Mentoring – efektívna forma vzdelávania MSP v cestovnom ruchu
Cestovný ruch sa stal jedným z najdôležitejších sektorov vo väčšine krajín Európskej únie. Ako odvetvie zaznamenáva za posledných šesťdesiat rokov dlhodobú expanziu a diverzifikáciu. Vďačí za to svojmu potenciálu prispievať k hospodárskemu rastu, zvyšovaniu zamestnanosti, ako aj rozvoju vidieckych či menej rozvinutých oblastí.
Kvalita poskytovaných služieb sa však líši nielen na úrovni krajín, ale aj jednotlivých subjektov pôsobiacich v tomto odvetví. Najčastejšie uvádzanými príčinami sú nedostatočná kvalita služieb, neexistujúci systém, ktorý by v tomto odvetví rozvíjal jednotné odborné zručnosti a štandardy, a predovšetkým nedostatok príležitostí pre ďalší profesionálny rozvoj.
Osobitú úlohu pri rozvoji cestovného ruchu zohráva vzdelávanie
Napriek tomu, že stratégie zamerané na rozvoj tohto odvetvia je možné identifikovať takmer v každej krajine, jedná sa o všeobecné dokumenty, ktoré nereagujú na širokú paletu problémov tvoriacich prekážky pre rozvoj cestovného ruchu v týchto krajinách. Sektor cestovného ruchu sa pritom vyznačuje niekoľkými špecifickými črtami, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri navrhovaní vzdelávacích aktivít.
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich kvalitu poskytovaných služieb v odvetví cestovného ruchu je význam ľudského kapitálu a úroveň jeho vzdelania. Na jednej strane praktické zručnosti a skúsenosti absolventov vstupujúcich na trh práce v tomto sektore nezodpovedajú požiadavkám zamestnávateľov. Na strane druhej sú to chýbajúce možnosti celoživotného vzdelávania, ktoré by pracovníkom pôsobiacim v sektore umožňovali rozvíjať existujúce a nadobúdať nové zručnosti a poznatky.
Vzhľadom na prierezový charakter odvetvia cestovného ruchu nachádzajú v tomto sektore uplatnenie nielen absolventi odborov zameraných priamo na cestovný ruch (hotelové akadémie, študijné odbory ako cestovný ruch, služby v cestovnom ruchu, kuchár, čašník), ale aj odborov, ktoré s cestovným ruchom súvisia nepriamo (ekonomika, obchod, podnikanie a pod.).
Ďalšou špecifickou črtou cestovného ruchu, ktorá ovplyvňuje možnosti rozvoja cestovného ruchu, je vysoké zastúpenie malých a stredných podnikov. Do úvahy je teda potrebné vziať skutočnosť, že k využívaniu formálneho vzdelávania pracovníkov v týchto subjektoch nedochádza tak často, ako v prípade veľkých podnikov. Na rozdiel od veľkých organizácií dávajú malé a stredné podniky prednosť neformálnym vzdelávacím programom a kurzom.
Rozdiely v možnostiach kariérneho postupu medzi mužmi a ženami, ako aj obmedzené príležitosti profesijného rozvoja vedú k vysokej fluktuácii zamestnancov, ako i úniku kvalitných pracovných síl do zahraničia.
Všeobecne teda možno povedať, že jednou z najväčších výziev, ktorej čelia podniky v odvetví cestovného ruchu, je nadobudnutie schopnosti nielen prilákať kvalifikovaných pracovníkov, ale aj udržať si ich. Pre ďalší rozvoj podniku a odvetvia ako takého je takisto potrebné zabezpečiť odborné vzdelávanie absolventov iných študijných smerov a odborov priamo nesúvisiacich s cestovným ruchom, ktorí hľadajú uplatnenie v tomto sektore.
Mentoring – efektívna forma vzdelávania MSP
Za jeden z najúčinnejších nástrojov profesijného rozvoja a vzdelávania je v súčasnosti považovaný mentoring. Hoci jednotná definícia mentoringu neexistuje, vo všeobecnosti predstavuje vzťah, v ktorom mentor zdieľa svoje vedomosti a zručnosti s cieľom pomôcť mentee (možno vysvetliť, že to je školený/mentorovaný subjekt) učiť sa a rozvíjať. Nie je to však vzťah učiteľa a žiaka či nadriadeného a podriadeného. Práve naopak, mentoringová prax je založená na dodržiavaní nasledovných princípov:
Vzájomnosť – Mentoring je vzťah „dávať a brať”, čo znamená, že je prospešný ako pre mentora, tak aj pre mentee. Vzťah nesmie byť jednostranný a mentor aj mentee musia byť pripravení investovať čas a energiu.
Povzbudenie – Poslaním mentora je povzbudiť a podporovať mentees a poskytovať im informácie, rady a konštruktívnu spätnú väzbu. Poslanie mentora sa líši od roly priameho nadriadeného, nezasahuje do zodpovednosti za hodnotenie činnosti mentee a nemá záujem ho obhajovať.
Dôvera – Vzťah v rámci mentoringu musí byť založený na dôvere. Diskrétnosť je základným prvkom vzťahu a musí byť rešpektovaná mentorom aj mentees.
Aktivita – Dobrí mentori poskytujú povzbudzujúce rady a spätnú väzbu, ktorá poukazuje na veci patriace do rozsahu pôsobnosti vedenia mentees. Dobrí mentees preberú zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj.
Mentoring tak môže predstavovať efektívnu formu vzdelávania pre malé a stredné podniky, kde poskytovatelia sú schopní reagovať na ich požiadavky a porozumieť kontextu a trhom, v ktorých subjekty cestovného ruchu pôsobia a zvýšiť tak ich schopnosť neustále a flexibilne sa prispôsobovať novým podmienkam.
S cieľom rozšíriť využívanie mentoringu v sektore cestovného ruchu na Slovensku sa Slovak Business Agency v roku 2013 zapojila do medzinárodného projektu EU Tourism Mentoring, realizovaného vďaka podpore z pôvodného Programu celoživotného vzdelávania – Leonardo da Vinci (v súčasnosti programu ERASMUS+), ktorý umožňuje výmenu poznatkov a osvedčených postupov medzi oprávnenými krajinami.
Hlavnou ambíciou projektu EU Tourism Mentoring je vytvorenie štandardizovanej metodiky rozvoja mentorov v cestovnom ruchu na základe otestovanej metodiky používanej vo Veľkej Británii. V prvej fáze realizácie projektu bola prenositeľnosť metodiky overená prostredníctvom tréningu vybraných jednotlivcov pôsobiacich v cestovnom ruchu, ktorí prejavili záujem stať sa mentormi. Okrem tréningu absolvovali vyškolení mentori aj mentoringové stretnutia s vlastnými mentees. V tejto časti projektu boli vyškolené 4 slovenské mentorky, ktoré získali certifikát o úspešnom absolvovaní tréningu a ako mentorky môžu pôsobiť aj po ukončení projektu.
Skúsenosti z tréningu mentorov, mentoringových stretnutí, ako aj samotná metodika vzdelávania mentorov bude spracovaná v príručke Sprievodca mentoringom. Cieľom tejto príručky je poskytnúť komplexné informácie týkajúce sa zavedenia mentoringového programu v podniku či organizácii cestovného ruchu. Keďže v každom mentoringovom programe je možné identifikovať 3 subjekty (koordinátor programu, mentor, mentee), ktorých úlohy a zodpovednosti v programe sa líšia, bude aj príručka rozdelená do 3 častí tak, aby poskytla všetky dôležité informácie pre každý z týchto subjektov.
Časť príručky pre koordinátora bude zameraná na plánovanie, navrhovanie, organizačné zabezpečenie a riadenie mentoringového programu v podniku či organizácii.
Časť určená pre mentora bude obsahovať metodológiu vzdelávania mentorov, ako aj kritériá a požiadavky, ktoré by záujemcovia o mentoring mali spĺňať. S cieľom pripraviť potenciálnych mentorov na mentoringové stretnutia, oboznámi ich s jednotlivými fázami mentoringového vzťahu a upozorniť na kritické momenty mentoringového vzťahu.
Ako bolo spomenuté už v úvode, mentoringový vzťah by mal byť rovnocenný a mentee by mal preberať väčšiu časť zodpovednosti za svoj rozvoj. Z tohto dôvodu bola príručka doplnená aj o časť zameranú na mentess. Cieľom tejto časti je upriamiť pozornosť na úlohy a zodpovednosť mentees v mentoringovom vzťahu.
Príručka bude dostupná v septembri 2015 na stránke SBA www.sbagency.sk a stránke projektu www.eumentoring.com