Rozdiel medzi slobodným povolaním a živnosťou z pohľadu povinnosti platieb voči štátu

Postavenie živnostníka a osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, teda činnosť, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním, je v súčasnej dobe z hľadiska povinností voči správcovi dane a poisťovniam rovnaké. Osoba vykonávajúca slobodné povolanie má rovnakú povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne a čo sa týka sociálnej poisťovne, takisto ako u živnostníka daňový úrad po odovzdaní daňového priznania skúma, či prekročila príjem, na základe ktorého takejto osobe vznikne povinnosť platiť aj odvody do sociálnej poisťovne.

Rozdiel je len v tom, že živnostník, pokiaľ nechce platiť odvody do sociálnej poisťovne, musí živnosť prerušiť alebo zrušiť, zatiaľ čo osoba vykonávajúca slobodné povolanie musí predložiť poisťovni čestné prehlásenie, že takéto príjmy už nedosahuje s podpisom overeným notárom a v podanom daňovom priznaní naozaj potom už takéto príjmy nevykazovať.

Z hľadiska dane z príjmov, rovnako takáto osoba ako aj živnostník môže ísť cestou uplatnenia paušálnych alebo skutočných výdavkov, má možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť dane ak splní zákonom stanovené podmienky a sadzba dane z príjmov je 19 % alebo 25 %.

Príjem z prenájmu je možné dosiahnuť buď ako živnostník poskytujúci prenájom, alebo ako fyzická osoba registrovaná na daňovom úrade ako prenajímateľ. Príjem z prenájmu dosiahnutý v rámci živnosti vstupuje do vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, naopak príjem z prenájmu dosiahnutý zaregistrovanou fyzickou osobou nezakladá vznik povinnosti platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. V prípade fyzickej osoby však ide o príjem, ku ktorému je možné uplatniť iba skutočne dosiahnuté výdavky a nie je možné k nemu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.