Podnikatelia si budú môcť znížiť mzdové náklady

V snahe riešiť vypuklú problematiku vysokej nezamestnanosti prijala vláda niekoľko podporných opatrení a zmien v oblasti zamestnávania. Na jednej strane majú opatrenia a zmeny motivovať  ľudí pracovať a zvýšiť možnosti pre absolventov nájsť si prvé zamestnanie, na druhej strane majú podnikom priniesť možnosť zníženia mzdových nákladov.

Niektoré zo zmien v oblasti zamestnávania začali platiť už v priebehu tohto roka, ako napríklad zvýšenie sumy stravného, či zavedenie staronovej povinnosti zamestnávateľov zriadiť pracovnú zdravotnú službu. O aké konkrétne zmeny ide, a akým spôsobom sa dotknú zamestnávateľov?

Zvýšenie sumy stravného

Na základe opatrenia č. 296/2014 Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR sa zvýšila suma stravného zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu. Ministerstvo zdôvodňuje zmenu súm stravného pre jednotlivé časové pásma ako nárokovej náhrady pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu zvýšením indexov cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. V zmysle prijatého opatrenia s účinnosťou od 31. októbra 2014 sú sumy stravného pre pracovné cesty:

a) 4,20 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín (zvýšenie o 20 centov),

b) 6,30 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín (zvýšenie o 30 centov),

c) 9,80 eura pre časové pásmo nad 18 hodín (zvýšenie o 50 centov).

So zvýšením súm stravného sa súčasne zvýšila aj minimálna hodnota stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka). Podľa Zákonníka práce hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V nadväznosti na zmenu sumy stravného pre tento interval je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi (v prípade zabezpečovania stravovania zamestnancov formou stravovacích poukážok) stravovaciu poukážku v minimálnej nominálnej hodnote 3,15 eur. Z toho zamestnancovi na stravovanie prispieva sumou minimálne 1,74 eur (55 % zo sumy 3,15 eur), čo je o 24 centov viac ako podľa dovtedy platnej legislatívy.

Zvýšenie sumy stravného sa zároveň premietlo aj do zvýšenia maximálnej hranice príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Zamestnávateľ tak, namiesto doteraz platných 2,20 eura, môže uplatniť ako daňovo uznateľný výdavok o 11 centov viac, maximálne však 2,31 eura. Toto opatrenie mierne zvýši náklady pre tých zamestnávateľov, ktorí zamestnancom doteraz poskytovali stravovacie poukážky len v minimálnej hodnote garantovanej Zákonníkom práce, t. j. v hodnote 3,00 eura, resp. v rozpätí od 3,00 eura do 3,15 eur.

Zriadenie pracovnej zdravotnej služby

Zákonom č. 204/2014 Z. z. sa s účinnosťou od 1. augusta 2014 presunula právna úprava pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde sa nanovo upravili povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravým zamestnancov.

Novela v praxi opäť zavádza pre zamestnávateľov povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu aj pre zamestnancov v prvej a druhej pracovnej kategórii. Pracovnú zdravotnú službu môže zabezpečiť vlastnými zamestnancami alebo ju môže preňho robiť externá firma. Ak kontrolou poverí vlastných zamestnancov, nemôže ju robiť hociktorý zamestnanec, ale len lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. V zmysle novely sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad najneskôr do 31. decembra 2014.

S blížiacim sa začiatkom nového roka nadobúdajú účinnosť viaceré novely z oblasti zamestnávania. Tieto zmeny ovplyvnia výšku mzdových nákladov podnikateľov. Dotýkajú sa zákona o sociálnom poistení, v ktorej hlavnou témou zmien je zlepšenie finančného postavenia pracujúcich študentov, zvýšenia minimálnej mzdy pre rok 2015 o 8 % ale aj úpravy zákona o službách zamestnanosti zameranej na podporu zamestnávania absolventov.

Menšie odvody za brigádnikov

Novela zákona o sociálnom poistení publikovaná pod číslom 298/2014 s účinnosťou od 1. januára 2015 zmení spôsob určenia maximálnej sumy mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov. Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu brigádnika bude od nového roku taxatívne stanovená na 200 eur. Novela zároveň odstránila vekovú diferenciáciu študentov, ktorá rozdeľovala maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu študentov podľa veku na skupiny do 18 rokov a nad 18 rokov.

Napriek tomu, že hlavným cieľom prijatia tejto novely zákona bolo zlepšenie finančného postavenia pracujúcich študentov, zmeny sa dotknú aj zamestnávateľov. Platí to pre tých podnikateľov, ktorí doposiaľ vyplácali študentom vyššie odmeny. Pozitívne to pocítia prostredníctvom zníženia odvodov z dohôd o brigádnickej práci študenta. Od nového roka budú zamestnávatelia za brigádnikov platiť dôchodkové poistenie až zo sumy, ktorá presiahne 200 eur. Do tejto sumy budú platiť len odvody na úrazové a garančné poistenie v celkovej výške 1,05 % zo zarobenej sumy. Do 31. decembra 2014 bude od odvodov oslobodený príjem študenta do 18 rokov iba do výšky 68 eur, resp. do 159 eur v prípade študenta nad 18 rokov.

Zmena celkovej ceny práce pri dohode o brigádnickej práci študenta

* úrazové a garančné poistenie

Zvýšením maximálnej hranice príjmu brigádnikov sa celkové náklady na ich zamestnávanie znížia a súčasne sa z dôvodu odstránenia vekovej diferenciácie znižuje aj administratívne zaťaženie zamestnávateľov.

Vyššie nemocenské dávky

V nasledujúcom roku možno v dôsledku zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu a zmeny spôsobu stanovenia denného vymeriavacieho základu očakávať aj zvýšenie nemocenských dávok.

Zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu z 402,5 eur na 412,0 eur sa zvýši aj denný vymeriavací základ pre nemocenské poistenie z 13,4167 eur na 13,7334 eur. Pri nemocenských dávkach to pre zamestnávateľov znamená iba mierne zvýšenie nákladov približne o 1,50 eura na zamestnanca (v prípade prvých 10 dní PN).

Ďalšiu zmenu prináša zákon č. 298/2014 novelizujúci zákon o sociálnom poistení, ktorým sa mení rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1. januára 2015. Po novom týmto obdobím bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. To platí aj v prípade ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku alebo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V praxi to znamená, že pokiaľ nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom roku a zamestnanec ide na PN v nasledujúcom roku, tak sa mu do jeho rozhodujúceho obdobia bude započítavať aj poistné platené v roku, v ktorom išiel na PN.

Pre zamestnávateľov to znamená, že ak na začiatku kalendárneho roku zvýšia svojim zamestnancom mzdy, tak v prípade poskytovania nemocenskej dávky bude táto dávka o niečo vyššia a to práve v dôsledku rozšírenia uvedeného rozhodujúceho obdobia.

Zvýšenie minimálnej mzdy

Prijatím nariadenia vlády SR č. 297/2014 Z. z. sa od 1. januára 2015 zvyšuje suma minimálnej mzdy z 352 eur na sumu 380 eur mesačne. Oproti predchádzajúcej sume to predstavuje zvýšenie o 7,95 %. Od novej sumy minimálnej mzdy je odvodená aj hodinová minimálna mzda, ktorá predstavuje sumu 2,184 eura za hodinu.

Opatrenie môže mať negatívny vplyv na podnikateľov, ktorí zamestnancom poskytujú mzdu na úrovni minimálnej mzdy. Tí môžu v dôsledku tejto zmeny očakávať zvýšenie objemu mzdových nákladov. Ministerstvo odhaduje, že sa to bude dotýkať približne 14 tisíc právnických osôb a 27,5 tisíc SZČO. Na druhej strane si od tohto kroku ministerstvo sľubuje zvýšenie motivácie zamestnancov pracovať aj za minimálnu mzdu, nakoľko sa výrazne zvýši aj rozdiel medzi minimálnym príjmom za prácu a poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi.

Ako sa zvýši celková cena práce pri ohodnocovaní minimálnou mzdou v eur

[*] pri výpočte výšky odvodov nie je zahrnutá plánovaná odvodová odpočítateľná položka zdravotného poistenia

V dôsledku rastu minimálnej mzdy o 28 eur sa odvody zamestnávateľa zvýšia o takmer 10 eur a celkové náklady na jedného zamestnanca odmeňovaného minimálnou mzdou budú vyššie o 37,87 eur.

Odvodová odpočítateľná položka zdravotného poistenia

Zvýšené mzdové náklady v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy by mala kompenzovať vládna novinka tzv. odvodová odpočítateľná položka (OOP) z vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie.

Novelou zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2015 ustanovuje maximálna ročná odpočítateľná položka na zdravotné poistenie, ktorá by mala byť (finálne znenie zákona zatiaľ nie je zverejnené v Zbierke zákonov ⁾ vo výške 4 560 eur (380 eur/mesiac). Jej výška sa bude s rastom vymeriavacieho základu postupne znižovať (dvojnásobne oproti rastu príjmu). To znamená, že v prípade rastu vymeriavacieho základu o 1 euro sa výška odvodovej odpočítateľnej položky zníži o 2 eurá. Platí to však iba do výšky vymeriavacieho základu najmenej 6 840 eur (570/mesiac). Po dosiahnutí tejto hranice sa odpočítateľná položka nebude poskytovať.

Zmena celkovej ceny práce pri ohodnocovaní minimálnou mzdou s uplatnením OOP v eur

Celková cena práce pri ohodnocovaní mzdou vo výške 550 eur s uplatnením OOP v eur

Podnikatelia, ktorí zamestnancom poskytujú mzdu na úrovni minimálnej mzdy, by takto nemali pocítiť negatívne dopady v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy. Dokonca v porovnaní so súčasnou cenou práce pri minimálnej mzde (475,89 eur), vychádzajúc z platnej výšky minimálnej mzdy pre rok 2014  (352,eur), by im mali v roku 2015 klesnúť náklady na prácu na jedného zamestnanca o 0,13 eur. Mzdové náklady v dôsledku odvodovej úľavy klesnú aj zamestnávateľom v pásme od úrovne minimálnej mzdy do výšky 570 eur.

Zavedením odvodovej odpočítateľnej položky sa súčasne zvýši aj čistá mzda zamestnancom s nízkymi zárobkami a to práve znížením odvodov týchto nízkopríjmových zamestnancov, čo podľa odhadu ministerstva môže pozitívne pocítiť až 627 tis. zamestnancov.

Príspevok na zamestnanie absolventa

Nové aktívne opatrenie na trhu práce je špecificky zamerané na riešenie zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom zavedenia príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Toto opatrenie vláda schválila prijatím zákon č. 311/2014, ktorým sa novelizuje zákon o službách zamestnanosti.

Podľa novely môže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť tento príspevok zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 25 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 29 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov, a ktorí pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemali pravidelne platené zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, najmenej počas 6 kalendárnych mesiacov a najviac počas 12 kalendárnych mesiacov. Jeho výška zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, výška príspevku sa pomerne kráti. Súčasťou povinností zamestnávateľa je zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, a to najmenej v polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.

Mesačná výška príspevku predstavuje percentuálny podiel z celkovej ceny práce zamestnanca a je diferencovaná. Zohľadňuje priemernú evidovanú mieru nezamestnanosti v okresoch k celoslovenskému priemeru nezamestnanosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

V Bratislavskom kraji je výška príspevku v sume preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca, najviac však 30 % priemernej mzdy v hospodárstve**. Pre ostatné kraje je príspevok vymedzený nasledovne:

• 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 50 % priemernej mzdy v hospodárstve^** (v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v predchádzajúcom kalendárnom roku)

• 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % priemernej mzdy v hospodárstve^** (v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v predchádzajúcom kalendárnom roku)

^** za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje

V prípade, ak by bol príspevok poskytovaní už v roku 2014, maximálna výška príspevku v jednotlivých okresoch (okrem Bratislavského kraja) by sa pohybovala v intervale od 400 do 500 eur. V Bratislavskom kraji by bola maximálna výška príspevku vo výške 240,90 eur. Priemerná evidovaná nezamestnanosť bola v roku 2013 na úrovni 13,5 %. Uplatnením tohto kritéria sme vypočítali pravdepodobnú výšku príspevku vo vybraných okresoch s nižšou a vyššou mierou nezamestnanosti pri ohodnocovaní na úrovni minimálnej mzdy platnej pre rok 2014.

Projektovaná výška príspevku pre vybrané okresy pre rok 2014

^* náklady zamestnávateľa na zamestnanca pri ohodnocovaní minimálnou mzdou platnou v roku 2014

^*** percentuálny podiel z priemernej mzdy v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok predchádzajúce kalendárneho roka, za rok 2013 vo výške 803,0 eur

Zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2015 prinášajú okrem možnosti zníženia objemu mzdových nákladov pre podnikateľov aj zvýšenie možností pre prijímanie absolventov do praxe.

Povinnosť zriadenia vnútorného systému vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti

Ďalšie povinnosti pre zamestnávateľov zavádza aj novoprijatý zákon č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Ustanovenia tohto zákona nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015 a zameriavajú sa na ochranu oznamovateľov korupčného správania alebo inej protispoločenskej činnosti a vzťahuje sa aj na zamestnancov, ktorí sa o možnej protispoločenskej činnosti dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

V tejto súvislosti zákon zriaďuje pre všetky orgány verejnej moci a pre všetky stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. V nadväznosti na to má každý vymedzený zamestnávateľ povinnosť určiť zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti.

Bilancia opatrení