Právne možnosti vymáhania cezhraničných pohľadávok
Celková globalizácia spoločnosti, ako aj jednotný vnútorný trh v rámci Európskej únie, priniesli nepochybne veľké príležitosti na rozvoj obchodných vzťahov so zahraničnými partnermi. Od aktívnejšieho vstupovania slovenských menších a stredných podnikateľov do cezhraničnej spolupráce často odrádza práve obava z neznalosti tamojšieho právneho prostredia a prípadného riešenie problémov, ktoré pri spolupráci môžu vzniknúť. Ústrednú rolu tu zohráva práve Európska únia, ktorá sa touto otázkou dlhodobo zaoberá a pravidelne na jej riešenie produkuje právne akty, ktorými sa podstatne zrýchľuje, zjednodušuje a zefektívňuje celý proces.
Problematika vymáhania cezhraničných pohľadávok je síce menej príjemnou, avšak pomerne bežnou súčasťou podnikania. Práve preto je dôležité, aby sa podnikateľ vedel orientovať aspoň v základných princípoch, či už si zvolí klasické konanie iniciované na cudzokrajnom súde podľa práva zahraničného štátu alebo jeden z unifikovaných postupov podľa práva Európskej únie.
Určenie súdu
V každom konaní je v prvom rade potrebné vyriešiť otázku, aký súd (v ktorej krajine) je oprávnený o spore konať. Odpoveď obsahuje medzinárodná zmluva, prípadne Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Pokiaľ však ide o vzťah v rámci Európskej únie, určujúce bude prepracované Nariadenie o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Nariadenie o právomoci“); všeobecným pravidlom je, že osoby (firmy) sa žalujú v štáte, v ktorom majú bydlisko (sídlo). Toto nastavenie však možno zmluvne modifikovať v prípadoch a v rozsahu, v akom to Nariadenie o právomoci ustanovuje; napríklad sa strany môžu dohodnúť, že pre prípad sporu bude vždy rozhodovať súd v mieste plnenia záväzku, či v sídle organizačnej zložky alebo pobočky, ak sa spor týka ich, a pod., a to bez ohľadu na to, kto koho žaluje.
Európske konania
Osobitnou skupinou prostriedkov, ktoré možno využiť pri vymáhaní pohľadávok v rámci sporov v Európskej únii sú európsky platobný rozkaz a európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V oboch prípadoch platí, že ide o úpravu zakotvenú v právnych aktoch Európskej únie a teda jednotnú vo všetkých členských štátoch. Výhody možno vidieť v jednoduchosti konaní, ako aj univerzálnej vymáhateľnosti konečných rozhodnutí.
Európsky platobný rozkaz
Najjednoduchšiu cestu k peňažnej pohľadávke v rámci európskych konaní predstavuje európsky platobný rozkaz obsiahnutý v Nariadení, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Ide o európsku variáciu platobného rozkazu, aký poznáme u nás. Jeho vydanie je viazané na vyplnenie formuláru (nájsť ho môžete TU) a priloženie všetkých dokumentov podstatných pre uplatnenie pohľadávky (napr. faktúry, objednávky, atď.). Konanie je možné začať aj elektronicky, s využitím zaručeného elektronického podpisu, čím sa okrem iného znižujú celkové náklady potrebné na vymáhanie pohľadávky. Súd následne obsah formuláru a jeho prílohy preverí a pokiaľ je pohľadávka skutočne splatná a nie je sporná, vydá platobný rozkaz.
Proti takémuto rozhodnutiu môže dlžník v lehote 30 dní od doručenia podať odpor, ktorým sa platobný rozkaz automaticky ruší, pričom vec bude ďalej riešená v riadnom súdnom konaní. Odchýlkou od platobného rozkazu, ako ho poznáme u nás, je možnosť zvoliť si, že v prípade podania odporu sa riadne konanie vôbec nezačne. Toto môže byť výhodné pri menších pohľadávkach, kedy potenciálne náklady súdneho konania sú k výške pohľadávky zjavne neúmerné; pokiaľ vec nie je vyriešená vydaním platobného rozkazu, podnikateľovi sa niekedy neoplatí o takúto pohľadávku komplikovane súdiť. Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote, bude možné priamo pristúpiť k exekúcii v ktorejkoľvek členskej krajine.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
Alternatívu pri sporoch v rámci Európskej únie, ktorých hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 eur bez úrokov, predstavuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu. Začatie tohto konania je tiež viazané na vyplnenie formuláru (dostupný TU). Výhodou konania sú najmä prísne určené lehoty, v ktorých súd musí podniknúť kroky smerujúce k jeho ukončeniu. Nemôže teda nastať situácia, že by spor ostal roky bez rozhodnutia, okrem iného preto, že prebieha zvyčajne písomne (bez pojednávaní), čím je vytváraný tlak na rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie, ktoré redukuje celkové náklady na vymáhanie. Právoplatné rozhodnutie vydané v tomto konaní, takisto ako v prípade európskeho platobného rozkazu, možno vykonať vo všetkých členských štátoch Európskej únie bez potreby ďalších úkonov. Jeho podrobnejšiu úpravu nájdete v Nariadení, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Uznanie a výkon rozhodnutí
Ako už bolo spomínané, rozhodnutia z európskych konaní sú automaticky vykonateľné v iných štátoch Európskej únie. Čo sa však týka výkonu súdnych rozhodnutí, ktoré boli dosiahnuté v konaniach upravených národnými procesnými predpismi, cesta k ich exekúcii nie je celkom priama. Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia je totiž potrebné pre všetky konania začaté do 10.01.2015 najskôr podať v štáte, v ktorom sa má rozhodnutie vykonať. Až následne prebehne formálna kontrola a rozhodnutie bude vyhlásené za vykonateľné.
Pre konania začaté po 10.01.2015 sa uplatní Nariadenie o právomoci, ktoré celý proces uznania a výkonu výrazne zjednodušilo, a to až do tej miery, že nie je potrebné podniknúť žiadne osobitné kroky. V štáte pôvodu rozhodnutia na žiadosť účastníka súd vydá osvedčenie, ktoré sa následne s originálom rozhodnutia predloží orgánu, ktorý výkon rozhodnutia v inom členskom štáte uskutoční. Proti takémuto uznaniu a výkonu možno namietať len zo závažných, v Nariadení o právomoci výslovne uvedených, dôvodov.
Významným pre konania začaté pred 10.01.2015 je aj Nariadenie ktorým sa vytvára osvedčenie o európskom exekučnom titule, na základe ktorého je možné podobným spôsobom, aký je zavedený v Nariadení o právomoci, osvedčiť rozhodnutia o nesporných nárokoch, čím odpadne požiadavka samostatného uznávacieho konania.
Mgr. Radoslava Lajšová,advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL
Mgr. Miroslav Ondáš, advokátsky koncipient