Právo duševného vlastníctva
Duševné vlastníctvo predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom procesu ľudského myslenia. Možno sem zahrnúť originálne myšlienky, námety, návody a riešenia ako meniť okolitý alebo vnútorný svet človeka. Jeho hodnota závisí najmä od miery následného využitia a prínosu pre jedinca a spoločnosť.
Hoci ide o tému pojmovo pomerne vzdialenú, prípadne celkom abstraktnú, obsahovo sa dotýka najrozličnejších aspektov bežného podnikateľského života. Softvér, dizajn, web stránky, rôzne prospekty, databázy, zamestnanecké diela, technologické riešenia, patenty a i., to všetko sú pojmy práva duševného vlastníctva. Podľa štatistík sú to práve malé a stredné podniky, ktoré v dostatočnej miere neochraňujú svoje práva, najmä kvôli chýbajúcej informovanosti alebo nesprávnej podnikateľskej stratégii, často z dôvodu, že takúto ochranu považujú za nadbytočnú, nákladnú a administratívne náročnú. Z tých istých dôvodov sa potom tiež dostávajú do situácií, kde nevedomky a neúmyselne porušujú autorské práva tretích osôb, čím riskujú uvalenie sankcií od štátnych orgánov, uplatnenie náhrady škody zo strany dotknutého subjektu a i. Nakoľko je téma rozsiahla, nižšie v texte priblížime aspoň niektoré aspekty duševno-právnej ochrany.
Čo patrí do duševného vlastníctva
Duševné vlastníctvo možno rozdeliť na dve základné časti;
priemyselné vlastníctvo zastrešuje práva, ktoré ich držiteľom dávajú výhradný monopol na technické alebo estetické vynálezy a rozlišovacie znaky (zaoberá sa najmä patentmi na vynálezy, dizajnmi, priemyselnými modelmi, ochrannými značkami a i.);
autorské práva a príbuzné práva zas chránia pôvodné literárne a umelecké diela, hudobné skladby, televízne vysielanie, ale aj počítačové programy, databázy, reklamnú tvorbu a multimédiá.
Prečo sa venovať ochrane duševného vlastníctva
V trhovej ekonomike je nehmotný majetok neodmysliteľnou súčasťou majetku každej firmy. Aj podľa podielu nehmotného majetku k hmotnému sa posudzuje bonita obchodnej spoločnosti. Duševné vlastníctvo je všade na svete zdrojom bohatstva, stačí si zobrať príklad Billa Gatesa, Marka Zuckerberga a iných, za ktorých úspechom stál v podstate nápad – produkt ich duševnej aktivity.
Druhou stranou mince a dôvodom, pre ktorý je nutné sa vo svete duševného vlastníctva korektne orientovať, sú možné zásahy do práv iných. Spory, ktoré vznikajú z porušovania práv duševného vlastníctva sú veľmi zložité a finančne náročné, preto je jednoduchšie im predchádzať, chrániť svoje práva doma a v zahraničí a rešpektovať duševné vlastníctvo iných.
Autorské práva v každodennom podnikateľskom živote
Dnešná doba sa vyznačuje dynamickým rozvojom digitálneho prostredia a informačných technológií. Nie je preto prekvapujúce, že oblasťou, kde sa v súčasnosti porušovanie práv duševného vlastníctva, predovšetkým autorských, vyskytuje najčastejšie, je internet. Webová stránka je dnes pre väčšinu podnikateľov neodmysliteľnou súčasťou komunikácie s obchodnými partnermi. Ak máte na webovej stránke obrázky, hudbu alebo články iných autorov, mali by ste sa mať na pozore, dokonca aj vtedy, ak si stránku necháte vyhotoviť u web dizajnéra; za jej obsah je totiž zodpovedný vlastník. Obrázky či fotografie „stiahnuté“ z internetu možno použiť, len ak je výslovne uvedené, že autor ich poskytol na bezplatné používanie komukoľvek; rovnako si treba dať pozor, či ich použitie nie je obmedzené len určitým účelom. Režim je prísnejší v prípade hudobných diel, videí a textov na webe.
Problematické je aj púšťanie hudby či filmovej produkcie v prevádzkach a na priestranstvách prístupných verejnosti, napr. v obchodoch, reštauráciách, čakárňach (kaderníctva, kozmetické salóny), v hotelových lobby a pod. Za určitých podmienok môže dochádzať k tzv. verejnému prenosu a založeniu povinnosti platiť licenčnú odmenu. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiťkonkrétnu situáciu majiteľa prevádzky, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený chránený záznam, priamy alebo nepriamy finančný benefit prevádzkovateľa a pod.
Obdobný režim platí pre firemné akcie a im podobné podujatia. Stačí, ak je prítomné väčšie množstvo osôb mimo pracovného kolektívu či najbližších osobných známych a rodinných príslušníkov a aj firemný večierok môže byť posúdený ako verejné kultúrne podujatie, na usporiadanie ktorého je organizátor povinný vopred získať licenciu/súhlas s použitím hudobných diel a zaplatiť s tým súvisiace odmeny/poplatky.
Duševno-právny rozmer má aj používanie softvéru vo firme. Bežný podnikateľ v súčasnosti vníma prácu s počítačom ako samozrejmú vec. Malé a stredné podniky podľa prieskumov často váhajú s investíciami do oblastí, ktoré nesúvisia priamo s ich podnikaním, najmä z obavy, že riešenie IT problémov neprimerane zaťaží ich rozpočet. Pozor si však treba dať predovšetkým na spôsob licencovania používaných produktov, platnosť a počet „zakúpených“ licencií softvéru, ale aj na prípadné nelegálne sťahovanie softvéru zamestnancami.
Zamestnanecké dielo
Zamestnaneckým dielom je dielo, ktoré autor vytvoril v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu. Ak má teda zamestnanec v popise práce tvorbu dizajnov, budú dizajny ním vytvorené (najmä, ale nie len) v pracovnom čase, v pracovnom kolektíve, za využitia prostriedkov a zdrojov jeho zamestnávateľa, podliehať režimu zamestnaneckého diela. Ak však niekto pracuje napr. v banke a zároveň píše poviedky, nepôjde v ich prípade o zamestnanecké dielo.
V prípade zamestnaneckého diela vykonáva majetkové práva autora (napr. vyhotovenie rozmnoženín diela, jeho spracovanie, odmena za použitie) vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodli inak. Existenciu takejto inej dohody by musel preukázať zamestnanec. Na rozdiel od (klasického) autora, ktorý môže s dielom voľne nakladať, však zamestnávateľ v zásade nemôže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe bez súhlasu autora. Rovnako autor, zamestnanec, môže použiť dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela inej osobe, len v prípade, že sa tak dohodne so zamestnávateľom.
Predstava zamestnanca, že má výlučný nárok na všetko, čo súvisí s „jeho“ dielom, je teda nesprávna. Síce naďalej ostáva autorom, avšak jeho práva sú značne limitované. Ak by zamestnanec, autor, napr. odmietal vydať dokumentáciu potrebnú k použitiu zamestnaneckého diela alebo zaškoliť ostatných zamestnancov zamestnávateľa, dochádza z jeho strany k porušeniu pracovnej disciplíny, čo môže predstavovať dôvod pre danie výpovede alebo pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Právne prostriedky ochrany duševného vlastníctva
Nelegálny zásah do duševného vlastníctva má dôsledky z hľadiska občianskeho i trestného práva. Spektrum právnych prostriedkov ochrany je pritom pomerne široké. Pri každom porušení práva, v dôsledku ktorého vznikne škoda, má poškodený právo na jej náhradu. To isté platí aj v prípade porušenia práv z duševného vlastníctva. Poškodený je oprávnený na skutočnú škodu a to, čo mu v dôsledku porušenia jeho práv ušlo (tzv. ušlý zisk). Ak bolo napr. poškodené aj jeho dobré meno, jeho česť alebo dôstojnosť, môže sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy, najmä formou ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva. Pokiaľ by takýto spôsob vzhľadom k spôsobenej ujme nebol dostatočný, môže súd priznať aj náhradu v peniazoch. Poškodený má tiež nárok domáhať sa, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky odstránené. Podrobnejšie je špecifikovaná právna úprava ochrany proti zásahom do autorských práv (Autorský zákon).
Pri úmyselnom porušení práv duševného vlastníctva je možné porušiteľa navyše stíhať aj podľa trestného práva (Trestný zákon), pričom v závislosti od závažnosti porušenia mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov.
Radoslava Lajsová
právnička
Natália Kiššková
advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o.
www.dtlegal.sk