Odvádzanie dane a slobodné povolanie „autor“
Môže za vykonávateľa slobodného povolania, napr. autora, odvádzať daň a odvody objednávateľ alebo organizácia, s ktorou uzavrie zmluvu o dielo? Ako by mal postupovať, ak by chcel touto formou odvádzať odvody a dane? Je táto možnosť odvádzania len pri dlhodobej spolupráci, alebo sa dá použiť aj pri jednotlivých objednávkach?
Od 1.1.2013 sa autorom príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie umožňuje rozhodnúť sa na základe písomnej dohody s platiteľom dane (vydavateľom):
- či si autor chce z príspevku nechať podľa § 43 ods. 3 písm. h) zraziť daň po odpočítaní odvodu do literárneho fondu (paušálne výdavky 40 % sa pri tomto zdanení zrážkovou daňou už nebudú môcť uplatniť), pričom bude jeho daňová povinnosť vysporiadaná
alebo
- či mu platiteľ dane (vydavateľ) daň nezrazí a on si príjmy za tieto príspevky zahrnie medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) a vysporiada ich sám v daňovom priznaní po skončení zdaňovacieho obdobia. Pri tomto spôsobe zdanenia si autor môže uplatniť paušálne výdavky 40 % (max. 5040 eur ročne) alebo použiť preukázateľné daňové výdavky. Pozor, v takomto prípade bude autor platiť aj sociálne a zdravotné odvody, pretože príjem (resp. základ dane) zdanený podľa § 6 ods. 2 musí zahrnúť do vymeriavacieho základu na odvody.
Autor musí s vydavateľom uzavrieť písomnú dohodu dopredu, t.j. pred vyplatením príjmu a nie až po skončení zdaňovacieho obdobia. Uvedené sa však týka len tých príspevkov autorov, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela.
Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak by bola uzavretá zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou, pričom by bola stanovená len jedna suma ako odmena aj za vytvorenie diela aj za následné jeho použitie, t.j. takýto príjem sa považuje za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona.
Pokiaľ sa príjmy, ktoré autor dosahuje, dajú zaradiť do skupiny príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy o dielo s licenčnou zmluvou, môže uzatvoriť písomnú dohodu o zrazení zrážkovej dane z príjmov.
gaborova sidonia
9 rokov agoDobry den,
mozte mi povedat rozdiely medzi slobodnym povolanim a zivnostou co sa tyka povinnosti platieb voci statu. Ak mam zalozenu zivnost a nemozem z urcitych dovodov pracovat naplno, je vyhodnejsie vybavit si slobodne npovoianie, alebo to nestoji za vybavovanie…odvody a hranica prijmov, ktore uz treba zdanit, su podla rovnakych principov? Kam je lepsie zaradit prijem z prenajmu? Dakujem za odpoved, Gaborova
podnikanie
9 rokov agoDobrý deň,
postavenie živnostníka a osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, teda činnosť ktorá nie je živnosťou ani podnikaním je v súčasnej dobe z hľadiska povinností voči správcovi dane a poisťovniam rovnaké. Osoba vykonávajúca slobodné povolanie má rovnakú povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne a čo sa týka sociálnej poisťovne, tak isto ako u živnostníka daňový úrad po odovzdaní daňového priznania skúma, či prekročila príjem, na základe ktorého takejto osobe vznikne povinnosť platiť aj odvody do sociálnej poisťovne. Rozdiel je len v tom, že živnostník, pokiaľ nechce platiť odvody do sociálnej poisťovne, musí živnosť prerušiť alebo zrušiť, zatiaľ čo osoba vykonávajúca slobodné povolanie musí predložiť poisťovni čestné prehlásenie, že takéto príjmy už nedosahuje s podpisom overeným notárom a v podanom daňovom priznaní naozaj potom už takéto príjmy nevykazovať.
Z hľadiska dane z príjmov, rovnako takáto osoba ako aj živnostník môže ísť cestou uplatnenia paušálnych alebo skutočných výdavkov, má možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť dane ak splní zákonom stanovené podmienky a sadzba dane z príjmov je 19% alebo 25%.
Príjem z prenájmu je možné dosiahnuť bud ako živnostník poskytujúci prenájom, alebo ako fyzická osoba registrovaná na daňovom úrade ako prenajímateľ. Príjem z prenájmu dosiahnutý v rámci živnosti vstupuje do vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, naopak príjem z prenájmu dosiahnutý zaregistrovanou fyzickou osobou nezakladá vznik povinnosti platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. V prípade fyzickej osoby však ide o príjem, ku ktorému je možné uplatniť iba skutočne dosiahnuté výdavky a nie je možné k nemu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.
Comments are closed.