Umenie preži(ť)
Ľudia z umeleckej sféry museli pripomínať, že existujú, a v období, keď najviac potrebovali pomoc, čakať, kedy ich úrady začnú registrovať.
Od marca tohto roku na Slovensku nie je nič, ako bolo pred tým. Nielen podnikatelia, ale prakticky každý jeden občan sa musel nejako vyrovnať s tým, že jeho tok financií sa vplyvom korony a súvisiacich bezpečnostných opatrení dramaticky spomalil, ak nie úplne zastavil.
Nastupujúca garnitúra nemala čas sa ani poriadne zabývať, a len čo sa ujala vlády, musela rozhodovať o tom, aké opatrenia prijať, aby sme ako krajina minimalizovali počet nakazených vírusom Covid-19. Štatistiky naznačujú, že z hľadiska zdravia populácie boli prísne opatrenia účinné. Horšie je na tom ekonomika.
Štát ponúka isté finančné kompenzácie a podporu firmám aj jednotlivcom. Ak sa títo nezľaknú komplikovaných formulárov, štátna podpora môže byť významnou pomocou. O odloženie daní a finančnú pomoc môžu požiadať aj samostatne zárobkovo činné osoby. Ich ťažká cesta späť „do sedla“ tu však zďaleka nekončí.
Láska Spája — koncert kapely Darkness Positive z karantény.
UMENIE NÁM POMÁHALO
Všimli ste si na sebe alebo svojich priateľoch, ako trávili čas počas karantény? Mnohí sa doma usadili pri dobrej knihe či filme. Vypočuli si online koncert, pozreli zábavnú reláciu alebo záznam divadelnej hry. Počas najprísnejších nariadení v prvej fáze sme, okrem pravidelného kontrolovania počtu nových nakazených a množstva potravín v domácej chladničke, nachádzali útechu prevažne vo formátoch umeleckého priemyslu.
Umelecký svet nám v tomto období otvoril dvere dokorán. Galérie zadarmo sprístupňovali video prehliadky, filharmónie otvorili vstup na digitálne koncerty. Herci sa nahrávali pri čítaní rozprávok a iných kníh a zdieľali výsledok s verejnosťou. Hudobníci sa z domov alebo štúdií so svojou hudbou dostali aspoň na naše obrazovky, zatiaľ čo hudobné kluby a divadlá zívali prázdnotou. Život bol vďaka tomu všetkému nezanedbateľne krajší.
Dlhodobé odrezanie od spoločenského života sa negatívne prejavuje na našom vnímaní. Aj prostredníctvom umenia sme si však dokázali v tomto náročnom období udržať zdravý rozum. Nájdeme v sebe ako jednotlivci, či ako krajina, dostatok spolupatričnosti, aby sme pomohli umeleckej obci prežiť?
Slovenská vláda poskytuje finančnú podporu podnikateľom aj živnostníkom, ktorí zostali bez príjmu. Niektorí sa príspevku dočkajú o štyri dni od doručenia žiadosti, iní čakajú aj vyše mesiaca. Slovenská byrokracia môže ťažko súperiť napríklad s úradníckou silou Nemecka, ktoré približne 60 percent svojho HDP dáva na záchranu ekonomiky a prerozdeľovanie financií rieši v priebehu pár dní.
Slovenskí podnikatelia a zamestnanci firiem budú krízu prekonávať o čosi ťažšie než západní susedia. Pracovníci sektora kultúry na Slovensku im však môžu situáciu len závidieť. Úrady ponúkajú určitú kompenzáciu aj umelcom, ktorí nie sú podnikateľmi alebo zamestnancami. Pri pozorovaní ich procesov je však vidno istú tendenciu odvracať zrak a zaoberať sa záchranou kultúry a ľudí, ktorí ju predstavujú, až keď bude vyriešené všetko ostatné.
„SKUPINKA VYVOLENÝCH“
Umelci, ktorí vykonávajú svoju činnosť napríklad na základe autorského zákona, zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, o audiovízii a iných zákonov, patria do kategórie SZČO. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však žiadosti umelcov o príspevok spočiatku zamietali s odôvodnením, že SZČO nie sú.
Až po početných sťažnostiach umeleckých spolkov, organizácií aj jednotlivých umelcov ministerstvo práce spresnilo definíciu žiadateľov o príspevky. Ide o jeden z príkladov, keď museli ľudia z tejto sféry pripomínať, že existujú, a v období, v ktorom najviac potrebovali pomoc, čakať, kedy ich úrady začnú registrovať.
Na sociálnych sieťach sme mohli vidieť videá, v ktorých sa známe osobnosti slovenskej kultúry snažia poukazovať na túto situáciu. Kultúra predstavuje zdroj duševného bohatstva národa. Dáva nám možnosť vyvíjať sa, premýšľať o hlbších súvislostiach života. A predovšetkým, každý aktívny umelec venuje väčšinu svojho času práci na diele, ktoré potom sprostredkuje divákom či poslucháčom, a tí majú slobodu výberu.
Keď sa spoločenský život zastaví, tak ako počas karantény, umelec zostáva bez publika a tak aj bez akéhokoľvek príjmu. Odpoveďou na prosbu umelcov o pomoc sú u nás často kritické hlasy, ktoré sa, žiaľ, ozývajú aj v parlamente: zazneli prejavy, ktoré umeleckú obec vnímajú len ako skupinku vyvolených bohémov, ktorí nestíhajú minúť nahonobené bohatstvo a ešte aj žiadajú kompenzácie od štátu.
TIEŽ ODVÁDZAJÚ DANE
Tento krátkozraký postoj, samozrejme, zabúda na to, že o zdroj príjmov neprichádzajú až tak prominentní herci z populárnych TV seriálov, ako skôr početnejšia skupina hercov malých divadiel, celý ich personál od šatniarov, cez scénografov až po režisérov. Vizuálni umelci prichádzali o dohodnuté výstavy, ako-tak financované projekty, posúvali sa výstavné programy galérií, stratila sa možnosť interagovať s publikom. Na Slovensku sa točia aj filmy, ich tvorba stojí veľa času celé tímy školených profesionálov, ale bez premietania v kinách ostávajú títo ľudia odrezaní od prostriedkov. Kapely a hudobné telesá, ktoré žijú z koncertovania, tiež ostávajú bez príjmov.
Svoje zárobky fakturujú a odvádzajú dane. Veľa týchto ľudí má teraz podľa stanovených pravidiel nárok na minimálnu podporu okolo 200 eur za mesiac a nebýva výnimkou, že musia úrady presviedčať o svojom nároku na ňu.
„Dobrým“ príkladom tohto nastavenia priorít je aj rozhodovanie o dotáciách pre kultúru, šport, mládež a cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji, ktoré sa konalo 29. mája. V rámci šetriacich opatrení župa rozhodla o úplnom zrušení dotácií v hodnote 1,2 milióna eur pre tieto odvetvia. Za zrušenie hlasovalo 33 poslancov, piati boli proti, siedmi sa zdržali.
Nepomohol ani apel členov kultúrnej obce, či list od ministerky kultúry. Na rokovanie poslancov prišli aj osobnosti z platformy Kultúrna Bratislava. Tá už vopred poukazovala na drastickosť chystaných opatrení prostredníctvom videa a varovala pred dopadmi na kultúrny život v kraji.
“Bratislavská župa podporila v ostatných piatich rokoch priemerne 224 projektov ročne, celkovou priemernou sumou 720-tisíc eur ročne. Príjemcami tejto podpory boli napríklad nezávislé galérie, multižánrové kultúrne centrá, nezávislé kiná či divadlá, hudobné kluby a podobne. Podporené bolo aj množstvo podujatí a festivalov, či vznik nových diel vo všetkých umeleckých žánroch, vrátane neprofesionálnej kultúry. Všetci títo kultúrni aktéri a podujatia, ktoré realizujú zostanú v roku 2020 bez akejkoľvek podpory od samosprávneho kraja,” objavilo sa v texte pod týmto videom.
OSTANÚ BEZ PODPORY?
Tlak zo strany umelcov a spoločnosti mal v tomto prípade účinok. Župan Juraj Droba už koncom mája prisľúbil, že nezriaďovanú kultúru napriek závažným škrtom podporí z rozpočtu takzvaných individuálnych dotácií župana a 22. júna svoj sľub splnil. Nezriaďovaná kultúra v Bratislavskom kraji napokon získa 300-tisíc eur. Polovica pôjde zo spomínaných individuálnych dotácií a rovnakou sumou prispeje Nadácia Tatra banky, ktorá patrí medzi stabilných podporovateľov kultúrnej scény.
“Nemôžem povedať, že som s týmto riešením úplne spokojný, ale som rád, že kultúra dostala takýto pozitívny signál, že sa jej niekto snaží pomôcť a že pán Droba dodržal slovo”, vyjadril sa v Denníku N Jozef Lupták, riaditeľ festivalu Konvergencie.
Umelci, promotéri a organizátori sa počas krízy budú musieť v mnohom spoľahnúť výlučne na seba, prípadne na dobrovoľnú podporu spoluobčanov. Už v marci a máji začali vznikať občianske platformy, ktoré vyzývajú verejnosť na podporu umenia a ľudí, ktorí ho tvoria. Jednou z nich je iniciatíva Aby kultúra žila, ktorá chce umelcom v núdzi pomôcť preklenúť najnáročnejšie obdobie.
Zároveň je jej cieľom vytvoriť nový formát festivalu, ktorý bezpečne a bez rizika šírenia nákazy prinesie kultúru do domácností aj z dlhodobejšieho hľadiska. Tento festival nesie názov Plody doby. Na svojej stránke zverejňujú priame prenosy koncertov, ktoré môžu diváci podporiť dobrovoľnou sumou.
Človek má možnosť podporiť konkrétneho interpreta, ktorého online koncert sleduje, alebo prispieť do hromadného balíka, s ktorým iniciatíva pracuje a ponúka mesačnú podporu 100 eur prihláseným hudobníkom, tanečníkom alebo hercom, ktorých príjem bol pred epidémiou tvorený výlučne honorármi za účinkovanie.
LÁSKA SPÁJA
Pohotovou reakciou na vypuknutie epidémie bol aj online festival Láska spája, v rámci ktorého vystúpilo asi tucet interpretov, ktorí takto dostali možnosť získať isté financie z predaja dobrovoľných vstupeniek. Ešte viac im zrejme pomohla aj možnosť prejaviť sa, keďže hudobníkov okrem potravy drží často nažive aj pocit z toho, že môžu interagovať s publikom.
Na tomto festivale si kapely vždy užili prázdny lokálny klub a cennú spätnú väzbu dostávali výlučne prostredníctvom sociálnych sietí. Podobné akcie, hoci sú aj krátkeho trvania, vytrhnú umelcov a technické štáby z nečinnosti, a ľuďom v domácnostiach dajú pocit, že sú súčasťou niečoho osobného, hoci len na diaľku.
Umelcom všetkých odvetví a žánrov prajeme, aby sa situácia upokojila a aby sa čo najskôr mohli vrátiť k práci, ktorá ich napĺňa, ale aj živí. Veríme, že sa medzi laickou verejnosťou, ale aj medzi podnikateľmi a sponzormi nájde dostatočný počet podporovateľov kultúry na to, aby tá slovenská dokázala prežiť aj tieto ťažké časy.
Či príde druhá vlna nákazy vírusom a aký bude jej rozsah a priebeh, je zatiaľ otázne. Ak to príde, už budeme vedieť, že pobyt v karanténe zvládneme. Chceme ho však prečkať bez umenia?
Michal Bacigal
Foto: Láska spája