Ochrana rodiny a podnikania pre prípad nepredvídaných životných situácií
Správa majetku, či už ide o biznis alebo financie rodiny, si vyžaduje presné a jasné pravidlá, ktoré zabezpečia kontinuitu vzťahov v každej životnej situácii. Najmä tzv. wealthy individuals[1]sa čoraz častejšie sústreďujú na majetkové plánovanie všetkých, zvlášť súkromných vzťahov v oblastí financií, ktoré boli ešte donedávna opomínané. Uvedené sa v plnom rozsahu týka aj rodinných podnikov, či malých a stredných spoločností, kde je vedenie centralizované v rukách len malého okruhu ľudí alebo kde sú vzťahy založené na úzkej spolupráci, napr. prostredníctvom spoločného konania. V takom prípade totiž aj dočasná neprítomnosť jedinej osoby môže viesť k zablokovaniu inak funkčnej spoločnosti.
Faktom je, že len pomerne nízke percento ľudí má úplný a reálny prehľad o financiách v rámci rodiny, o úsporách, zabezpečení, o tom, kde má partner účty a kto má k nim dispozičné právo, ako je na tom rodina s aktívami a pasívami, či a ako je majetok diverzifikovaný. Všetky tieto otázky sú pritom tými najzákladnejšími, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s neočakávanými životnými situáciami. Smrť, nehoda alebo náhla choroba, či neprítomnosť zapríčinená inými faktormi, určite nie sú situácie, ktorými sa aktívny človek chce zaoberať. Zodpovední jedinci sa však nespoliehajú na šťastie a trvalosť úspechu, ale s predstihom plánujú riešenie každej možnej, aj negatívnej situácie.
Čo všetko sa môže stať
Život prináša rôzne udalosti, a tieto je potrebné akceptovať ako pravdepodobné, prípadne časom nevyhnutné. Čím reálnejšie si dopady konkrétnej situácie zhmotníme, tým lepšie na ňu vieme pripraviť seba, svoj majetok, blízkych a spolupracovníkov.
Z hľadiska správy majetku sa ako relevantné javí najmä usporiadanie vecí pre prípad smrti a pre prípad dočasnej (avšak náhlej) neprítomnosti, spôsobenej akútnou chorobou, vážnou (napr. dopravnou) nehodou, nemožnosťou fyzicky sa vrátiť domov z určitej destinácie, vzatím do väzby a i. Každý z týchto prípadov má svoj bezprostredný význam tak na život rodiny, ako aj podnikanie a každý vytvára vlastné parametre na to, ako možno túto stratu kontroly riešiť.
BSM a dispozícia so spoločným majetkom
Majetok, ktorí manželia nadobúdajú počas manželstva je, až na výnimky, ich spoločným majetkom. Do tzv. bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patrí predovšetkým všetko získané za trvania manželstva, kúpené alebo nadobudnuté z prostriedkov, ktoré patria do BSM (t.j. najmä všetky príjmy – mzdy, dividendy). Výnimku tvoria dary alebo dedičstvo, pokiaľ je nesporné, že obdarovaným alebo dedičom je len jeden z manželov. Dom či byt dostavaný (dokončený) alebo kúpený za trvania manželstva aj len sčasti z prostriedkov oboch manželov je taktiež spoločným majetkom, a to bez ohľadu na fakt, že jeden z manželov do neho investoval nepomerne viac „zo svojho“.
Majetok manželov je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve priamo zo zákona, t.j.nerozhoduje, či sú peniaze vyplatené na účet, ktorého majiteľom je len jeden z manželov, alebo že je na liste vlastníctva zapísaný len jeden z nich. Prevod takéhoto majetku je preto sám o sebe právne spochybniteľný, keďže zákon požaduje súhlas oboch manželov s vybavovaním spoločných záležitostí. Znamená to, že jeden z manželov nie je oprávnený (v prípade, ak by druhý nebol k dispozícii) plnohodnotne samostatne disponovať spoločným majetkom, nemá automaticky prístup k účtom a nemôže samostatne predávať napr. auto, nehnuteľnosti, a to ani keby sa podľa príslušnej evidencie javili ako výlučne jeho.
Zákon ponúka niekoľko možností ako sa prakticky vyhnúť formálnym (nie materiálnym) komplikáciám spojeným s existenciou BSM; je tu možnosť jeho zúženia (ale aj rozšírenia), prípadne vyňatia konkrétneho majetku z BSM. Úplné zrušenie BSM je však možné len na základe rozhodnutia súdu (zo zákonom určených dôvodov) alebo v dôsledku rozvodu. BSM sa tiež vysporiadava v prípade smrti jedného z manželov – pre účely určenia obsahu pozostalosti. Predmanželské zmluvy, ktoré by komplexne riešili nadobúdanie majetku a odškodnenie pre prípad rozvodu, nie sú právnym poriadkom Slovenskej republiky dovolené.
Pre prípad smrti
Otázka riešenia pozostalosti je samozrejme kľúčovou pokiaľ ide o dispozíciu s majetkom pozostalého. Okrem klasického (a pomerne zaužívaného) darovania majetku za života, dedičské právo umožňuje poručiteľovi nastaviť veci tak, aby sa predišlo nezhodám pozostalých v rámci dedičského konania. Určením konkrétnej pozostalosti, ktorá pripadne konkrétnym dedičom, možno predchádzať jej drobeniu, keďže v prípade viacerých dedičov každý z nich dedí podiel na všetkých veciach (1/3 na spoločnosti, 1/3 na dome atď.)
Z uvedených dôvodov je dnes stále rozšírenejším nástrojom závet, ktorý možno spísať aj bez svedkov (ak je spísaný aj podpísaný vlastnoručne). Závet je potom možné zveriť notárovi, ktorý ho zaeviduje v centrálnom registri, t.j. zaistí, že závet nebude opomenutý. Pri jeho spisovaní je nutné mať na mysli, že deti nie je možné z delenia pozostalosti len tak vynechať, aj keď je možné ich vydediť (musí sa tak však urobiť výslovne a len zo zákonom uvádzaných dôvodov). V časti, v ktorej bude závet v rozpore s uvedeným sa uplatní tzv. (zákonná) dedičská postupnosť.
Pokiaľ závet neexistuje, dedičstvo pripadne v zásade deťom a manželke/manželovi. Ak týchto niet, potom rodičom pozostalého a osobám, ktoré s ním žili v jednej domácnosti po určenú dobu za určených podmienok. Až následne vstupujú do hry súrodenci a vzdialenejší príbuzní. Zákon stanovuje, kto dedí a za akých predpokladov, prípadne aký je jeho minimálny podiel na pozostalosti; okrem toho vyžaduje presné určenie poradia smrti (pokiaľ je to možné), ak členovia jednej rodiny zomrú spoločne napr. pri autonehode. Môže sa tak stať, že po manželovi dedí manželka, hoci ho prežila len o pár minút, a po nej jej rodina; rodina manžela by v takom prípade nededila vôbec nič.
Nepredvídané životné situácie a ochrana podnikania
Nepredvídanou životnou situáciou je prakticky akýkoľvek prípad náhlej a neplánovanej neprítomnosti či nemožnosti prijímať a uskutočňovať nevyhnutné rozhodnutia, ktorá je zároveň schopná negatívne ovplyvniť súkromnú i profesionálnu sféru. Zodpovedná príprava by preto mala zahŕňať jednak posúdenie toho, ktoré sféry života a majetku zabezpečiť (najbližšia rodina, súkromný majetok, obchodný majetok, podnikateľské aktivity a i.), ako aj s akým dlhým obdobím treba počítať (prirodzene, čím dlhšie, tým je nutná väčšia finančná rezerva a sofistikovanejšie plánovanie).
Základom je nastavenie priorít a identifikácia rizikových faktorov – je životný partner schopný finančne (krátkodobo/dlhodobo) postarať sa o rodinu? Má vlastné príjmy, finančnú rezervu alebo prístup k spoločnému majetku (relevantné tiež z hľadiska priamej hotovosti a likvidity majetku)? Má dostatok informácií o rodinných záväzkoch (detaily úverov, lízingov, životných poistiek a i.)? A v neposlednom rade – má sa na koho obrátiť so žiadosťou o radu (obchodný partner, rodinný právnik a i.)? Čím viac kladných odpovedí, tým jednoduchšie plánovanie.
Pokiaľ ide o biznis, prioritou je zamedziť znefunkčneniu spoločností a zaistiť im finančnú rezervu zvlášť v prípadoch jediného spoločníka/štatutára; pri viacerých (najmä ak konajú spoločne) bude potrebné zvážiť možnosti splnomocnenia, či dokonca primeranú úpravu zakladateľských dokumentov, keďže spoločnosť musí za každých okolností fungovať, t.j. uzatvárať a plniť zmluvy, platiť mzdy a účty a plniť rôzne iné povinnosti (vrátane tých voči orgánom verejnej správy).
Správne nastavený systém plnomocenstiev je vo všeobecnosti odporúčaným, aj keď pomerne prvoplánovým riešením; je časovo, logisticky, aj z hľadiska vynaloženej energie či potreby prispôsobovať ho vývoju vecí (legislatívu nevynímajúc), pomerne nenáročný. Treba však mať na pamäti, že niektoré plnomocenstvá je potrebné nechať overiť u notára, alebo že v prípade spoločnosti je splnomocniteľom spoločnosť, nie jej štatutár (je teda potrebné si napríklad uvedomiť, že pre osobu konateľa, ktorý je aj spoločníkom, nepostačí jedno plnomocenstvo). Zároveň vo všeobecnosti odporúčame vyvarovať sa tzv. generálnym plnomocenstvám, ktoré nie sú v niektorých prípadoch akceptované; okrem toho niektoré inštitúcie (napr. banky) vyžadujú konkrétne ustanovenia či odkazy na príslušné zákony, takže je vhodné plnomocenstvá účelovo rozdeliť.
Keďže platnosť plnomocenstiev v zásade zaniká smrťou splnomocniteľa, sofistikovanejšie riešenia zahŕňajú série zmlúv, súhlasov, akcionárskych alebo partnerských dohôd, ponúk na uzavretie zmluvy atď., ktoré je potrebné ďalej spracovať, zaevidovať, zavkladovať. Taktiež je možné v niektorých prípadoch (napr. pri obchodných podieloch) uvažovať o vylúčení dedenia, v iných je nutné veci zabezpečiť aj pre prípad smrti a nástupníctva.
V neposlednom rade je vhodné spracovať zoznam tzv. off-balance sheet liabilities (t.j. záväzkov, ktoré nie vždy figurujú v účtovných dokumentoch spoločnosti, napr. pôžičky na dobré slovo, vklady do spoločnosti a i.).
[1] Tiež sa používa pomenovanie high-net-worth individuals