Právna úprava cestovného ruchu na Slovensku
Aj keď sa s pojmami turizmus či cestovný ruch automaticky spája príjemná predstava oddychu a pôžitku, ide o oblasť právne regulovanú. Práva a povinnosti z príslušnej zákonnej úpravy sa pritom dotýkajú rovnako turistov – užívateľov služieb, ako aj ich poskytovateľov.
Už od vzniku samostatnej Slovenskej republiky je cestovný ruch jedným z najrýchlejšie sa rozrastajúcich odvetví nášho hospodárstva. Prvé komplexné právne úpravy v tejto oblasti však pozorujeme až od roku 2010. Článok približuje nároky užívateľov služieb cestovného ruchu a z toho vyplývajúce riziká pre ich poskytovateľov, možnosti získania podpory na podnikanie v cestovnom ruchu, ako aj práva podnikateľov v tejto oblasti.
Zmluvy v cestovnom ruchu
Prevažnú časť zmlúv v cestovnom ruchu možno zadefinovať ako spotrebiteľské zmluvy, z čoho a priori vyplýva zvýšená ochrana užívateľov služieb a potreba obozretnosti zo strany ich poskytovateľov (všeobecne totiž platí, že tam, kde by bol obchodnoprávny vzťah úplne v poriadku, ten so spotrebiteľom, vzhľadom na špecifickú právnu úpravu, môže byť v rozpore so zákonom). Môže sa totiž stať, že i bez priameho úmyslu tieto zmluvy obsahujú tzv. neprijateľné podmienky a cestovné kancelárie uplatňujú nekalé obchodné praktiky.
Azda najznámejší typ zmluvy v oblasti cestovného ruchu predstavuje zmluva o obstaraní zájazdu, upravená v Občianskom zákonníku, prostredníctvom ktorej sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi sprostredkuje vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) za dohodnutú odmenu.
Niektoré práva spotrebiteľa a povinnosti poskytovateľa služieb cestovného ruchu sú tiež upravené v Zákone o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu, ktorý reguluje časovo vymedzené užívania ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmeny a sprostredkovanie ďalšieho predaja, ako aj náležitosti týchto spotrebiteľských zmlúv. Uvedená právna úprava dopĺňa a nahrádza skoršiu úpravu spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (tzv. timesharingovú zmluvu). Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu rozlišuje nasledovné typy zmlúv:
a) zmluva o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení; na jej základe sa poskytovateľ zaväzuje prenechať spotrebiteľovi do užívania ubytovacie zariadenie s možnosťou nocľahu na čas dlhší ako jedno pobytové obdobie za dohodnutú odplatu. Tento typ zmluvy sa uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden rok a jej prostredníctvom má spotrebiteľ právo dočasne užívať nehnuteľnosť počas viacero určených alebo určiteľných období. Ide o právo užívať byt, apartmán, bungalov či vilu napríklad počas ľubovoľných dvoch mesiacov v roku;
b) zmluva o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb; touto zmluvou poskytovateľ poskytne spotrebiteľovi najmä zľavy alebo iné výhody pri ubytovaní, a to samostatne alebo v spojení s cestovnými službami alebo inými službami. Aj táto zmluva sa uzatvára na čas dlhší ako jeden rok;
c) zmluva o účasti vo výmennom systéme; prostredníctvom nej sa poskytovateľ zaväzuje, že spotrebiteľovi umožní účasť vo výmennom systéme, pod ktorým sa rozumie systém umožňujúci spotrebiteľovi užívať ubytovacie zariadenia alebo iné služby za to, že iným osobám dočasne poskytne do užívania ubytovacie zariadenie s možnosťou nocľahu na čas dlhší ako jedno pobytové obdobie;
d) zmluva o sprostredkovaní ďalšieho predaja; poskytovateľ pre spotrebiteľa obstaráva uzavretie zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení alebo zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb.
Vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným zmluvám (písmená a) až d)) platí, že poskytovateľ služieb cestovného ruchu je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy bezodplatne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o (i) povahe a obsahu práv a povinností, (ii) dátume, od ktorého môže spotrebiteľ začať uplatňovať svoje zmluvné právo, či (iii) súhrne najdôležitejších služieb, ktoré bude mať spotrebiteľ k dispozícii, a to prostredníctvom štandardného informačného formulára. Poskytovateľ má povinnosť poskytnúť uvedené informácie v štátnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu Európskej únie, v ktorom má spotrebiteľ trvalý alebo prechodný pobyt, alebo ktorého je občanom. Okrem toho je povinný poskytnúť spotrebiteľovi poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy a o dĺžke lehoty na odstúpenie.
Zájazdy a podmienky podnikania cestovných kancelárií
Spôsob organizovania zájazdov a podmienky podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr sú predmetom Zákona o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „Zákon o zájazdoch“). Zákonom o zájazdoch došlo k zadefinovaniu kľúčových pojmov (napr. zájazd), k určeniu podmienok na získanie oprávnenia pre tento druh podnikania, ale najmä k špecifikácii práv a povinností cestovných kancelárií. Jednou z najvýznamnejších je povinnosť cestovných kancelárií dohodnúť poistenie zájazdu alebo bankovú záruku, ktorou sa zabezpečí právo na rovnaké plnenie ako pri poistení zájazdu. Tým dochádza k posilneniu ochrany spotrebiteľa – klienta cestovnej kancelárie, ktorému vzniká právo na poistné plnenie, ak cestovná kancelária v dôsledku úpadku (i) neposkytne dopravu z miesta pobytu v zahraničí na miesto plánovaného skončenia zájazdu alebo do Slovenskej republiky, ak je doprava súčasťou zájazdu, (ii) nevráti zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu, ak sa zájazd neuskutočnil, alebo (iii) nevráti rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu, ak bol zájazd poskytnutý sčasti.
Rovnako dôležitý aspekt pri ochrane spotrebiteľa v cestovnom ruchu zohráva informačná povinnosť cestovnej kancelárie. Spotrebiteľ má právo byť pravdivo informovaný o údajoch vymedzených v Zákone o zájazdoch, ako sú termín začatia a skončenia zájazdu, jeho cena, poloha, kategória, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky ubytovacieho zariadenia, rozsah stravovania, trasa cesty a pod., a to ešte pred uzatvorením zmluvy.
Podpora cestovného ruchu
Cestovný ruch predstavuje významný faktor politiky zamestnanosti, ktorý napomáha rozvoju hospodárstva ekonomicky zaostalejších regiónov najmä tým, že je schopný vytvárať nové pracovné miesta pri relatívne nízkych nákladoch. Aj z tohto dôvodu bol vypracovaný Program podpory cestovného ruchu na obdobie 2007 – 2013. Cieľom programu, okrem iného, bolo skvalitnenie služieb cestovného ruchu na Slovensku, regionálnych produktov cestovného ruchu a zabezpečenie vyššieho využívania existujúcich kapacít najmä v mimosezónnom období.
Podpora cestovného ruchu zo strany štátu sa preniesla aj do legislatívnej oblasti, konkrétne do Zákona o podpore cestovného ruchu. Cieľom uvedeného zákona je predovšetkým úprava otázok týkajúcich sa zriaďovania, právneho postavenia, financovania a činnosti organizácií pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ako aj spôsobu a systému finančnej kontroly a formy spolupráce štátnych orgánov, orgánov samosprávy miest a obcí, podnikateľských subjektov a združení v cestovnom ruchu s týmito organizáciami.
Financovanie rozvoja cestovného ruchu sa uskutočňuje najmä prostredníctvom dotácií poskytovaných organizáciám cestovného ruchu registrovaným Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. O podporu môžu požiadať vyššie územné celky, krajské organizácie (podporujú a vytvárajú podmienky na rozvoj cestovného ruchu na území kraja) či oblastné organizácie cestovného ruchu (rovnako podporujú a vytvárajú podmienky na rozvoj cestovného ruchu, ale na svojom území). Poskytnuté finančné prostriedky možno použiť na marketing a propagáciu, na účasť na veľtrhoch, tvorbu webového sídla, tvorbu zľavových produktov, či na šírenie informácií týkajúcich sa danej lokality. Dotácia sa poskytuje na základe písomnej žiadosti organizácie cestovného ruchu a predloženého projektu adresovaných ministerstvu.
JUDr. Natália Kiššová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL
Mgr. Radoslava Lajšová, advokátska koncipientka