Situácia rodinných podnikov na Slovensku

Po takmer viac ako 20-tich rokoch dochádza v rodinných podnikoch na Slovensku k zlomovému bodu. Nastáva čas transferu podnikania na nasledujúcu generáciu. Čím sú rodinné podniky špecifické a akým problémom čelia?

Rodinné podnikanie je v poslednom čase na Slovensku pomerne diskutovanou témou. V nedávnom období bola zaznamenaná aj legislatívna iniciatíva v tejto oblasti. Doposiaľ však chýba konkrétnejšie zadefinovanie tejto kategórie podnikov ako aj identifikovanie ich špecifických problémov. Samotné rodinné podnikanie na Slovensku nemá dlhú históriu. Začalo sa rozmáhať v porevolučnom období (1989), aj keď určité mechanizmy rodinnej kooperácie pri realizovaní ekonomických aktivít boli aplikované už skôr. Výrazným impulzom pre rozvoj rodinného podnikania bol začiatok ekonomickej transformácie, sprevádzaný relatívne jednoduchými podmienkami pre začatie podnikania ako aj novými príležitosťami, ktoré prinieslo uvoľnenie ekonomických vzťahov a otvorenie hraníc. „Porevolučné podniky“ zároveň vznikali ako dôsledok problematického zabezpečenia práce a príjmu, kedy pre niektorých bývalých zamestnancov bolo rozhodnutie začať podnikať skôr nevyhnutnosťou.

„V roku 1992 sa dalo začať podnikať pomerne ľahko v akejkoľvek oblasti, boli kvalifikovaní ľudia, pomerne lacný materiál.“

Definícia rodinného podniku na Slovensku síce nie je legislatívne stanovená, avšak možno pozorovať určité znaky, ktoré preukazujú, že ide o rodinné podnikanie: samozamestnávanie zakladateľa, rodinných príslušníkov, prechod podnikania z generácie na generáciu. Prieskum, ktorý realizovala organizácia EPPP (European Public Policy Partnership) v spolupráci s SBA (Slovak Business Agency) uvádza, že často vyskytovanou formou rodinného podnikania je podnikanie manželov alebo spolupráca jedného z rodičov a jeho potomka.

Špecifiká rodinného podnikania  

Zakladateľ rodinného podniku býva súčasne konateľom resp. riaditeľom firmy a určuje jej smerovanie. Podnikateľ sa musí naučiť hospodáriť so svojím časom. Ten kľúčovo ovplyvňuje vývoj jeho rodinného podniku v dlhodobom horizonte. Neexistuje tu žiadna deliaca čiara medzi pracovným a súkromným životom a preto musí podnikateľ počas celého podnikania riešiť zásadnú otázku priorít medzi podnikateľskými a súkromnými aktivitami.

Prelínanie pracovného a súkromného života sa odzrkadľuje v snahe zapájať rodinných príslušníkov do podnikania. Zapojením kľúčových členov rodiny do podnikania môže vzniknúť „rodinný záujem“. Možno ho označiť za hlavný článok rodinného podnikania, ktoré pôsobí na jeho úspešnosť a výrazne ho odlišuje od nerodinného. Podľa vyššie uvedeného prieskumu sa rodinné podniky formujú v rámci prirodzeného vývoja postupným začleňovaním jednotlivých členov rodiny do podnikania, čím sa vytvára silnejší rodinný celok a dáva lepší predpoklad na prenos skúseností z generácie na generáciu.

V rámci osobných rodinných vzťahov panuje dôvera, ktorá sa prenáša do podnikania a vytvára špecifickú klímu rodinného podnikania. Ako uviedol jeden z respondentov:

„Rodinná firma znamená pre mňa dôveru a viem, že členovia rodiny urobia maximum pre firmu. Čo je dobré pre firmu, je dobré pre mňa a moju rodinu.“

Osobný faktor, ktorý vchádza do rodinného podnikania je teda zdrojom stability a tvorby tradície. V súvislosti zo zamestnávaním rodinných príslušníkov sa stretávame s trendom uprednostňovania rodinných príslušníkov do vedúcich pozícií. Trend je dôsledkom dôvernej klímy a slúži aj na zabezpečenie nasledovníctva v podniku.

Dôležitým znakom rodinných podnikov je vytváranie tradície a jej udržiavanie prostredníctvom transferu skúseností z generácie na generáciu. Vytvára sa tak silný základ pre kontinuitu fungovania podniku a jeho budúcu prosperitu.

Problémy rodinných podnikateľov

Rodinné podnikanie však prináša so sebou aj viaceré problémy. Jedným z nich je zamestnávanie rodinných príslušníkov, kedy dochádza k vzniku a prenosu konfliktov z rodinného prostredia do podnikania a naopak. Tieto spory môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť chod spoločnosti a aj ekonomicky úspešný podnik priviesť do krachu. Dôležité je, aby si zakladateľ silu týchto vzťahov uvedomoval a venoval ich rozvoju patričnú pozornosť.

„Všetko záleží na ľuďoch, vzájomne si pomáhame, vo veľa veciach sa dopĺňame, niekedy máme toho veľa, a s tým aj riziko, ktoré sa prenáša do rodiny.“

Problémy pri zamestnávaní rodinných príslušníkov vznikajú aj v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Dôsledky za porušovanie pracovnej disciplíny, neplnenie priradených úloh, či nízky pracovný výkon sa voči rodinným príslušníkom vyvodzujú ťažšie ako voči ostatným zamestnancom.

Osobitným problémom sú legislatívne bariéry v oblasti pomoci rodinných príslušníkov v rámci rodinného podniku. Podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, ide o nelegálnu prácu, pokiaľ rodinný príslušník vypomáha podnikateľovi bez pracovnoprávneho vzťahu, z čoho sa voči podnikateľovi vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť. Splnením určitých podmienok je však výpomoc rodinného príslušníka legálna. A to, ako udáva vyššie spomenutý zákon, ak „vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku“. Podmienkou pre beztrestnú výpomoc je teda dôchodkové poistenie, alebo štatút dôchodcu či študenta.

„Možno by bolo lepšie, keby sa zjednodušilo zamestnávanie rodinných príslušníkov a s tým súvisiace odvody a iné povinnosti.“

Zapájanie rodinných príslušníkov do podnikania úzko súvisí s prípravou mladej generácie na prebratie podnikania. Dôležitosť prípravy v oblasti nástupníctva sa zintenzívňuje so zvyšujúcim sa vekom zakladateľov. Slovenské rodinné podniky na nachádzajú v období, kedy vo väčšine prebieha alebo sa pripravuje na prvú generačnú výmenu. Tento moment možno považovať za kritický. Z prieskumu rodinných firiem na Slovensku spoločnosti PwC vyplýva, že iba jedna tretina z podnikov, v ktorých prebehne generačná výmena, zvládne tento proces úspešne.

Prvým krokom vedúcim k úspešnej generačnej výmene je začleňovanie potenciálnych nástupcov do podnikania a vytvorenie rodinného záujmu u nasledovníkov. Podcenenie prípravy nástupníctva môže viesť k tomu, že nástupca sa nestotožní s podnikaním, nebude mať vybudovaný dostatočný záujem pre jeho udržanie, prípadne sa ho bude chcieť zbaviť ako nechceného bremena. Príprava na prevzatie nasledovníkmi nesmie byť zanedbaná ani zo strany prípravy samotného podniku.

Najvýznamnejší problém – nástupníctvo alebo predaj podniku

Zlomovým momentom v období fungovania rodinných podnikov je proces generačnej výmeny. Jeho súčasťou je okrem efektívneho začlenenia nasledovníkov do štruktúry podniku aj včasné odovzdanie kľúčovej riadiacej funkcie nasledujúcej generácii. Zakladatelia sa tento moment snažia čo najviac oddialiť v snahe mať veci pod kontrolou. Vzdať sa riadiacej pozície v podniku a prenechať ju nasledovníkovi je vo väčšine prípadov problematické. Pre zakladateľov je ťažké odísť z biznisu, ktorí založili a ktorý je ich celoživotným dielom.

Napriek vnímaniu potreby medzigeneračného prechodu pociťuje staršia generácia obavu z nástupníctva plynúcu z možného poškodenia zaužívaných rodinných vzťahov.

„Následníctvo s deťmi, preberanie majetku. Áno môže to byť problém a môže poškodiť celú rodinu.“

Ak podnikateľ nemá svojho nástupcu, často uvažuje o možnom predaji svojho podnikania. Obidve možnosti (prechod z generácie na generáciu, odpredaj) súvisia s problémom zabezpečenia prevodu majetku. Ide o dlhý proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu. Prevody podnikov väčšinou vyvoláva odchod podnikateľa do dôchodku, osobné rozhodnutia alebo nepredvídateľné udalosti (choroba, smrť). Podľa prieskumu realizovaného EPPP v spolupráci s SBA podnikatelia považujú za dôležité, aby sa pri medzigeneračnom prechode zabezpečila kontinuita a zjednodušila transformácia, čím by sa dosiahla plynulosť nástupníctva.

Možno konštatovať, že rodinné podniky predstavujú významnú a špecifickú zložku podnikateľského prostredia na Slovensku. Problémom, ktorý znemožňuje ich výraznejšiu podporu, je ich „neviditeľnosť“. Pokiaľ nebude existovať legislatívne ukotvenie tohto druhu podnikania, nie je možné očakávať výraznejšiu verejnú podporu pre kategóriu rodinných podnikov. Na druhej strane, určitá podpora je plánovaná zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci pripravovaného Operačného programu Výskum a inovácie 2014 – 2020.

Problematike rodinného podnikania sa 29. októbra 2014 pri príležitosti Európskeho týždňa MSP bude venovať seminár: Prečo sú rodinné podniky na Slovensku neviditeľné?. Viac informácií o pripravovanom seminári získate na internetovej stránke Európskeho týždňa podnikania (European SME Week).