Oprašuje nábytok z povál
Na začiatku ani netušila, ako sa odstraňuje lak. Dnes s citom premieňa zaprášené, od červotočov zničené kusy na funkčné originály. Mnoho techník sa naučila sama a časom vytvorila aj vlastné postupy. Alexandra Klačková hovorí, že renovovanie starého nábytku je jej štýl kreatívneho života a nie práca. Druhú najúspešnejšiu živnostníčku Slovenska za rok 2014 ženie dopredu fakt, že sa jej práca zákazníkom páči. Domov si totiž miesto rozheganého kusu dreva odnášajú krásne zreštaurovaný jedinečný doplnok do interiéru.
Ako ste sa vlastne dostali k renovovaniu starého nábytku?
K renovácii som sa dostala úplnou náhodou, keď mi bolo ľúto vyhodiť jeden starý nočný stolík. Vyskúšala som ho vyčistiť a premaľovať farbou. Nakoľko som sa už vtedy venovala servítkovej technike, napadlo mi ešte stolík oživiť touto technikou a nakoniec bol z toho veľmi pekný a originálny kúsok.
Kde skončil?
Ten nočný stolík bol vlastne akoby mojou prvou renováciou, aj keď to bolo vtedy len premaľovanie farbou a servítka. No stolík sa tak páčil, že som ho podarovala sestre. Ohlasy nenechali na seba dlho čakať a po uverejnení fotky na sociálnych sieťach sa mi začali ozývať známi, ktorí chceli niečo podobné.
Ako dlho trvalo, kým sa z toho stalo podnikanie?
Myslím, že v priebehu prvého roka som sa len tak bavila s renováciami pre mojich priateľov a známych. Keď sa mi však začali ozývať neznámi ľudia a zákazky pribúdali, usúdila som, že bude najlepšie otvoriť živnosť.
Ako ste v začiatkoch riešili financovanie svojho podnikania?
Na začiatku neboli potrebné veľké financie, nakoľko veci, ktoré používam – farby, laky, štetce, brúsky, atď. som zvládla kupovať postupne popri zákazkách. Z každej zákazky som si pomaly odkladala a postupne dokupovala potrebné veci, tvorila rezervy, ktoré som následne otáčala v biznise.
Aký je na Slovensku záujem o renováciu starého nábytku? Uživí vás to?
Momentálne záujem stále stúpa. Je doba, kedy ľudia pochopili, že sa im na povale skrývajú poklady a tiež sme presýtení lacnými „drevotrieskami“. V minulosti boli nábytky zhotovené veľmi kvalitne a veľa detailov bolo robených ručne a nie strojmi ako teraz.
Čo vám ľudia najčastejšie nosia na oživenie?
Najčastejšie sú to kredence, stoličky a truhlice, ale aj rôzne doplnky, ktoré našli po predkoch a majú k tomu citový vzťah a spomienky.
Ako dlho trvá, kým spravíte povedzme jednu stoličku?
Čas na renováciu je rôzny. Záleží od viacerých faktorov. Niekedy mám stoličku urobenú za deň a niekedy okolo niečoho tak povediac chodím aj týždeň. Pracujem ako umelec a nie remeselník. Teda niekedy čakám kým ma kopne múza.
Koľkými technikami oživujete nábytok? Sú to zložité techniky?
Pracujem niekoľkými technikami. Záleží to od toho, ako si renováciu predstavuje zákazník. Niekedy mi prinesú nábytok, ktorý chcú dať do pôvodného stavu a vtedy sa musí držať technológie, ktorá bola použitá. Aj ja sa veľa učím. Napr. šelakovú politúru som pred polrokom ani nepoznala. Musela som si sama naštudovať postupy a radiť sa so známymi reštaurátormi. Momentálne je v kurze najmä biely nábytok, a tu je zase viac techník, napr. patina – ošúchaný efekt, krakelovanie – popraskaný efekt atď. Plus sa venujem aj čalúneniu.
Inšpirácie, ako zrenovovať nábytok prichádzajú náhle sami od seba, alebo je to výsledok spolupráce s ich majiteľmi? Nechávajú vám majitelia voľnú ruku?
Je to tak 50 na 50. Keď príde zákazník s jasnou predstavou, tak odkomunikujeme iba základné veci, ale ak mi ponechá voľnú ruku, inšpirácia prichádza ihneď. Ja v každom starom nábytku vidím jeho novú dušu. Premena však prichádza postupne, niekedy výsledok neprekvapí len majiteľa ale aj mňa samúJ
Vždy mám predstavu, čo z toho bude, ale je to ako maľovanie obrazu bez predlohy, záver prichádza s vlastnou myšlienkou.
Ak ideme do renovácie do pôvodného stavu, tak tam veľa nevymyslím, tam už bolo všetko vymyslené.
Preto svoju prácu rozdeľujem na dva typy. Jedno je pre mňa učením starých techník a druhý typ je umelecká činnosť, kedy vymýšľam a tvorím.
Kto sú vaši zákazníci?
Mladí ľudia, ktorí zariaďujú svoje nové bývanie. Teraz je veľmi moderné kombinovať moderný a starý nábytok. Tí skôr narodení zas prinášajú na renováciu veci, ktoré im pripomínajú detstvo. A potom sú to majitelia kolíb, reštaurácií, penziónov.
Prejavuje sa u vás choroba z povolania? Mám na mysli, ak u niekoho zbadáte starší kus nábytku, začnete premýšľať, ako by ste ho oživili?
Samozrejme. Moje podnikanie nie je moja práca, je to môj štýl života, je to moje hobby.
Čo na to hovorí vaša rodina?
Všetci ma v tom iba podporujú.
Čo Vás ťahá dopredu?
Dôvod, prečo sa tomu venujem je, že mi to robí nesmiernu radosť vidieť ako sa zo zaprášenej stoličky stane ozdoba zákazníkovho domova a veľmi ma teší radosť zákazníka, ktorý neverí vlastným očiam, keď si z mojej dielne vynesie niečo, k čomu má citový vzťah a má doma niečo originálne.
Láka vás zahraničný trh?
Práve v tomto čase sme začali spoluprácu s anglickým trhom. Dovážame odtiaľ nábytok na predaj, ktorý je už buď zrenovovaný mojou spoločníčkou v biznise alebo ona posiela surový nábytok, aby som sa s ním vyhrala ja.
Na čom novom teraz pracujete?
V poslednej dobe, mám rozrobených niekoľko renovácií súčasne. Momentálne čalúnim krásne dobové stoličky, venujem sa niekoľkým ľudovým doplnkom do koliby a maľujem starú truhlicu.
Rozhovor pripravila Jana Katreniaková