Vybrané otázky nadobúdania majetku pri podnikaní
Existujú podnikania, ktoré možno začať prakticky bez akéhokoľvek vstupného kapitálu alebo na prevádzkovanie podnikania je potrebný len minimálny majetok. Častejšie sa však vyskytujú prípady, kedy tomu tak nie je a podnikatelia siahajú po vlastných, ale aj externých zdrojoch – od tradičných (úvery, pôžičky) až po inovatívne a alternatívne (leasing, faktoring, forfaiting, či dokonca crowdfunding a i.).
Nadobúdanie majetku spoločnosti od spoločníkov
Možnosti získania majetku, resp. financií na jeho nákup pre novozaloženú spoločnosť sú veľmi limitované – na Slovensku neexistuje burza, kde by reálne mohli spoločnosti ponúknuť svoje akcie, a tak získať prostriedky na rozbeh či rozvoj. Práve preto sú najčastejším zdrojom (najmä začínajúceho) podnikania vlastné úspory a majetok spoločníkov spoločnosti a ich štatutárov. Zákonodarca však pre tieto transakcie stanovuje relatívne prísne pravidlá.
Nadobúdanie majetku spoločnosti od spoločníkov nie je možné bez obmedzenia. Obchodný zákonník stanovuje presné podmienky účinnosti zmluvy, na základe ktorej nadobúda spoločnosť majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty jej základného imania, ak zmluvnou stranou takejto zmluvy sú zakladatelia danej spoločnosti, jej spoločníci, ich blízke osoby alebo ich ovládajúce, či nimi ovládané osoby. Na to, aby medzi nimi uzavretá (napr. kúpna) zmluva nadobudla účinnosť a k prevodu (z právnej stránky) aj reálne došlo, zmluvné strany musia (i) predmet zmluvy (kúpy) najprv nechať oceniť na základe znaleckého posudku, následne (ii) musí návrh zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti (platí za predpokladu, že k jej uzavretiu má dôjsť v lehote 2 rokov odo dňa vzniku spoločnosti), a napokon je potrebné (iii) zmluvu spolu so znaleckým posudkom uložiť do zbierky listín príslušného obchodného registra. V prípade, že prevádzanou vecou je napr. nehnuteľnosť, vyššie uvedený postup je potrebné uskutočniť ešte pred zápisom zmeny údajov do katastra.
Výnimkou sú samozrejme zmluvy uzatvorené pri tzv. bežnom obchodnom styku (obsah tohto pojmu zákon nedefinuje), nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. V týchto prípadoch možno postupovať ako pri klasickom prevode, bez potreby vypracovania posudku a ostatných krokov.
Naproti prísne obmedzeným prevodom majetku zo spoločníkov na spoločnosť, pôžičky od spoločníkov spoločnosti, v praxi úplne bežný a rýchly zdroj financovania spoločnosti, špecifické obmedzenia nezaťažujú. Takúto pôžičku možno pritom dohodnúť aj ako bezúročnú, vyslovene to umožňuje Občiansky zákonník. Je však potrebné mať na pamäti všeobecné predpisy o obmedzení platieb v hotovosti a samozrejme príslušnú daňovú úpravu.
Leasing
Leasing je osobitnou formou získavania a financovania majetku – poskytovateľ leasingu (prenajímateľ) poskytne príjemcovi (nájomcovi) určitý predmet na používanie, a to oproti (najčastejšie) mesačným platbám, pričom prenajímateľ zostáva majiteľom leasovanej veci. Medzi prenajímateľom a nájomcom sa uzatvára leasingová zmluva. Leasingová zmluva neexistuje ako zmluvný typ ani v občianskom, ani v obchodnom zákonníku a teda ide o tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorej zákon priamo neurčuje náležitosti, ani nevymedzuje práva a povinnosti zmluvných strán.
Leasing má pre podnikateľa veľkú výhodu – podnikateľ nepotrebuje pri investícii zaplatiť celú kúpnu cenu, ale túto spláca postupne. Závisí potom od typu leasingu, či si leasovaný predmet ponechá, alebo či ho po určitej dobe vráti a dostane podobný predmet, ale na vyššej technickej úrovni.
Pokiaľ po ukončení leasingu zostáva predmet vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, hovoríme o operatívnom leasingu. Doba trvania takého leasingu býva kratšia než doba životnosti a doba odpisovania predmetu leasingu. Obyčajne sa využíva napr. pri výpočtovej technike, ale tiež automobiloch. V tomto prípade i po skončení operatívneho leasingu zostáva predmet leasingu majetkom prenajímateľa a podnikateľ má priestor na zabezpečenie si modernejšieho vybavenia bez starosti o to pôvodné.
Pri finančnom leasingu jepredmet leasingu majetkom prenajímateľa do splatenia leasingu. Súčasťou zmluvy je preto tiež dohoda o predkupnom práve nájomcu po riadnom ukončení leasingovej operácie, ktorú môže, ale nemusí nájomca využiť.
Či už z dôvodu finančných problémov, nedostatku hotovosti, využívania daňových výhod leasingu alebo iného titulu sa môže podnikateľ rozhodnúť pre spätný leasing. Leasingová spoločnosť od neho predmet leasingu odkúpi a poskytne mu finančné prostriedky na kúpu. Pokiaľ teda podnikateľ vlastní auto, môže ho predať leasingovej spoločnosti. Tá mu za neho poskytne finančné prostriedky a auto mu na základe leasingovej zmluvy prenajme.
Samozrejme, leasing má aj svoje nevýhody; jednou z nich je napr. obmedzenie práv nájomcu vo vzťahu k predmetu leasingu (ako nevlastník prirodzene nepožíva všetky výhody vlastníka), pričom však niektoré riziká vlastníka bývajú prenesené na nájomcu priamo súčasne s uzatvorením leasingovej zmluvy. Voľba leasingu a jeho konkrétneho druhu, by teda mala závisieť od individuálnej situácie a posúdenia možností a očakávaní toho ktorého podnikateľa.
Úvery a pôžičky
Z hľadiska zrozumiteľnosti sú pre bežného podnikateľa pomerne dobre čitateľné inštitúty dočasného prenechania finančných prostriedkov na ich použitie dlžníkovi. Rozdiel medzi úverom a pôžičkou je pritom nielen formálny (jedny sú upravené predpismi obchodného práva, druhé občianskeho práva), ale má aj praktický dosah.
Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, tzn. že vzniká až okamihom odovzdania prostriedkov dlžníkovi. Naopak, pri zmluve o úvere postačuje, ak je riadne uzavretá, pričom na jej vznik nie je potrebné priamo čerpanie úveru. Uvedené má dosah na zabezpečovacie inštitúty, z ktorých sú v praxi najviac využívané uznanie dlhu, zmenky, záložné práva a pod. Pokiaľ teda dlh vzniknutý zo zmluvy o úvere je možné platne uznať alebo zabezpečiť bezprostredne po podpise úverovej zmluvy (bez ohľadu na to, či došlo k jej čerpaniu alebo nie), samotný podpis (uzavretie) zmluvy o pôžičke nie je relevantným faktorom pre jej vznik. To tiež znamená, že v prípade uznania dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorá ešte nebola reálne poskytnutá, by došlo k uznaniu niečoho, čo v danom čase neexistovalo (dlh totiž v tomto prípade vznikne až samotným požičaním peňažných prostriedkov); takéto uznanie dlhu (a teda zabezpečenie prostriedkov z pôžičky, aj ak by boli reálne odovzdané neskôr) by bolo neplatné, a z hľadiska vymožiteľnosti pohľadávky celkom neúčinné.
Faktoring a forfaiting
Faktoring možno v skratke definovať ako obchodno-finančnú operáciu, spočívajúcu v odkupovaní krátkodobých pohľadávok pred lehotou ich splatnosti faktorom, ktorý vyplatí ihneď časť odkúpenej pohľadávky klientovi. Faktor sa zmluvou zaväzuje pohľadávky prevziať, v rámci stanovených limitov financovať a sledovať ich inkasovanie. Vyplatená časť pohľadávky má až do inkasovania pohľadávky faktorom charakter poskytnutého úveru, za ktorý faktor účtuje klientovi úrok.
Faktoring má hneď minimálne dve funkcie: finančnú a garančnú. Predávajúci sa rozhodne pre postúpenie pohľadávky faktoringovej spoločnosti preto, lebo táto spoločnosť mu vyplatí podstatnú časť faktúry (spravidla 80 – 90 %) v dobe fakturácie. Nemusí teda čakať do splatnosti, čiže, financie môže hneď bez straty času použiť na realizáciu ďalších obchodov a iné investície. Predávajúci nemá zvyčajne také znalosti a prostriedky ako faktoringová spoločnosť, pokiaľ ide o prípadné vymáhanie pohľadávky, pokiaľ nebola splnená riadne a včas. Kupujúci v platobnej neschopnosti by mohol pre predávajúceho znamenať zablokovanie častí financií na dlhú dobu, pričom faktoringové spoločnosti sú na toto riziko pripravené. Forfaiting funguje na obdobnom režime ako faktoring, s určitými odchýlkami. Pri forfaitingu ide spravidla o odkúpenie dlhodobých obchodovateľných pohľadávok bez spätného postihu, tzn. že ich prevod je realizovaný kúpnou zmluvou, ktorá súčasne nastavuje zabezpečovacie inštitúty; forfaitér totiž obvykle požaduje istú formu garancií (zmenky, bankové akreditívy a pod.), ktoré sa využijú pre prípad nedobytnosti pohľadávky.
Mgr. Radoslava Lajšová, advokátka spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT LEGAL