Vyfúkané, namaľované, zavesené, krásne
Niet krajšieho symbolu Vianoc než ozdobený stromček a ikonickejšieho než vianočná guľa.
História zdobenia stromčeka je pomerne mladá, rovnako ako história vianočných ozdôb. Tradíciu zdobenia vianočného stromčeka spolu s darčekmi zaviedli protestanti ako odmenu deťom za dodržiavanie pôstu. Najstaršia písomná zmienka o zdobení stromčeka pochádza od nemeckého kazateľa Geislera z Alsaska z roku 1570.
Ďalšie zmienky z Nemecka nachádzame aj v nasledujúcich rokoch – spomínajú sa v literárnych dielach či náboženských textoch. Dokonca Johann Wolfgang Goethe opisoval v jednom zo svojich diel vianočný stromček z návštevy u strýka v roku 1765.
Od jasličiek k stromčeku
Jasličky, inštalácia postáv, vyobrazenie hradieb, chlieva, Jezuliatka alebo troch kráľov a domácich zvierat približovali bežným ľuďom a negramotnému obyvateľstvu v obraze to, čo sa vlastne počas Vianoc oslavovalo. Po zrušení klaňania sa pri jasličkách ako modloslužby sa uctievanie bežných ľudí presunulo do domovov a podporilo tak záujem o iné predmety so symbolickým významom – ako bol vianočný stromček.
Začiatkom 18. storočia sa začal stromček objavovať vo Viedni v rodinách bohatých mešťanov – ako nový, netradičný trend. To inšpirovalo aj menej majetných mešťanov a postupne na Vianoce zdobili stromy aj tí, ktorí nepatrili medzi luteránov. Keď mala vianočný stromček Viedeň, čoskoro pribudol aj Prešporok a ďalšie mestá na Slovensku.
Hoci sa vianočný stromček spočiatku vyskytoval výhradne v rodinách protestantov, časom sa rozšíril aj medzi ostatné obyvateľstvo. Vianočný stromček, nie len holý strom či vetvičky, ozdobený tak, ako ho poznáme dnes, sa dostal na Slovensko najskôr z Rakúska. Na zvyšok územia, ako bolo stredné či východné Slovensko, sa šíril pomalšie kvôli konzervatívnejšiemu a chudobnejšiemu obyvateľstvu.
Skromné, s významom a bio
V bežnej chudobnej roľníckej rodine sa vešali slamené ozdoby len tak na trám, alebo na zelené vetvičky ihličnatého stromu. Už sa vyskytoval aj klasický vianočný stromček umiestnený v dome, ako ho poznáme dnes, alebo častejšie visiaci dolu vrcholom z trámu strechy. Niekedy sa zdobili výhradne len živé stromčeky v okolí domu.
Ako vianočné ozdoby slúžili orechy, sušené ovocie, rôzne slamené či papierové ozdoby alebo sladké pečivo. V tom období mala každá ozdoba svoj symbolický význam, stromčeky sa nezdobili „len tak“. Vo vianočnej ľudovej tradícii mali ozdoby vždy vzťah k životu obyvateľov a ich príbytkom.
Zavesené kúsky obilia, mali dopomôcť k lepšej úrode do budúceho roka a nasledujúcej žatvy. V neskoršom období sa ako vianočné ozdoby používali háčkované či paličkované ozdôbky, sviečky a prskavky. Už vtedy sa zvyky okolo vianočných ozdôb líšili – od kraja ku kraju, dokonca od dediny k dedine. V porovnaní s dneškom také vianočné stromčeky pôsobili oveľa skromnejšie.
Zrodenie vianočnej gule
S rozvojom sklárskych techník v 19. storočí sa otvorili nové možnosti spracovania úžitkového skla. V roku 1889 si výrobu vianočnej gule dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Hoci v tom období to boli iba jednofarebné gule z ľahkého skla, zožali obrovský úspech.
Netrvalo dlho a objavilo sa množstvo variácií na tému farebnej sklenej gule – rôzne farby, ornamenty či vzory so symbolmi. Neskôr, začiatkom 20. storočia, okrem vianočnej gule zaplavili trh aj iné tvary fúkaných ozdôb zo skla – hviezdičky, srdiečka, šišky, snehové vločky, domčeky alebo anjelici.
Vianočné ozdoby sa pôvodne vyrábali v Nemecku a odtiaľ sa vyvážali. Ich centrum bolo v polovici 19. storočia v severonemeckom mestečku Lauscha. Českí sklári boli v tom čase známi svojimi dutými farbenými sklenenými perlami, o ktoré po prvej svetovej vojne prestal byť záujem. Český sklári preto preorientovali výrobu a čoskoro ovládli európsky trh s vianočnými ozdobami – a podstatnú časť z nej začali vyvážať do zámoria.
K známym výrobcom fúkaných vianočných ozdôb patrili napríklad sklári z Dvora Králové nad Labem, kde výroba vianočných ozdôb začala v roku 1931 založením umeleckého výrobného družstva Vianočné ozdoby. Ozdoby na vianočný stromček sa tam vyrábajú dodnes.
Vytváranie krehkej ozdoby
Výroba tejto krehkej krásy sa za posledných 100 rokov v podstate nezmenila. Výsledok závisí na schopnostiach fúkačov skla a maliarok dekorov. Cesta vianočnej gule sa začína návrhom nového vzoru a farby pre kolekciu. Samotná vianočná ozdoba sa vyfukuje zo skleneného polotovaru, ktorý sklári nazývajú telíčko. Toto telíčko sa nahreje na plynovom kahanci a vyfúkne sa do požadovaného tvaru.
Jednoduché ozdoby, napríklad vianočné gule, sa vyfukujú klasicky, ale zložitejšie tvary je potrebné nahriať a vložiť do požadovanej formy – tak vznikajú tvary ako domček, Mikuláš, šiška, ovocie a podobne. Niektoré ozdoby sa vyfukujú kombinovane – napríklad pri labuti sa telo vyfúkne do formy, ale krk a hlava sa musia vyfúknuť klasicky.
Po vyfúknutí požadovaných tvarov sa vznikajúca guľa musí podrobiť striebreniu, ktoré je potrebné na dosiahnutie maximálneho lesku. Do vnútra gule sa naleje striebristý roztok, ozdobou sa potrasie a vloží sa do teplého kúpeľa. Teplo vyvolá chemickú reakciu, pri ktorej sa pokryje striebrom vnútorná strana ozdoby. Ozdoba sa opláchne v teplej vode a dá sa sušiť na manipulačné dosky.
Až 600 farebných odtieňov
Keď guľa vyschne, nasleduje proces máčania farbou, pri ktorom sa vhodná farba nanesie na vonkajšiu stranu gule. Používa sa svetový štandard farbovnice, ktorá obsahuje približne 600 farebných odtieňov v šiestich efektoch jednotlivého odtieňu farby – lesk, mat, mrazolak, porcelán, metalíza a škrupinkový efekt. Po zafarbení sa gule uložia na manipulačné dosky, kde musia opäť vyschnúť.
Potom prichádza na rad ručné zdobenie. Spôsobov zdobenia vianočných gúľ je veľmi veľa. Plošne sa maľujú sklenenými písadlami alebo štetcami. Rovnako je obľúbené zdobenie posypom, keď sa dekór najprv namaľuje lepom a potom sa posype rôznymi druhmi trblietok. Obľúbené sú aj plastické motívy alebo zdobenie takzvaným flockovaním z natenko nastrihaných kúskov látky, ktoré sa nalepia na guľu. Každý takto vyrobený kus je originál.
Na záver prichádza sponkovanie a balenie gúľ. Nadbytočná sklenená stopka sa odreže a do gule sa vloží úchytná sponka, pomocou ktorej možno ozdobu zavesiť. Potom sa už tento krehký tovar opatrne zabalí do škatúľ a môže sa vyexpedovať do celého sveta.
A bolo svetlo…
K veľkej popularite vianočných gúľ prispelo najmä dostatočné osvetlenie vianočného stromčeka, ktoré dodáva ich jemnej kráse tú pravú vianočnú mágiu. Hoci sa na vianočných stromčekoch používali aj sviečky, nebolo to bezpečné. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v Spojených štátoch amerických. Iba dva dni pred Štedrým dňom ho predviedol známy vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku (San Francisco). Po počiatočnej nedôvere si elektrické osvetlenie získalo veľkú obľubu a skoro výhradne sa používa dodnes.
Dnešné trendy
V dnešnej dobe je na trhu dostupné ohromujúce množstvo vianočných ozdôb. Nielen vianočné gule, ale aj sviečky, svetielka, rôzne trblietky a reťaze v nespočetných variáciách. No v posledných rokoch badať trend návratu ku klasickým skleneným vianočným guliam, aké vyrába napríklad Okrasa Čadca, ale aj k slameným a dreveným prvkom.
Okrem od socializmu populárnych salónok či setov čokoládových figúrok sa dnes objavujú aj tradičné medovníky. Každý si môže vybrať podľa svojho vkusu a svojich možností. Spoločné zdobenie vianočného stromčeka sa v mnohých rodinách už stalo tradíciou. Negatívnym trendom je však čoraz väčšia komercionalizácia Vianoc.
Netreba zabúdať, že Vianoce sú obdobie, ktoré by sme mali stráviť so svojou rodinou či priateľmi, pripomenúť si tých, čo už nie sú s nami. A hlavne byť k sebe láskavejší a ohľaduplnejší tak, aby sme si ducha Vianoc dokázali užiť naplno.
Peter Drengubiak
Foto: Okrasa Čadca, The Guardian