Parlament rokuje o návrhu novely zákona o dani z príjmov

Po ukončení parlamentných prázdnin sa vláda rozhodla detailnejšie pozrieť na zdaňovanie príjmov. Do parlamentu predložila na prerokovanie návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý takmer ihneď vyvolal búrlivú diskusiu. Zmeny sa totiž dotknú každého podnikateľa. Čo všetko by sa podľa novely malo pre podnikateľov od 1. januára 2015 zmeniť?

Zmeny v odpisoch

Veľká časť návrhu novely sa venuje oblasti odpisovania a možnosti uplatňovania daňových výdavkov. Najvýznamnejšou zmenou by malo byť rozšírenie odpisovaných skupín zo 4 na 6. Nové odpisové skupiny majú vzniknúť rozdelením 3. a 4. odpisovej skupiny na dve samostatné skupiny. Toto rozdelenie je spojené so zvýhodnením odpisovania majetku technologického charakteru nachádzajúce sa v 3. skupine, ktoré by malo byť možné odpisovať 8 rokov a znevýhodnením odpisovania nevýrobných budov zaradených do odpisovej skupiny 6, ktoré by sa po novom mali odpisovať 40 rokov (v súčasnosti sa všetky budovy odpisujú 20 rokov).

Predĺžená doba odpisovania sa dotkne predovšetkým bytových budov, hotelov, administratívnych budov, či budov pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávania a zdravotníctvo. Na druhej strane, skrátenie doby odpisovania pre niektoré vybrané druhy technologických zariadení zlepšuje podmienky pre výrobné odvetvia z oblasti strojárstva a energetiky, čo môže viesť k modernizácií a inovácii technologických procesov.

Doba odpisovania pre jednotlivé skupiny je:

Súčasťou legislatívnych zmien by malo byť aj obmedzenie možnosti využívania zrýchlenej metódy odpisovania. Podľa novelizácie: „Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania. Metódou zrýchleného odpisovania môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený do 2. a 3. odpisovej skupiny“. Podnikateľ, ktorý do 31. decembra 2014 uplatňoval pre majetok zaradený napríklad v štvrtej odpisovej skupine metódu zrýchleného odpisovania, bude musieť od januára 2015 prepočítať výšku odpisov rovnomernou metódou a zároveň upraviť obdobie odpisovania podľa nového zaradenia do odpisových skupín. Novela ďalej ukladá povinnosť daňovníkovi prerušiť odpisovanie hmotného majetku v prípade, že v zdaňovacom období majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Čo môže spôsobiť zmena doby odpisovania?

Predstavme si podnikateľa, ktorý má vo svojom majetku administratívnu budovu so zostatkovou cenou k 31.12.2014 vo výške 18 000 eur, zostávajúcou dobou odpisovania 2 roky a uplatňuje rovnomernú metódu odpisovania. Odpis za rok 2015 a 2016 mal byť vo výške 9 000 eur. V rámci pripravovaných úprav zákona by však podnikateľ musel od januára 2015 upraviť výšku odpisov v dôsledku zmeny doby odpisovania nasledujúcim spôsobom:

Zostatková cena: 18 000 eur

Zmena doby odpisovania na 40 rokov: počet rokov odpisovania 18, zostatok 22 rokov

Predpokladaná výška odpisov v nasledujúcich 22 rokoch = 819 eur

V nasledujúcich dvoch rokoch si teda podnikateľ miesto 9 000 eur bude môcť podľa nášho prepočtu odpísať iba 819 eur. O rozdiel v týchto sumách (8 181 eur) sa mu zároveň zvýši základ dane, čo sa prejaví aj na zvýšení jeho daňovej povinnosti v rokoch 2015 a 2016, konkrétne o 1 799,82 eur.

Takéto zvýšenie daňovej povinnosti by pri predpoklade, že podnikateľ v roku 2012 dosiahol celoslovenský priemer výšky základu dane (20 922,04 eur), znamenalo rast jeho daňovej povinnosti na roky 2015 a 2016 až o 39 %.

V konečnom dôsledku by sa však predĺženie doby odpisovania na sume odvedenej dane nemalo negatívne prejaviť. Zmena dĺžky odpisovania však môže ovplyvniť krátkodobý cashflow podnikateľov, ktorí s takouto zmenou nepočítali a nestihli sa na ňu vopred pripraviť.

Podobné prípady môžu vznikať aj pri ďalších druhoch hmotného majetku, pri ktorých by sa v dôsledku rozšírenia počtu odpisových skupín a teda aj zmeny ich zaradenia, zmenila doba odpisovania.

K zmene spôsobu odpisovania dochádza aj v prípade finančného prenájmu (lízingu). Doteraz musel podnikateľ v prípade obstarania hmotného majetku prostredníctvom finančného prenájmu majetok odpísať počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % ale najskôr do 3 rokov. Podľa novej legislatívnej úpravy by mal byť majetok nadobudnutý takýmto spôsobom odpisovaný rovnakým spôsobom ako pri obstaraní kúpou. Podnikateľom sa tak eliminuje možnosť zvýhodneného daňového odpisovania.

Zmeny by sa dotkli aj majetku obstaraného v predchádzajúcich obdobiach. Opatrenia týkajúce sa finančného prenájmu a odpisovania majetku by sa v zmysle novely mali uplatniť od 1.1.2015 aj pri tom majetku, ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31.12.2014.

Finančný strop na nákup automobilov

Zmeny sa dotknú aj zavedenia finančného stropu pre vstupnú cenu osobných automobilov, ktorá bude podnikateľovi uznaná ako daňový náklad. Podľa novelizácie sa „základ dane daňovníka zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur.“ To znamená, že v prípade osobného automobilu, ktorého vstupná cena bude vyššia ako je stanový limit, si podnikateľ môže uplatniť odpisy len do výšky maximálnej vstupnej ceny 48 000 eur. Cieľom týchto úprav je snaha o zabránenie praxe, kedy si niektorí podnikatelia nákupom drahých áut umelo vyrábali daňové straty, ktoré následne mohli v ďalších rokoch amortizovať.

Podobne dôjde aj k obmedzeniu daňovo uznateľných nákladov v prípade operatívneho lízingu, pri ktorom sa stanovil limit ročného nájomného na hodnotu 14 400 eur.

Pokiaľ by podnikateľ chcel dosiahnuť aby sa kúpa osobného automobilu stala čo možno daňovo najefektívnejšia, obstarávacia cena auta by nemala presiahnuť štvornásobok jeho základu dane v období nasledujúcich 4 rokov.

V prípade, že uvažujeme s prostrednou hodnotou (mediánom) kladných hodnôt základu dane v SR, ktorá v roku 2012 predstavovala 4 142 eur, tak by sa pre väčšinu podnikateľov stala daňovo najefektívnejšia kúpa automobilu s obstarávacou cenou v hodnote 16 568 eur bez DPH. Táto úvaha však ráta s tým, že si podnikateľ udrží rovnaký základ dane aj v nasledujúcich obdobiach.

V súvislosti s vyššie uvedeným by sa kúpa auta s obstarávacou cenou na úrovni limitu 48 000 eur stala daňovo efektívna iba pre 15 % podnikateľov v SR, ktorí za rok 2012 dosiahli základ dane vyšší ako 12 000 rur.

Súčasťou pripravovaných úprav je aj obmedzenie využívania paušálnych výdavkov pri pohonných hmotách, ktoré si podľa novelizácie môže uplatniť iba zamestnávateľ. Znamená to, že paušálne výdavky si môže uplatniť iba podnikateľ, ktorý umožnil svojmu zamestnancovi používať firemný automobil aj na súkromné účely a zamestnanec si ho zdaňuje vo svojom daňovom priznaní.

Pravidlo 80 % pri nákupe vybraných položiek

Výraznou zmenou je aj obmedzenie daňovo uznateľných výdavkov (nákladov) do výšky 80 % pri 18 vybraných položkách[1], ktoré môžu mať skôr charakter osobnej potreby podnikateľa ako prostriedku na dosahovanie zisku. Medzi týmito položkami sa nachádza napríklad spotrebná elektronika, prístroje pre domácnosť, nábytok ako aj športové výrobky, bicykle, motocykle a automobily. Strop 80 % výdavkov by sa mal týkať všetkých daňovníkov okrem tých, ktorí podľa návrhu „vedia preukázať, že takýto majetok využívajú výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a ktorí si uplatnia výdavky v plnej preukázanej výške“.

Na jednej strane toto opatrenie prináša podnikateľom obmedzenie možnosti uplatnenia niektorých výdavkov pri obstaraní vybraného majetku, resp. zvýšenie administratívnej náročnosti tohto úkonu, ale na druhej strane podáva návod ako v prípade využívania majetku na súkromné účely postupovať pri odpisovaní. Daňový kontrolóri by podľa návrhu mali pri týchto položkách uznať oprávnené náklady vo výške 80 %, aj keď v zmysle terajšieho znenia zákona môžu spochybniť výdavky na majetok určený na súkromné účely v plnej výške.

Podpora vedy a výskumu

Okrem nových povinností by návrh novely zaviedol aj nový typ daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj. Týka sa možnosti odpočítania si od základu dane:

• 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie;
• 25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania;
• 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Zmeny v zákone o elektronickej registračnej pokladnici (ERP) – rozšírenie okruhu služieb

Neprehliadnuteľnou zmenou v rámci novelizácie sú opatrenia týkajúce sa používania elektronickej registračnej pokladnice. Spolu s rozšírením okruhu služieb (úplný zoznam služieb je uvedený v tabuľke 1), na ktoré sa od 1.1.2015 bude vzťahovať povinnosť evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici, sa zavádza aj možnosť využívania virtuálnej registračnej pokladnice pre vymedzené subjekty.

S účinnosťou od 1. apríla 2015 by sa povinnosť používať ERP mala týkať napríklad aj taxislužieb, reklamných agentúr, prekladateľských a tlmočníckych firiem, cestovných agentúr a kancelárií ako aj rôznych druhov opravovní.

Virtuálna registračná pokladnica bude zriadená Finančným riaditeľstvom SR a využívať ju budú môcť iba vybraní poskytovatelia služieb. Ide napríklad o podnikateľov poskytujúcich ubytovanie, veterinárov, či lekárov[2]. Využívanie virtuálnej registračnej pokladnice je však podmienené dodržaním limitu pre maximálny počet vydaných pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci v rozsahu 300. Ak podnikateľ prekročí počet vydaných pokladničných dokladov, je povinný najneskôr v nasledujúci deň začať používať klasickú elektronickú registračnú pokladnicu.

Rozšírenie okruhu služieb, ktorých poskytovania budú mať podľa návrhu povinnosť využívať ERP sa môže dotknúť až okolo 100 000 subjektov. Z tohto počtu však virtuálnu pokladňu bude môcť využiť len necelých 15 % (vyčíslené na základe aktívnych podnikateľských subjektov k 31.12.2013, zdroj ŠÚ SR).

Podnikateľovi, ktorý v súčasnosti nemá povinnosť evidovať tržby prostredníctvom ERP a od 1.4.2015 mu táto povinnosť vzniká musí počítať minimálne s týmito výdavkami:

Priame náklady:

Nákup novej ERP:                                                                                od 200 do cca 600 EUR

Uvedenie ERP do prevádzky:                                                                                      od 25 EUR

Kniha pokladnice a ďalší spotrebný materiál:                                                                 od 5 EUR

Súvisiace náklady:

– zaškolenie používateľov;

– údržba a prevádzkovanie pokladnice.

Úkony súvisiace s nepriamymi nákladmi si môže zabezpečiť podnikateľ sám, čo zvýši jeho administratívne zaťaženie, alebo zabezpečením potrebných služieb cez dodávateľa (servisnú organizáciu). Tieto organizácie si napríklad za zaškolenie pracovníkov pýtajú cca 30 eur/hod. a poskytujú aj pravidelný ročný servis pokladnice v cene pohybujúcej sa od 25 eur vyššie. Po piatich rokoch sa podnikateľ musí pripraviť na ďalší výdavok – povinnú pravidelnú údržbu ERP, ktorú môže vykonať iba servisná organizácia.

Minimálna suma, ktorú si teda podnikateľ musí pripraviť je približne 230 eur bez DPH. Nákladom v podobnej výške sa nevyhne ani podnikateľ, ktorý by si splnenie tejto povinnosti chcel zabezpečiť nákupom fiškálnej tlačiarne a potrebného softvéru.

V súvislosti s nedávno schválenou novelou zákona o DPH, v rámci ktorej sa od nového roka bude meniť aj znenie zákona o ERP, však ešte treba upozorniť, že z dôvodu zavedenia podmienky na zabezpečenie on-line pripojenia každej novo predanej ERP na finančnú správu sa pravdepodobne zvýši aj cena takýchto pokladní (podľa odhadov o 30 až 100 eur).

Okrem vyššie uvedených zmien by sa novela dotkla napríklad aj zákona o účtovníctve, v rámci zmien sa odzrkadlí najmä rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké v súlade so smernicou EP a Rady č. 2013/34/EÚ.

Novela zákona o dani z príjmov prešla prvým čítaním 16. septembra 2014 a parlament by sa jej mal ďalej venovať na svojej októbrovej schôdzi, po prerokovaní vo výboroch. Ak by ju národná rada schválila, v zmysle návrhu by mala účinnosť nadobudnúť od 1. januára 2015.

Opozícia, ako aj odborná verejnosť, už upozornili na viaceré sporné body návrhu zákona, a preto bude potrebné počkať na reakciu vlády, či a ako prezentované  pripomienky zapracuje do legislatívneho návrhu. Zostáva dúfať, že pripravované úpravy zákona o dani z príjmov budú v súlade s princípmi Small Business Act a prinesú pozitívne zmeny podmienok pre podnikateľov, osobitne MSP.

Tabuľka 1

 [1] Vybrané položky: ostatné textílie; vysielacie prístroje s prijímacím zariadením; vysielacie prístroje bez prijímacieho zariadenia; spotrebná elektronika; optické a fotografické prístroje a zariadenia; prístroje pre domácnosť; ručné nástroje; kosačky na úpravu trávnikov, parkov alebo športových plôch; osobné automobily; motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné s motorom; rekreačné a športové člny; lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia; motocykle a ich modifikácie (vozidlá trojkolesové a štvorkolesové); bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora; nábytok; športové výrobky; ostatné hry; ostatné nezaradené.

[2] Celkovo sa jedná o tieto služby: hotelové a podobné ubytovanie; turistické a iné krátkodobé ubytovanie, autokempingy, táboriská a miesta pre karavány; ostatné ubytovanie; veterinárne činnosti; činnosti nemocníc; činnosti všeobecnej lekárskej praxe; činnosti špeciálnej lekárskej praxe; zubná lekárska prax.