoje identifikačné číslo pre DPH. On je povinný vám dodávku tovaru fakturovať bez sadzby DPH platnej v jeho krajine. Ak ste neplatiteľ DPH, sledujte si hodnotu nakúpeného tovaru v rámci EÚ a v prípade, že jeho dodávka prekročí hodnotu 14 000 eur za kalendárny rok, ste povinný sa registrovať na miestne príslušnom úrade podľa § 7 zákona o DPH. To znamená, že sa nestávate klasickým platiteľom DPH, len vám budú dodávatelia z krajín EÚ fakturovať dodávky tovaru bez DPH a vy odvediete DPH v SR v platnej sadzbe dane.

Okrem DPH nezabudnite, že ak dodávate tovary do alebo z iných členských štátov EÚ, pri prekročení limitov (prijatý tovar nad 200-tisíc eur a odoslaný nad 400-tisíc eur) sa musíte ohlásiť na Colnom úrade, aby ste podávali hlásenia Intrastat.

Ak ste sa rozhodli doviezť tovar z tzv. tretích krajín, teda krajín mimo EÚ, tu platia trochu iné pravidlá.

Pri dovoze tovaru do tuzemska je správcom dane colný orgán, to znamená, že všetky dane, poplatky a clá spojené s týmto dovozom rieši colný úrad. Pri dovoze tovaru sa pri určení základu dane vychádza z hodnoty určenej na colné účely. Táto hodnota je uvedená v daňových dokladoch k tovaru. Do základu dane sa pri dovoze tovaru zahŕňajú aj (ak nie sú súčasťou colnej hodnoty tovaru) aj dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať. Výška cla pri jednotlivých druhoch tovaru je určená na základe zaradenia jednotlivých druhov tovaru do tzv. colného sadzobníka a DPH je platná v sadzbe určenej zákonom.

Podnikanie v inej krajine

Pri podnikaní priamo v inej krajine okrem SR, môžeme ostať pri pôvodnom rozdelení krajín. Pokiaľ máte vydané živnostenské oprávnenie v SR, môžete na toto oprávnenie podnikať v každej z členských krajín EÚ maximálne 183 dní do roka. Pokiaľ chcete v inej krajine podnikať dlhšie, je potrebné založiť si živnosť alebo obchodnú spoločnosť podľa predpisov platných v tej ktorej krajine. Základné predpisy pre podnikanie sa v jednotlivých krajinách líšia, platí však, že občania iných krajín môžu v danej krajine podnikať za podmienok platných pre domácich obyvateľov. Pri rozhodnutí podnikať v konkrétnej krajine je potrebné nájsť si príslušný úrad, ktorý má na starosti podnikanie, alebo sa spojiť so špecializovanými spoločnosťami, ktoré vám poskytnú servis pri založení podnikania.

Pokiaľ chcete podnikať v niektorej z tretích krajín, tu sa vo väčšine prípadov nezaobídete bez pomoci spoločnosti alebo právneho zástupcu, ktorý vám pomôže vybaviť všetky potrebné náležitosti, pretože oprávnenie na podnikanie vydané v SR vám v tretích krajinách neumožní podnikať.

Vyslanie zamestnancov do zahraničia

Pri rozširovaní trhov v rámci EÚ sa môžete dostať do situácie, že zahraničný odberateľ požaduje od vás vyslanie zamestnancov na výkon dodávky nejakých služieb (stavba, montáž, uvedenie zariadenia do prevádzky …). Takto môžu odísť na krátke obdobie do inej krajiny EÚ, 28 členských štátov EÚ, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko (najviac na dva roky) a zároveň zostať poistení v systéme sociálneho zabezpečenia svojej domovskej krajiny. V takom prípade budú považovaní za vyslaného pracovníka.

Môžu pracovať ako vyslaný pracovník alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Cieľom pravidiel na vysielanie pracovníkov je uľahčiť prácu v zahraničí počas obmedzeného obdobia:

–         Na prácu v zahraničí nepotrebujú pracovné povolenie – okrem chorvátskych občanov vyslaných do Rakúska alebo Nemecka, v prípade ktorých sa v niektorých odvetviach vyžadujú pracovné povolenia.

–         Nebudú potrebovať uznanie odbornej kvalifikácie. V prípade niektorých profesií sa však môže vyžadovať písomné vyhlásenie.

–         Naďalej budú platiť príspevky do sociálneho zabezpečenia v domovskej krajine.

–         Budú poistení v systéme sociálneho zabezpečenia domovskej krajiny.

–         V hostiteľskej krajine však budú podliehať miestnym pravidlám, čo znamená, že možno budú musieť platiť za služby, ktoré sú v domovskej krajine bezplatné.

–         Po odchode do dôchodku nebudú musieť riešiť problémy s poisťovňami z rôznych krajín – systém sociálneho zabezpečenia hostiteľskej krajiny do toho nebude zahrnutý.

Na to, aby zostali poistení v systéme sociálneho zabezpečenia v domovskej krajine, budú potrebovať formulár A1. Tento dokument preukazuje, že zamestnanec je aj počas pobytu v zahraničí naďalej poistený v rámci systému sociálneho zabezpečenia domovskej krajiny (maximálne počas 2 rokov).

Počas pobytu v zahraničí môžu príslušné orgány kedykoľvek požiadať o predloženie formuláru A1. Ak sa nebude zamestnanec vedieť preukázať formulárom A1, je možné, že bude musieť v hostiteľskej krajine začať odvádzať príspevky do systému sociálneho zabezpečenia. Platný formulár A1 musí hostiteľská krajina uznať.

Možno nie každý druh podnikania je vhodný pre expanziu na zahraničné trhy, ale v prípade, že si myslíte, žeby ste so svojimi výrobkami alebo službami mohli na zahraničných trhoch uspieť, určite sa o to pokúste. Hlavne trhy tretích krajín sú v porovnaní s európskymi veľmi veľké a ešte nie veľmi využívané a je tu veľký priestor na spoluprácu a hospodársku diplomaciu.

Autor: SBA