Medzinárodný obchod z pohľadu dane z pridanej hodnoty

Povinnosti zo zákona o dani sa týkajú aj neplatičov dane za nakupovaný a dovážaný tovar z EÚ.

V rámci rozvoja podnikania a expanzie na zahraničné trhy nie je ničím výnimočným, že slovenskí podnikatelia nakupujú alebo dodávajú služby a tovar aj do iných krajín EÚ. V tejto súvislosti by sme radi upozornili na povinnosti, ktoré sa ich týkajú zo zákona o dani z pridanej hodnoty, aj keď na území SR platiteľmi tejto dane nie sú a mohlo by sa zdať, že sa ich žiadne povinnosti nedotýkajú ani v súvislosti so zahraničím. Opak je však pravdou.

Platiteľ dane z pridanej hodnoty registrovaný pre túto daň na území SR podľa §4) v prípade nákupu tovaru alebo služieb zo zahraničia oznámi dodávateľovi svoje identifikačné číslo pre DPH, ten mu fakturuje bez DPH sadzby platnej v danej krajine a slovenský podnikateľ urobí tzv. samozdanenie, ktorého výsledkom je, že v najbližšom daňovom priznaní uvedie daň v sadzbe platnej v SR ale zároveň má nárok túto daň si aj odpočítať, takže výsledok z finančného hľadiska je nula, nákup tovaru alebo služieb sa len zobrazí v danom daňovom priznaní.

Pokiaľ však narazí na odberateľa, ktorý z titulu dane z pridanej hodnoty registrovaný vo svojej krajine nie je, je teda neplatiteľ, je povinný mu dodávku tovaru alebo služieb fakturovať so sadzbou dane z pridanej hodnoty platnou v SR.

Ako sú na tom ale neplatitelia dane z pridanej hodnoty pri obchodovaní so zahraničím?

Povinnosti neplatiteľa DPH v prípade nákupu zo zahraničia môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

• Povinnosti pri nákupe alebo prijímaní služieb zo zahraničia
• Povinnosti pri nákupe tovaru zo zahraničia

Ak podnikateľ má v pláne prijať alebo dodať službu zo alebo do zahraničia a nie je registrovaným platiteľom DPH, má povinnosť registrovať sa ešte pred prijatím alebo dodaním služby na daňovom úrade podľa § 7a). Daňový úrad mu do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti vydá osvedčenie o registrácii pre daň s prideleným identifikačným číslom pre DPH, ale podnikateľ sa nestáva platiteľom DPH. V prípade nákupu služieb je podnikateľ povinný pridelené identifikačné číslo pre DPH oznámiť dodávateľovi, tento mu bude službu fakturovať bez zahraničnej DPH a z prijatej služby odvedie daň tu na Slovensku. Nemá však nárok na odpočet dane z prijatej služby.

Ak podnikateľ nakupuje tovar zo zahraničia, je povinný sa registrovať rovnakým spôsobom (§7) pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovarov nadobudnutých zo zahraničia prekročí hodnotu 14000 eur v danom kalendárnom roku. Potom znovu nasleduje postup, že pridelené číslo pre daň z pridanej hodnoty oznámi dodávateľovi, ten fakturuje bez DPH sadzby platnej v danej krajine a slovenský podnikateľ podá daňové priznanie a zaplatí DPH z tovaru v sadzbe platnej v SR. Takto pre účely nákupu tovaru je možné sa registrovať aj dobrovoľne. Do prekročenia hodnoty nákupu tovaru 14000 eur nie je podnikateľ povinný sa registrovať, zahraniční dodávatelia mu fakturujú tovar so sadzbou dane platnou v ich krajine.

Ak je podnikateľ registrovaný pre nákup tovaru alebo služieb zo zahraničia, daňové priznanie podáva za kalendárny mesiac, v ktorom takáto dodávka vznikla. Ak dôjde k dodávke služieb do zahraničia, súhrnný výkaz podáva za kalendárny štvrťrok.

Povinnosti neplatiteľa DPH v prípade dodávky tovaru alebo služieb do zahraničia:

Ak platiteľ DPH dodáva tovar alebo službu do zahraničia, fakturuje bez sadzby DPH platnej v SR a dané dodávky uvádza v súhrnnom výkaze.

INTRASTAT

Okrem povinností spojených s daňou z pridanej hodnoty by mal subjekt obchodujúci v rámci krajín EÚ vedieť, že pohyb tovaru je predmetom štatistických zisťovaní v rámci systému INTRASTAT.

Súčasťou štatistiky obchodu medzi členskými štátmi, teda aj Intrastat systému, sú informácie o tovare, ktorý má štatút EÚa je v pohybe medzi členskými štátmi. Intrastat systém sa vzťahuje aj na tovary, ktoré prekročia vonkajšiu hranicu EÚ pri pohybe z jedného členského štátu do iného.

Pre systém INTRASTAT-SK je tovarom všetok hnuteľný majetok vrátane elektrickej energie, plynu a vody.

Tovar, ktorý má štatút EÚ je:

• tovar úplne získaný alebo vyrobený na colnom území EÚ,
• tovar z krajín a území, ktoré nie sú súčasťou colného územia, prepustený do voľného obehu v niektorom členskom štáte EÚ,
• tovar získaný alebo vyrobený z tovarov uvedených v bode a) a/alebo b).

Z hľadiska systému INTRASTAT-SK sa pri odoslaní uvádzajú informácie o tovaroch EÚ opúšťajúcich územie Slovenskej republiky, odoslaných do iného členského štátu okrem tovaru, ktorý cez územie SR priamo prechádza alebo sa tu zastaví z dôvodov súvisiacich s prepravou tovaru.

Predmetom hlásenia o prijatí tovaru sú informácie o tovaroch EÚ vstupujúcich na územie SR okrem tovaru, ktorý cez územie SR priamo prechádza alebo sa tu zastaví z dôvodov súvisiacich s prepravou tovaru.

Údaje získané v rámci Intrastat systému umožnia zostaviť štatistiku zahraničného obchodu, ktorá patrí spolu s národnými účtami a platobnou bilanciou, využívajúcimi tiež tieto údaje, medzi základné makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce hospodársku politiku vlády.

Spravodajskou jednotkou pre systém INTRASTAT-SK je každá právnická, fyzická osoba a skupina registrovaná pre DPH v SR, ktorá za predchádzajúci kalendárny rok, alebo od začiatku sledovaného roka prijala alebo odoslala tovar EÚ v súhrnnej hodnote vyššej ako prah oslobodenia.

Prah oslobodenia pre rok 2015 pre prijatie je stanovený vo výške 200 000 eur a pre odoslanie 400 000 eur. Prekročenie prahu oslobodenia sa sleduje zvlášť pre prijatie a zvlášť pre odoslanie.