Význam, tvorba a právne postavenie technických noriem

Technická normalizácia má pred sebou do ďalších rokov veľa nových výziev, ale stále rovnaký účel – slobodu obchodu a podnikania.

Motto: Technická normalizácia nie je odborom na okraji iných technických odborov, ale je ich rovnocenným partnerom, bez ktorého by sa tieto odbory nemohli rozvíjať. Technické normy sú dobrovoľné dokumenty definujúce technické požiadavky alebo požiadavky na kvalitu, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce produkty, výrobné postupy, služby alebo metódy. Normy sú výsledkom dobrovoľnej spolupráce medzi priemyslom, orgánmi verejnej správy a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré vzájomne spolupracujú v rámci systému založeného na otvorenosti, transparentnosti a konsenzu.

Technická normalizácia v modernom zmysle sa zrodila súčasne s modernou civilizáciou – za francúzskej revolúcie, lebo tá vytvorila meter aj všeobecné hlasovacie právo, normálny formát aj všeobecnú brannú povinnosť. Po prvej svetovej vojne, resp. už v jej priebehu, nastáva prevrat v myslení, významnou sa stáva potreba slobodného obchodu a podnikania, ktorá je charakterizovaná ako potreba ”všeobecnej výmeny” – skrutiek i peňazí, paliva i myšlienok, hodinových sklíčok aj korešpondenčných lístkov, pneumatík i lístkov do notesu, žiaroviek aj dosiek do gramofónu – ale aj potreba novej systematickej činnosti – technickej normalizácie. Z tohto myšlienkového prostredia vznikli potom tzv. Národné normalizačné korporácie, ktoré mali za účel vypracovávať technické normy v národnom rozsahu. Tak vznikli normalizačné spoločnosti v r. 1916 v Holandsku, 1917 v Nemecku, 1918 vo Švajčiarsku, Francúzsku a Spojených štátoch, 1920 v Rakúsku, 1922 v Austrálii, Československu (založenie Českej spoločnosti normalizačné) a Švédsku, 1924 vo Fínsku a Poľsku, 1928 v Rumunsku atď. Zvlášť po prvej svetovej vojne sa prejavil vplyv ohromnej priemyselnej konkurencie.

Keby sme chceli pokiaľ možno čo najstručnejšie charakterizovať zmysel technickej normalizácie, stačilo by k tomu teda jediné slovo: dorozumenie. Technická normalizácia totiž od samého počiatku svojej existencie – bez ohľadu na to, odkiaľ sa rozhodneme ho počítať – priamo alebo sprostredkovane slúžila a slúži práve tomuto účelu, a to na dorozumenie partnerov v oblasti techniky. Činí tak prostriedkami sebe vlastnými: vyjadrením pravidiel vychádzajúcich hlavne z konsenzu strán. V regióne Európskej únie, kde funguje jednotná európska technická normalizácia, predstavujú technické normy účinné prostriedky na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov. Môžu napomôcť ochrane zdravia, bezpečnosti a životného prostredia európskych občanov. Technické normy poskytujú technické riešenia problémov a umožňujú obchodovanie a spoluprácu v rámci EÚ. Napomáhajú prenosu a rozširovaniu technológie, ktorá je užitočná pre všetkých.

Keďže sa technické normy v minulosti väčšinou obmedzovali na normy pre výrobky, v posledných rokoch sa čoraz viac vytvárajú normy pre postupy a výrobu a aktuálne je pred normalizáciu postavená nová úloha – vytvárať technické normy pre služby. „Štandardizovať“ služby ale vôbec nie je jednoduché, ako by to na prvý pohľad vyzeralo.

Technická normalizácia pokrýva teda širokú škálu tém a zohráva rozhodujúcu úlohu v širokom spektre oblastí od podpory konkurencieschopnosti, ochrany spotrebiteľa, zlepšovania prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí po riešenie zmeny klímy a výzvy súvisiace s efektívnym využívaním zdrojov.

Princíp dobrovoľnosti

Čo sa týka právnej úpravy slovenských technických noriem, tá je obsiahnutá v zákone č. 264/1999 Zb. z. o technických požiadavkách na výrobky, v znení neskorších predpisov. Úprava je pomerne stručná. To je odôvodnené tým, že pre právnu reguláciu v oblasti národných technických noriem v štátoch s trhovou ekonomikou nie je žiadny dôvod.

Používanie technických noriem je založené na princípe dobrovoľnosti. Tomu tiež zodpovedá platná právna úprava, ktorá stanovuje, že „dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné” (pozri § 7 ods. (3) zákona č. 264/1999 Zb. z.). Zhoda s technickou normou by mala byť jedným zo spôsobov, ako je možné stanovené požiadavky splniť, pričom takáto technická norma by mala byť technickým vyjadrením všeobecného právneho požiadavku, ktorý však môže byť splnený aj inými prostriedkami. Dobrovoľný charakter používanie technických noriem tak teda umožňuje prijímať vyspelé technické riešenia bez ohľadu na rozdielnu technickú úroveň účastníkov trhu.

Technické normy sa na druhú stranu samozrejme môžu stať zmluvne záväznými v obchodných zmluvách medzi dodávateľom a odberateľom, v takýchto prípadoch sa však jedná výlučne o súkromnoprávne zmluvné vzťahy.

Slabá účasť MSP v normalizačnom procese

Normy umožňujú MSP primerane súťažiť s veľkými firmami, pretože ich aplikácia vytvára definované prostredie definovaných výrobkov. Použitie noriem pri medzioborovom obchode je základným a podmieňujúcim faktorom rozvoja medzinárodných kontaktov pre MSP, priam rozhodujúcim. Význam použitia tých istých noriem ako u veľkých firiem je potvrdením vnímania konkurencie zo strany MSP. Väčšina z nich súhlasí, že súťaž alebo konkurencia je primárne založená na kvalite služieb a produktov a cena je až tretím parametrom. Hoci cena nie je hlavným parametrom súťaže, redukcia ceny nemôže byť opomenutá a je potrebné pripomenúť fakt, že dobré použitie noriem znižuje náklady na výrobu a toto zníženie je výraznejšie, keď sa vzťahuje na systém riadenia kvality.

Táto redukcia nákladov sa vzťahuje na viaceré oblasti:

• menej kombinácii výrobok/proces
• zníženie exportných rizík, pri dodávkach veľkým zákazníkom
• právna ochrana
• menej výkyvov
• vzostup efektívnosti

Jedným z najväčších problémov vo vzťahom k normám a normalizácii sú zdroje informácií. Zdá sa, že najväčšie problémy majú firmy veľkosti 10 až 40 zamestnancov, tie menšie sa na tento problém nesústreďujú, tie väčšie sú viac štruktúrované a informované. Hoci MSP považujú získavanie noriem za ľahké, získavanie úplného spektra informácií nie je jednoduché. MSP potrebujú byť o normách v ich špecializácii informované priebežne. 80% MSP by uprednostnilo interpretáciu výrobne špecifických informácii od federácií, komôr a podobných organizácií, 70% preferuje federácie ako prvý zdroj informácií a menej ako 50% dopytovaných hľadá informácie primárne u národných normalizačných organizácií (Zdroj: Ing. Iveta Paldanová, Ing. Milan Aujeský: Technická normalizácia).

Tvorba technických noriem

Námet na spracovanie slovenskej technickej normy môže podať ktokoľvek. Prostredníctvom ÚNMS SR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky), ktorý je národným normalizačným orgánom, môže navrhnúť aj spracovanie medzinárodnej alebo európskej normy. Návrh je posudzovaný v príslušnej národnej technickej normalizačnej komisii (TK) – odbornom snormalizačnom orgáne s celoštátnou pôsobnosťou, registrovaným, metodicky riadeným a koordinovaným ÚNMS SR. TK vo väčšine „odzrkadľujú“ rozsah pôsobnosti európskych, resp. medzinárodných technických komisií (od jednej až po oblasť pôsobnosti viacerých), ÚNMS SR zriaďuje národné TK na návrh zainteresovaných záujmových oblastí spoločnosti ku komplexnému riešeniu všetkých otázok technickej normalizácie vo vymedzenom rozsahu odboru ich pôsobnosti. V súčasnosti pracuje pre ÚNMS SR 98 TK.

Účinnosť dobrovoľnej normy závisí od sily konsenzu, ktorý sa dosiahol pri jej vypracúvaní. Silný konsenzus je nevyhnutný na to, aby normu prijalo a používalo výrobné odvetvie. Prijatie normy ďalšími zainteresovanými stranami je dôležité v tých oblastiach, v ktorých sa normy používajú na podporu verejnej politiky a právnych predpisov. V súčasnosti však nie sú v normalizačnom procese v zodpovedajúcej miere zastúpené všetky príslušné zainteresované strany. Napriek tomu, že hlavnou nosnou silou európskeho hospodárstva sú MSP, v rozličných technických orgánoch európskej normalizácie sú aj naďalej silnejšie zastúpené väčšie spoločnosti. Dôvodom je to, že MSP majú málo zamestnancov a iba málokedy si môžu dovoliť rozdeliť prácu tak, aby jeden zamestnanec mohol venovať potrebný pracovný čas na vypracúvanie noriem. Náklady z hľadiska požadovaného času, cestovných výdavkov a členských poplatkov sú neprimerane vysoké.

Súčasná pozícia technickej normalizácie v európskom kontexte

V európskom kontexte je technická normalizácia významným prvkom podpory konkurencieschopnosti a voľného pohybu tovaru. Vo svojej integrovanej politike výrobkov Európska komisia poukázala na to, že normy majú veľký potenciál podporovať trvalo udržateľný rozvoj, vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov. V roku 2012 dokončená reforma európskeho normalizačného systému smeruje k podpore konkurencieschopnosti európskych firiem a inovácií – z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2013, vyplývajú tri hlavné úlohy pre európsku normalizáciu na nasledujúce obdobie:

• urýchlenie tvorby európskych noriem;
• zvýšenie zapojenia malých a stredných podnikov a ďalších aktérov občianskej spoločnosti (spotrebiteľov, starších osôb, zdravotne postihnutých a ekologických organizácií) do európskej normalizácie;
• normalizácia služieb, ktorá však musí rešpektovať národnú prax a vychádzať z potrieb trhu. Nemala by kopírovať systém normalizačných mechanizmov ako v prípade výrobkov.

Významným novým prvkom v európskej technickej normalizácii bude využitie odkazov na technické špecifikácie z oblasti informačných technológií (ICT) vytváranej globálnymi fórami a konzorciami vo verejnom obstarávaní.

Ing. Milan Holeček
Poradca predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky