Nelegálne zamestnávanie

Nelegálne zamestnávanie alebo tzv. práca „načierno“ sa štatisticky najčastejšie týka malých firiem s jedným až deviatimi zamestnancami, pričom ide najmä o odvetvia stavebníctva a obchodu, nezaostávajú ani ubytovacie a stravovacie služby. Často ide o nezamestnaných, ktorí vykonávajú sezónne práce alebo osoby, ktoré oficiálne zarábajú minimálnu, resp. určitú mzdu, ale v skutočnosti dostávajú ďalšie peniaze „na ruku“.

Kedy ide o nelegálne zamestnávanie

Základný právny rámec predstavuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Štandardne sa za nelegálne zamestnávanie považuje práca bez existencie pracovnej zmluvy, dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru, prípadne obchodnej zmluvy. Patria sem aj prípady zamestnávania cudzinca bez povolenia na pobyt, resp. bez povolenia na zamestnanie, ak takéto povolenie osobitný právny predpis vyžaduje.

Ako relatívna novinka (od novembra 2013) je nelegálnym zamestnávaním aj nesplnenie si prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, a to aj keď predpoklady zamestnávania podľa Zákonníka práce boli splnené. Za nelegálne zamestnávanie sa pritom podľa praxe inšpektorátov práce považuje nielen absolútne neprihlásenie, ale aj oneskorené prihlásenie.

Naopak, nelegálnym zamestnávaním nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom (napr. živnostníka), vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade (napr. syn, otec), súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov, alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

Negatívne dôsledky pre nelegálne zamestnaného

Ten, kto vykonáva nelegálnu prácu, dopúšťa sa priestupku. Za tento priestupok mu možno uložiť pokutu až do výšky 331 eur, pričom priestupky prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorát práce.

Ďalším neželaným efektom, ktorý si nelegálne pracujúci často ani neuvedomujú je, že ich nelegálna práca nezačleňuje, resp. len limitovane začleňuje do systému sociálnej a pracovnoprávnej ochrany, keďže nepožíva (v plnej miere) status garantovaný legislatívou zamestnancovi (právo na prácu, právo na poskytnutie mzdy alebo odmeny za vykonanú prácu, dodržiavanie limitov pracovného času, právo na dovolenku, právo na zabezpečenie stravovania, právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právo na odškodnenie poškodenia zdravia a ďalšie nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov).

Negatívne dôsledky pre zamestnávateľa

Nelegálne zamestnávanie sa považuje sa správny delikt. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uloží kontrolný orgán (napr. inšpektorát práce) pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, pričom zohľadní závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pokuta však nie je jediným negatívnym dôsledkom. V prípade opakovaného nelegálneho zamestnávania môže živnostenský úrad podnikateľovi zrušiť živnostenské oprávnenie. Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa totiž považuje za osobitne závažné porušenie zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

Ďalším neželaným efektom je, že podnikateľ sa môže dostať na zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, vedený Národným inšpektorátom práce. Zoznam je verejne prístupný a nachádzajú sa v ňom údaje o obchodnom mene, mieste podnikania fyzickej osoby, sídle právnickej osoby, identifikačnom čísle, dátume zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Skutočnosť, že podnikateľ figuruje na takomto zoznam pôsobí nedôveryhodne jednak zo strany obchodných partnerov, odberateľov a zákazníkov, ako aj zo strany potenciálnych zamestnancov.

Novinky v právnej úprave nelegálneho zamestnávania

Od 18. júna 2016 budú za nelegálne zamestnávanie zodpovední všetci podnikatelia (čiže nie len zamestnávatelia), bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní u ich dodávateľa vedeli alebo nie. Ak podnikateľ príjme službu alebo práce od dodávateľa, ktorý využíva prácu načierno, poruší tým zákon. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Bez dokazovania sa teda predpokladá, že odberateľ o porušení vedel, alebo vedieť mal (bez ohľadu nato, či naozaj vedel), a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Pôvodným zámerom zákonodarcu bolo ošetriť predovšetkým prípady cezhraničných dodávok prác, avšak zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa vzťahuje aj na tzv. vnútroštátne dodanie práce. De facto má tak novela dopad na všetkých podnikateľov, musí však ísť o cezhraničné poskytovanie služby alebo vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce. Táto právna úprava sa neuplatní, ak odberateľom služby bude fyzická osoba – občan, teda nepodnikateľ.

Poskytovateľ služby je síce povinný na požiadanie odberateľom – podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu bezodkladne poskytnúť doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby mohli skontrolovať, či neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania, praktická aplikácia tohto ustanovenia však bude podľa nášho názoru komplikovanejšia.

V praxi by to vyzeralo tak, že odberateľ služby si od poskytovateľa vyžiada napr. pracovnú zmluvu osoby, prostredníctvom ktorej mu bude poskytovaná služba. Odberateľ si však nemá ako overiť totožnosť takejto osoby, keďže jej zákon povinnosť predloženia žiadneho dokladu (napr. totožnosti) neukladá. Súčasne, samotná pracovná zmluva nebude postačujúca na to, aby mohol odberateľ vyvodiť jednoznačný záver, že zamestnávanie danej osoby je legálne. Odberateľ by si tiež musel overiť, či zamestnávateľ splnil svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu uloží kontrolný orgán (napr. inšpektorát práce) pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho novelu vnímame ako snahu bojovať voči negatívnym vplyvom v spoločnosti. Širokým zavádzaním objektívnej zodpovednosti však podľa nášho názoru nedochádza k posilňovaniu spravodlivosti a demokratických princípov a tento nástroj si vyžaduje citlivé použitie pri zvážení jeho dôsledkov. Následkom novely môže byť zhoršenie podnikateľského prostredia a ďalšie zvýšenie administratívy podnikateľov.

Autor: Mgr. Radoslava Lajšová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o.