Paušálne výdavky sú vhodný nástroj podpory podnikania
Z hľadiska zisťovania daňovej povinnosti pri dani z príjmov môžeme zjednodušene povedať, že nie je živnostník ako živnostník. Niektorí živnostníci si vedú jednoduché účtovníctvo a zisťujú svoj daňový základ porovnaním daňových príjmov a daňových výdavkov. Značná časť živnostníkov si však volí možnosť uplatnenia tzv. paušálnych výdavkov, kedy sú povinní viesť evidenciu príjmov z podnikania v časovom slede a evidenciu o zásobách a pohľadávkach. Práve o paušálnych výdavkov dnes hovoríme s Ing. Miriam Bellušovou, generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu.
Ako to teda je s daňami u živnostníkov využívajúcich režim paušálnych výdavkov? Prečo je dnes u živnostníkov obľúbené „ísť na paušál“?
Keď si živnostník uplatní paušálne výdavky, z celkového úhrnu príjmov z podnikania si pri určovaní základu dane z príjmov odpočítava 60%. Základom dane teda ostáva 40% z toho, čo fakturoval alebo prijal od zákazníkov cez pokladňu. Tento základ sa ďalej znižuje o uhradené sociálne a zdravotné odvody za príslušné daňové obdobie. Zistenie daňového základu je teda veľmi jednoduché a umožňuje dobre predvídať celkové daňové zaťaženie. Daňové zákony určujú maximálny limit týchto tzv. paušálnych výdavkov, od roku 2017 až do súčasnosti je ich maximálna hranica stanovená čiastkou 20.000 EUR ročne. Pre úplnosť treba dodať, že paušálne výdavky sa nedajú uplatniť na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti.
Sú s paušálnymi výdavkami spojené aj iné benefity?
Hlavnou výhodou paušálnych výdavkov je práve administratívne zjednodušenie účtovného výkazníctva, kedy stačí účtovať o zdaniteľných príjmoch z podnikania. Výdavky si sleduje len pre vlastnú potrebu a nemusí sa obávať prípadných problémov s obhájením daňovej uznateľnosti výdavkov pri daňovej kontrole. To je zároveň aj dôležitou výhodou na strane štátnych kontrolných orgánov, ktoré pri kontrolách posudzujú len príjmovú stránku a nemusia sa zaoberať daňovou oprávnenosťou výdavkov.
Ing. Miriam Bellušová, vyštudovala odbor marketing a obchod na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pôsobila v korporátnom a retailovom bankovníctve, kde bola zodpovedná za správu úverov v segmente MSP a hypotekárneho financovania. Aktuálne pôsobí na pozícií generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu. Je členkou tzv. stakeholder group pri Európskom orgáne práce v Bratislave ako zástupca zamestnávateľov.
Koľko živnostníkov teda naozaj využíva režim paušálnych výdavkov?
Podiel paušalistov je pomerne konštantný, každoročne si paušály uplatní 66-70 % SZČO, ktorí podávajú daňové priznanie. Medzi nimi sú aj takí, ktorých reálne výdavky presahujú 20.000 EUR, ale kvôli administratívnym výhodám a minimalizácii rizika nesprávneho posúdenia výdavkov pri kontrolách sa napriek tomu rozhodli pre uplatnenie výdavkov len do zákonného limitu.
Sú paušálne výdavky slovenským špecifikom alebo ich poznajú aj v zahraničí?
Paušálne výdavky sú obvyklým nástrojom podpory malého podnikania aj v iných krajinách. Rovnako ako na Slovensku, ale s výrazne vyššími limitmi ich využívajú živnostníci v Čechách (maximálny limit výdavkov dosahuje až 63 tis. EUR), v Slovinsku (limit 80 tis. EUR) alebo v Poľsku (viac než 25 tis. EUR). Na Slovensku bol režim paušálnych výdavkov zavedený ešte v roku 1993 a je dôležitým prvkom podnikateľského prostredia.
Výška limitu paušálnych výdavkov u nás sa teda javí ako nedostatočná. Ako by sa mala zmeniť?
V Slovenskom živnostenskom zväze navrhujeme navýšiť maximálny limit pre paušálne výdavky aspoň na úroveň 29.800 EUR, čo predstavuje 60% z úhrnu obratu cca 49.800 EUR. To je úroveň obratu, pri ktorej sa živnostník nemusí registrovať na platenie dane z pridanej hodnoty. Takáto úprava by znamenala motiváciu pre rast podnikateľskej aktivity živnostníkov a súčasne by reflektovala rast cien za obdobie rokov 2017-2024. V každom prípade trváme na zachovaní nástroja paušálnych výdavkov, a to aspoň na súčasnej úrovni 60% pre živnosti. Pretože možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov u živnostníkov a SZČO považujeme za veľmi zmysluplné opatrenie pre zníženie administratívnej záťaže podnikateľov.
Redakcia
Foto: Slovenský živnostenský zväz
Slovenský živnostenský zväz usiluje o zlepšovanie sociálneho postavenia a sociálnej ochrany živnostníkov, ktorí tvoria významnú súčasť ekonomiky v krajine. Svojim členom poskytuje pravidelný informačný servis, koordinuje spoločné aktivity členských organizácií vo vzťahu k inštitúciám štátneho, verejného a súkromného sektora; reprezentuje ich požiadavky a návrhy na úrovni vlády a parlamentu, ako aj v rôznych poradných orgánoch a komisiách. Viac informácií www.szz.sk.
Služba na podporu rodinného podnikania poskytuje bezplatné poradenstvo, informácie a odbornú pomoc pre rodinné podniky, ktoré riešia otázky spojené s nástupníctvom a s generačnou výmenou, hľadajú možnosti rozvoja potenciálu členov rodinného podniku, plánujú integrovanie profesionálneho manažmentu, pripravujú transfer vlastníctva alebo v súčasnosti riešia dopady koronakrízy na rodinný podnik.
Viac informácií k tejto službe a otvoreným výzvam nájdete TU.