RÝCHLEJŠÍ PRENOS DÁT VĎAKA ICH ČIPU

Vyvíjajú čip, ktorý bude svetovo výnimočný a posilní postavenie Európskej únie v oblasti polovodičov a mikroelektroniky. V rozhovore Jozef Bujnovský, výkonný riaditeľ spoločnosti Continium Technologies, približuje podnikanie technologického startupu na Slovensku.

Na aké oblasti výskumu a vývoja sa zameriavate?

– Na vývoj polovodičových produktov, teda čipov. Tieto produkty sú určené pre oblasť civilnej telekomunikačnej infraštruktúry. Sme tiež súčasťou výskumného konzorcia, ktoré ich inovuje pre vojenský sektor.

Po ukončení vývoja bude vaším hlavným produktom  viackanálový prijímač s prevodníkom. Vysvetlíte to?

– Jedná sa o digitalizéry v prijímačoch a vysielačoch, cez ktoré sa bezdrôtovo šíria dáta, keď telefonujete, alebo využívate mobilný internet. V rámci vojenského sektora ide hlavne o obranné radary a senzory. Prevodníky transformujú analógovú informáciu na digitálnu a naopak. Všetko čo vidíme a počujeme je analógové. Na to, aby sme vedeli poslať známemu správu cez smartfón je potrebné informáciu zdigitalizovať, teda previesť zachytený obraz a zvuk na nuly a jednotky.

V akej fáze vývoja momentálne ste?

– Tak, ako to je pri vývoji hardvéru zvykom, čaká nás niekoľkoročná vývojová a testovacia cesta pred tým, ako sa finálny prototyp uvedie na trh. No už dnes je o novú technológiu záujem.

Ako prebieha vývojová fáza?

– Vývoj prebieha v špeciálnych CAD softvéroch, pričom sa oddelene navrhuje digitálna a analógová časť čipu.

Čo si pod tým predstaviť?

– Predstavte si, že by ste mali za úlohu navrhnúť dopravný systém v Paríži na desať rokov dopredu tak, aby v ňom ani raz nevznikla dopravná zápcha. A teraz si predstavte, že celý tento systém má veľkosť dvadsať nanometrov, čo je tisíckrát menej ako hrúbka jedného ľudského vlasu. Dopravnými prostriedkami v tejto analógii sú častice elektrickej energie.

A potom čo nasleduje?

– Akonáhle je návrh hotový, nechá sa vyrobiť na polovodičový plátok takzvaný wafer. Čipy z tohto plátku sa následne jednotlivo narežú, púzdria a testujú na mnohé parametre. Pred masovou výrobou sa produkty ešte upravujú na mieru podľa požiadaviek a špecifikácie zákazníka.

Kto bude vaším odberateľom?

– V rámci skupiny európskych spoločností s projektami spoločného európskeho záujmu IPCEI (Important Projects of Common European Interest) sme zaevidovali dopyt po výstupoch nášho projektového zámeru. Sú to výrobcovia telekomunikačnej infraštruktúry, medzi ktorých patria firmy ako Ericsson, Nokia, SIAE a Ceragon ale aj od ázijských firiem ako Samsung, Huawei a ZTE. Ku koncu desaťročia sa predpokladá nástup ďalšej generácie mobilnej komunikácie s využitím vyšších frekvencií. Táto vlna by mohla priniesť naše produkty na trh.

Ovplyvní to náš bežný život?

– Všetko, čo v živote potrebujete je láska a rýchly prenos dát :). Bez výmeny audiovizuálnych informácií si dnes už len ťažko dokážeme predstaviť moderný spôsob života. Či už v privátnej, spotrebiteľskej, alebo pracovnej sfére. Obzvlášť, ak sa pozeráme dopredu a uvedomíme si, že s automatizáciou a digitalizáciou sme ešte len na začiatku.

A ako to ovplyvní firmy?

– Nevyhnutným predpokladom pre technologickú transformáciu priemyslu je bezpochyby stabilná komunikačná infraštruktúra, s dostatočnou šírkou pásma. Len vďaka nej budeme vedieť implementovať inovácie v oblasti internetu, smart výroby, či automatizovanej logistiky a preprave. A z toho dokážu profitovať tak veľké, ako aj malé podniky.

Boli ste vybratí Európskou komisiou ako jeden z 56 projektov so strategickým významom pre polovodiče v EÚ. Čo to pre vás znamená?

– Európska komisia nás vybrala zo stoviek firiem a spolieha sa na to, že vytvoríme čip, ktorý bude svetovo výnimočný a posilní postavenie a autonómiu Európskej únie v oblasti polovodičov a mikroelektroniky. V praxi to znamená, že máme grantové financovanie a prepojenie na silné európske polovodičové firmy.

Gratulujem. Takže ste získali na istú dobu financovanie?

– Výnimočné je, že sme jeden z mála startupov, ktorý takúto podporu dostal. Svedčí to o výnimočnosti a potrebe technológie, ktorú vyvíjame. Každopádne, jedná sa o dlhodobý projekt presahujúci dĺžku jedného vládneho obdobia. Veríme teda, že ministerstvo bude kontinuálne vyhlasovať výzvy na čerpanie prostriedkov, ktoré EK schválila. Samozrejme, grant netvorí sto percent financovania projektu a teda vývoj financujeme aj s pomocou iných príjmov a investorov.

V čom nastane technologický pokrok, keď produkt uvediete na trh?

– Udržateľnosť technologických riešení spočíva v neustálej optimalizácii operatívnych nákladov. S tým bojujú aj naši zákazníci. Konkurenčná výhoda našich prevodníkov stavia predovšetkým na zníženú spotrebu elektrickej energie a výrazne lepšie pokrytie. To sa dosahuje práve pomocou unikátnej čipovej architektúry už v jej analógovom počiatku. Čím budú prelomové technológie dostupnejšie, tým väčšia bude pravdepodobnosť ich využitia. Na voľnom trhu to platí aj pre odvetvie komunikačnej infraštruktúry.

Ste technologický startup. Akým najväčším výzvam čelíte?

– Čakajú nás tri výzvy. Financovanie, vývoj funkčného produktu a predaj. Financovanie máme na úvod vyriešené, technologicky máme tím, ktorý už historicky podobné produkty úspešne priviedol na trh a dodnes sa masovo vyrábajú. Zdá sa ale, že najväčšia výzva bude pritiahnuť špičkových expertov na Slovensko. Je to hlavne preto, že tu nemáme dostatočne vyvinutý ekosystém a infraštruktúru pre realizáciu výskumno-vývojových projektov v priemysle, čo koreluje s nedostatkom talentu.

Prichádza aspoň podpora zo strany štátnych inštitúcií?

– Teší nás silná podpora od Slovak Business Agency (SBA), SARIO, Ministerstva hospodárstva ale aj Prezidentskej kancelárie.

U nás ste získali poradenské služby vo forme financovania mentorov. Ako spolupráca prebiehala? 

– Poskytli ste nám podporu vo fáze, keď sme pripravovali projekt a nemali financie na skúsených expertov, a to nás podržalo. Komunikácia, prezentácia a výber prebiehali profesionálne a transparentne. Trochu sme sa báli administratívnej záťaže ale v skutočnosti vďaka snaživým a profesionálnym zamestnancom to bolo pre nás nezaťažujúce a veľmi príjemné.

Čo pre vás znamenali mentori?

– Niektoré skúsenosti nie je možné mať na začiatku projektu. Je preto nevyhnutné radiť sa s niekým, kto už konkrétnu skúsenosť má. Takýto ľudia sú však väčšinou drahí. Ukazuje sa, že takáto podpora bola pre úspech projektu v prípravnej fáze viac ako nápomocná.

Potrebujú startupy, obzvlášť tie technologické, mentorov?

– Každá začínajúca firma prechádza fázou, keď sa musí sústrediť na kľúčové aktivity. Najmä pri technologických firmách, ktoré ešte len pracujú na prototype. Počas toho musia myslieť tak na financovanie, ako aj na tvorbu biznis modelu. Nikto nevie úplne všetko, a preto je prínosné, ak sa manažment môže poradiť v špecifických témach. Samozrejme, zodpovednosť spadá stále na vedenie firmy, ale mnohé procesy sa dajú efektívne delegovať na skúsených odborníkov.

Aké regulácie a zákony vám vývoj uľahčujú a aké naopak nie?

– Brzdí nás administratíva, komplikované obstarávania a obmedzenia pri zamestnávaní zahraničných občanov a výskumníkov na voľnej nohe. Rozumieme, prečo dané podmienky na Slovensku sú, a je to procesne zvládnuteľné. Čo nám pomáha je možnosť superodpočtu pre výskumné projekty a snaha konkrétnych profesionálov na úradoch a ministerstvách.

Prečo je potrebné podporovať výskum a vývoj technologických startupov?

– Technologické inovácie nevznikajú len vo výskumných inštitútoch a nadnárodných koncernoch. Práve naopak, častokrát sú to práve startupy, ktoré zoberú na seba riziko testovania nových inovácií a uvedenia produktov na trh. Či už ide o disruptívne alebo prelomové technologické inovácie, v konečnom dôsledku sa zvyšuje produktivita práce v makroekonomickom pohľade. Ak dokážete pomocou technológie vykonať rutinnú prácu o čo i len trochu rýchlejšie, alebo menej nákladnejšie, celá spoločnosť v konečnom dôsledku prosperuje.

Aké máte plány do budúcnosti?

– Náš cieľ je vytvoriť na Slovensku dve kompetenčné centrá so zameraním na dizajn čipov. V prvom kvartáli 2024 otvárame nové vývojové centrum na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Záleží nám na transfere poznatkov a skúseností technických zakladateľov spoločnosti smerom na Slovensko. Druhé pôsobisko plánujeme v Košiciach, kde je naše hlavné sídlo. Keďže je medzi nami viac rodákov z východného Slovenska, chceme rozvíjať firemné aktivity aj v metropole východu. Plánujeme pri tom spolupracovať s akademickou obcou a ponúknuť študentom či doktorandom nazrieť do vývoja prelomovej „cutting-edge“ technológie.

A na záver. Vzhľadom na tému celého časopisu som sa aj ja spýtala umelej inteligencie, akú otázku by položila spoločnosti Continium Technologies. Jej doslovná otázka: “Aké sú vaše hlavné inovačné priority a stratégie pre nasledujúce obdobie?”

– Náš dlhodobý záväzok je vykonávať poctivú prácu, ktorá je postavená na technologickej precíznosti a kreativite. Popri vývojových aktivitách chceme investovať, tak do ľudí ako aj do ekosystému a zúročiť naše medzinárodné skúsenosti. Máme úžasný tím a tešíme sa na všetky výzvy, ktoré nás ešte stretnú. Naše prevodníky budú môcť byť využívané v telekomunikáciách, radaroch, lidar zariadeniach, ADAS, batériových systémoch, zobrazovaní a ďalších technológiách. A všetky tieto technológie budú mať presah na AI.

Viktória Papranec Kiripolská

Foto:  Continium Technologies

—————————————-