Nástrahy a typy na nastavenie právnych vzťahov s investorom
Spustenie úspešného startupu má vždy viacero fáz. Jedná sa zväčša o sformulovanie vízie, získanie investora, nastavenie vzťahov a samotné spustenie projektu. Aj keď sa vám môže zdať, že potom, čo nájdete zanieteného investora, ste už „vyhrali“, nie je to nutne tak. Stále vás čaká viacero nástrah, ktorých nezvládnutie môže spôsobiť, že startup nenaplní svoj potenciál na ekonomický rast v plnej miere, v najhoršom prípade stroskotá.
Máme na mysli práve nastavenie vzťahov medzi zakladateľmi (vizionármi) a investorom, ako človekom s kapitálom potrebným na realizáciu nápadu. Tieto vzťahy môžu mať rôznu formu, napr. samostatná dohoda medzi zakladateľmi, úprava v zakladateľských dokumentoch, dohoda o tichom spoločenstve, zmluva o pôžičke, atď. Mnohé témy, ktoré sú obvykle riešené v dohode medzi zakladateľmi, sa dajú upraviť v iných typoch dokumentov. Zaujímavým riešením môže byť aj kombinácia viacerých foriem dohôd.
DOHODA O MLČANLIVOSTI
Predpokladom dobrého nastavenia vzťahov je detailné oboznámenie investora s nápadom a podnikateľským plánom na jeho uplatnenie. Základným dokumentom, na ktorý je potrebné myslieť už v úplných začiatkoch komunikácie s investorom, je preto dohoda o mlčanlivosti. Nie je síce absolútnou zárukou bezpečnosti informácií, ale pre prípad vyzradenia vás stavia do výrazne lepšej pozície. Bez uzavretia tejto dohody existuje vyššie riziko, že informácie, ktoré investor o nápade počas rokovania získa, sám použije, prípadne (nedbanlivosťou) vyzradí tretím osobám.
Základom je správne a precízne vymedzenie skutočností, ktoré majú byť predmetom mlčanlivosti, okruh osôb, ktoré sú povinnosťou viazané a ktoré je povinný mlčanlivosťou zaviazať investor, a určiť dostatočné zabezpečovacie mechanizmy pre prípad porušenia zmluvy (napr. systém zmluvných pokút).
DOHODA MEDZI ZAKLADATEĽMI
Je základná dohoda medzi vizionárom a investorom určujúca rámec ich spolupráce pri založení spoločnosti – startupu, alebo pri vstupe investora do už existujúcej spoločnosti. Vzhľadom nato, že na Slovensku je najčastejšou formou obchodnej spoločnosti s.r.o., budeme aj pri úvahách nižšie vychádzať z predpokladu, že sa o takúto spoločnosť jedná.
Dohodu medzi zakladateľmi právny poriadok Slovenskej republiky výslovne neupravuje (ide o dokument odlišný od zakladateľských dokumentov, ktoré zákon nevyhnutne vyžaduje pri založení spoločnosti), čo znamená, že zakladatelia disponujú prakticky neobmedzenou zmluvnou voľnosťou a môžu upraviť svoje vzťahy veľmi podrobne. Výhodou dohody medzi zakladateľmi je, že nie je povinne verejne prístupným dokumentom, ako zakladateľské dokumenty spoločnosti (v zbierke listín príslušného obchodného registra, do ktorej môže nahliadať prakticky každý). Interné vzťahy, ktoré nie sú povinným obsahom zakladateľských dokumentov a o ktorých utajenie majú zakladatelia záujem, tak ostávajú pred verejnosťou ukryté. Na vynútiteľnosť niektorých ustanovení dohody medzi zakladateľmi bude však potrebné ich základný rámec premietnuť aj do zakladateľských dokumentov spoločnosti (t.j. spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny či stanov).
Najpodstatnejšími časťami dohody by malo byť určenie vkladov zakladateľov, podielu na zisku a strate spoločnosti, spôsobu riadenia spoločnosti a riešenia nezhôd, nastavenie možnosti prevodu a prechodu podielu.
Pri startupoch sa stretávajú dve formy vkladu, a to peniaze investora a nápad startupistu. Nápad, aby mohol byť započítaný ako nepeňažný vklad, musí mať podľa zákona hodnotu určenú v peniazoch. V praxi to obnáša vypracovanie znaleckého posudku, ktorý ukáže, koľko je nápad hodný, a až následne sa určia vzájomné vklady v dohode. Týmto postupom sa vyhnete situácii, ktorá by nastala, keby sa fakticky vkladali len peňažné vklady, v ktorých by samozrejme investor mal jasnú prevahu – a teda by v konečnom dôsledku mal prevažujúci podiel v novozaloženom startupe.
Jednou z najpodstatnejších otázok pri nastavení vzťahov s investorom je aj odmeňovanie zakladateľov, členov orgánov a ostatných manažérov startupu. Odmeňovanie zakladateľov je realizované predovšetkým podielom na zisku startupu, ktorý je zo zákona delený podľa pomeru vkladov zakladateľov. V prípade, že takéto nastavenie nie je žiaduce, možno zvoliť rôzne modifikácie, napríklad, investor bude mať väčší/menší podiel na zisku, alebo je možné prijať aj určité motivujúce nastavenie pre konateľov a manažérov, kedy aj im za určitých podmienok vznikne nárok na podiel zo zisku.
Aj keď spôsob riadenia spoločnosti vyplýva priamo zo zákona, jeho úpravu možno v niektorých otázkach špecifikovať aj v dohode medzi zakladateľmi. Medzi základné otázky, ktoré možno upraviť, patrí rozšírenie alebo zúženie pôsobnosti orgánov spoločnosti (samozrejme, v medziach zákona) a navrhovanie alebo voľba ďalších členov orgánov. Zakladatelia môžu rovnakým spôsobom riešiť taktiež postup pri vzájomných nezhodách, prípadne nezhodách medzi konateľmi, obmedzenie konateľských oprávnení (avšak platné len do vnútra spoločnosti), jednotlivé úlohy konateľov pri ďalšom rozvoji startupu a ich zodpovednosť za napredovanie startupu. Zaujímavým riešením pre startupy môže byť napríklad nastavenie, kedy konateľom bude osoba s nápadom, avšak zriadená dozorná rada bude navrhovaná investorom. Týmto spôsobom síce osoba s nápadom riadi spoločnosť podľa seba, avšak investor si zachováva určitú formu kontroly nad svojou investíciou vo forme dozornej rady.
Pokiaľ zakladatelia nechcú, aby v budúcnosti vstúpil do spoločnosti niekto iný, je možné zakázať prevoditeľnosť obchodného podielu (predaj), prípadne aj jeho dedenie. Na druhej strane, ak zakladatelia nechcú túto možnosť úplne vylúčiť, je možné len nastaviť podmienky, ktoré bude pre predaj nutné splniť. Alternatívou pre zakladateľov môže byť taktiež zriadenie predkupného práva na obchodný podiel, t.j. ak by sa jeden zo zakladateľov rozhodol predať svoj podiel, bol by zmluvne zaviazaný ponúknuť ho najprv ostatným zakladateľom.
ZMLUVA O TICHOM SPOLOČNÍKOVI
Alternatívnou formou vstupu investora do startupu – už založenej spoločnosti, je zmluva o tichom spoločenstve. Na jej základe investor vloží určitý vklad do spoločnosti a za tento má nárok na podiel na zisku. Aj keď zo zákona sa pri strate spoločnosti vklad tichého spoločníka postupne znižuje (týmto spôsobom tiež znáša podnikateľské riziko), uvedené sa dá zmluvne vylúčiť. Zmluvu je teda možné nastaviť tak, aby sa investor podieľal na zisku, avšak nie na strate, čo v spojitosti s tým, že tichý spoločník nefiguruje priamo v spoločnosti – nie je vedený ani v obchodnom registri, môže byť preňho veľmi lákavým riešením. Nevýhodu takéhoto nastavenia pre investora je, že tichý spoločník sa zo zákona nepodieľa na riadení spoločnosti, a teda nemá faktický vplyv na jej chod.
ZMLUVA O PÔŽIČKE
Jedným z možných spôsobov investovania do startupu je aj zmluva o pôžičke. V tomto prípade však dochádza len k poskytnutiu peňažných prostriedkov investorom, ktorý následne po určitej dobe čaká ich vrátenie s úrokom. Aj keď táto forma samostatne nie je veľmi využívaná vzhľadom na fakt, že investor nemôže ovplyvniť riadenie startupu, do ktorého investuje, potenciálne je použiteľná napríklad pri investíciách, keď sa zmluvné strany dobre poznajú a je medzi nimi vybudovaná dostatočná dôvera.
JUDr. Ing. Dušan Tomka, partner advokátskej kancelárie DT LEGAL, s.r.o.
Mgr. Miroslav Ondáš, advokátsky koncipient