Pripravované zmeny v právnej úprave spoločností s ručením obmedzeným

Po novom bude možné založiť spoločnosť s ručením obmedzeným tak, že minimálna výška základného imania, a teda aj minimálna výška vkladu jedného spoločníka, bude 1 euro.

Momentálne sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní nachádza materiál, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť nazeranie na obchodné spoločnosti v Slovenskej republike. Novela zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a ďalších zákonov (ďalej len „Novela“) z dielne Ministerstva spravodlivosti SR má za úlohu vytvoriť prostredie pre začínajúce podniky (tzv. start-up projekty), ktoré si ako právnu formu zvolili spoločnosť s ručením obmedzeným, pri zachovaní čo najvyššej možnej miery ochrany veriteľov. Zároveň má Novela ambíciu reagovať na aktuálne problémy vznikajúce v dôsledku neflexibilnej právnej úpravy v oblasti korporátneho a konkurzného práva.

Dva typy spoločnosti s ručením obmedzeným

Novela so sebou prináša prelom v právnej úprave kapitálových spoločností, ktoré právna teória doteraz vnímala jednoznačne ako nositeľov povinnosti vytvárať základné imanie oddelené od majetku jej spoločníkov, a tým obmedzenej zodpovednosti za záväzky spoločnosti (až na špecifické výnimky[1]). Upustenie od obligatórnej tvorby základného imania (nové minimum by malo byť vo výške jedného eura) je tak zlomové najmä pokiaľ ide o všeobecne nastavené chápanie znášania podnikateľského rizika, a to tak zo strany spoločníkov spoločnosti, ako aj jej veriteľov.

Základná zmena súvisí s tým, že po novom bude možné založiť spoločnosť s ručením obmedzeným tak, že minimálna výška základného imania, a teda aj minimálna výška vkladu jedného spoločníka, bude 1 euro. Nielen novozaložené spoločnosti s imaním do 5 000 euro však budú mať Novelou sprísnené podmienky podnikania; zmeny sa dotknú všetkých tých, ktorých základné imanie je/bude do 25 000 eur. Tieto (aj v súčasnosti existujúce) spoločnosti sa budú musieť vysporiadať s novým režimom, najmä zodpovednostným, svojím a svojich štatutárnych orgánov, keďže s cieľom zamedziť absolútnemu a nekontrolovateľnému prenosu podnikateľského rizika na veriteľov prichádza zákonodarca hneď s niekoľkými aktívnymi aj pasívnymi opatreniami.

Povinnosť uvádzať výšku (splatenia) základného imania

Novela vychádza z predpokladu, že pokiaľ existuje všeobecný spoločenský záujem na jednej strane sprístupniť trh podnikateľom, ktorí nemajú záujem vytvárať základné imanie vo výške, z ktorej je možné uspokojiť minimálne časť záväzkov spoločnosti (dlžníka), potom je nutné zároveň zvýšiť informovanosť zmluvných partnerov o tejto skutočnosti. Jednou z ciest je zavedenie povinnosti pre spoločnosti so základným imaním do 25 000 eur uvádzať skutočnú výšku (a mieru splatenia) svojho základného imania pod sankciou zákonného ručenia konateľov (t.j. osôb, ktoré sú za plnenie tejto povinnosti v obchodnom styku zodpovedné).

Obmedzenie počtu spoločníkov

Novela má ambíciu obmedziť počet spoločníkov (max traja, namiesto všeobecných 50) pre všetky spoločnosti so základným imaním do 25 000 eur.

Toto nové obmedzenie sa však výnimočne neuplatní vo vzťahu k tým spoločnostiam, ktoré boli/budú založené do 31.12.2014 a návrh na zápis do obchodného registra bude podaný do 31.03.2015.

Zavedenie pojmu „kríza“ a osobitné povinnosti konateľov

S možnosťou tvorby zníženého základného imania úzko súvisí riešenie finančnej kondície tzv. start-up projektov, ktorých zakladatelia sa rozhodnú podnikať bez vytvárania vlastných zdrojov spoločnosti. S tým je prirodzene spojené objektívne posúdenie finančnej kondície takejto spoločnosti, zvlášť cez optiku Zákona o konkurze a vyrovnaní. Začínajúci podnikatelia preto budú prakticky od začiatku čeliť hrozbe záporného vlastného imania, a tým zodpovednosti za iniciovanie konkurzného konania.

Pre tento účel Novela predstavuje nový inštitút tzv. spoločnosti v kríze, ktorou je podnikateľský subjekt v úpadku, alebo taký, ktorému úpadok ešte len hrozí. Úpadok je všeobecne definovaný ako platobná neschopnosť[2] alebo predĺženosť[3] spoločnosti; hrozba úpadku sa zas posudzuje podľa pomeru vlastného imania a záväzkov spoločnosti. Splnenie uvedených zákonných kritérií bude zakladať zvláštne povinnosti a zodpovednosť štatutárnych orgánov takýchto spoločností, s cieľom prekonať krízu a ozdraviť ich finančnú kondíciu (pôjde napríklad o povinnosť vyhotovovať každomesačnú mimoriadnu účtovnú závierku, či vypracovať návrh primeraných opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie valného zhromaždenia).

Nahrádzanie vlastných zdrojov cudzími zdrojmi

Bežným riešením (a to aj v súčasnosti) akejkoľvek „krízy“ je finančná injekcia zo strany spoločníkov, zväčša v podobe pôžičky, ktorá sa však neprejaví v podobe zvýšeného základného imania, a teda ani zvýšeného ručenia voči svojim veriteľom. Napriek tomu ide o jav, ktorým spoločníci reálne (a v zásade) efektívne riešia finančné starosti spoločnosti, či už sú spôsobené výpadkami v rámci cash flow alebo dlhodobejším bojom o prežitie. Nie je zámerom zákonodarcu týmto krokom brániť, považuje však za nutné nanovo nastaviť kapitálovú primeranosť vlastných zdrojov kapitálovej spoločnosti. Primárnym cieľom ozdravných opatrení by totiž nemalo byť len dosiahnuť, aby takáto spoločnosť naďalej fungovala, ale aby v každom prípade bola schopná plniť záväzky predovšetkým voči svojim veriteľom, odlišným od osôb spoločníkov.

Z týchto dôvodov Novela navrhuje, aby sa doplnenie (vybraných) cudzích zdrojov spoločnosti v kríze považovalo za plnenie nahrádzajúce jej vlastné zdroje, ktoré nebude možné vrátiť a) ak je spoločnosť v kríze, alebo b) ak by sa tým do krízy dostala. V praxi to, okrem iného, znamená, že v prípade potreby sa uspokojovanie nárokov spoločníkov podriadi uspokojovaniu iných veriteľov.

Register diskvalifikácií resp. vylúčenie konajúcej osoby

Novela rieši aj plošné obmedzenia pri riadení obchodných korporácií. Vo všeobecnosti sa totiž má zato, že správa a riadenie obchodnej korporácie je v skutočnosti správou cudzieho majetku; preto je potrebné klásť zvýšený dôraz na plnenie povinnosti štatutárnych alebo dozorných orgánov konať v najlepšom záujme spoločnosti.

Zákonodarca vymedzuje právny rámec pre diskvalifikáciu (vylúčenie) určitej osoby z funkcie člena štatutárneho alebo dozorného orgánu, ktorého podkladom je rozhodnutie vydané súdom, a to konkrétne i) (v trestnom konaní) rozhodnutie o zákaze činnosti alebo ii) (v rámci konkurzného konania) rozhodnutie vydané z titulu porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V oboch prípadoch bude dotknutá pozícia diskvalifikovanej osoby vo všetkých spoločnostiach, v ktorých pôsobí ako člen štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu, alebo aj ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, či prokurista; rozhodnutie sa následne zaeviduje v registri diskvalifikácií.

JUDr. Natália Kiššová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL, s.r.o.

[1] Napr. § 60 ods. 5 Obchodného zákonníka (Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo).

[2] Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

[3] Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.