Zamestnanci sú vaši partneri v podnikaní. Nastavte si s nimi korektné vzťahy

Vytvoriť si dobré vzťahy so zamestnancami i zákazníkmi je základ dobrého podnikania, aj keď nie vždy je to jednoduché. Pokiaľ chcete svoje podnikanie rozvíjať a expandovať, tak sa tomu v praxi nevyhnete. Najťažšia práca je práca s ľuďmi a tej sa budete musieť naučiť, aby ste naplnili svoje podnikateľské ciele a predstavy a dosiahli maximálny možný súlad medzi súkromným a pracovným životom.

Po výbere pracovníka je potrebné s ním uzatvoriť „vzťah“, ktorým sa z dvoch subjektov stanú partneri. Takýto vzťah môže vzniknúť na základe pracovného pomeru. Okrem pracovného pomeru však môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť aj dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru, z ktorej pre obidve strany vyplývajú určité práva a povinnosti.

Mzda

Uzatvorením pracovno-právneho vzťahu vznikajú teda pre zamestnávateľa voči zamestnancovi určité povinnosti a k takýmto povinnostiam patrí aj úhrada odmeny za prácu dodanú zamestnancom. Táto odmena sa nazýva mzda.

V praxi existujú 4 druhy miezd:

• časová mzda,
• úkolová mzda,
• podielová mzda,
• zmluvná mzda.

Časová mzda predstavuje najčastejšie využívanú formu mzdy. Pre zamestnancov je najpohodlnejšou formou, keďže výška vyplatenej mzdy nezávisí na výkone, ale len na čase strávenom v práci. Časová mzda vychádza z normy pracovného času, resp. pracovného týždňa.

Úkolová mzda: je výhodnejšia pre zamestnávateľov, lebo mzda je vyplatená len na základe dosiahnutých pracovných výsledkov, resp. po splnení stanovených cieľov. Úkolová mzda vyvoláva tlak na zvyšovanie efektívnosti zamestnancov, ktorí zefektívnením svojej práce môžu získať viac finančných prostriedkov. Pre zamestnávateľa sa tak otvára veľký priestor na zvýšenie inovácie pracovných postupov vo firme. Úkolová mzda je najvyužívanejšia napríklad pri manuálnych profesiách, pri ktorých sú práca a jej výsledky merateľné na jedného zamestnanca.

Podielová mzda: využíva sa hlavne v bankovníctve a finančných službách. Podielová mzda je často doplnkom úkolovej a časovej mzdy a slúži na motivovanie pracovníkov, ktorí sú takto priamo vtiahnutí a zapojení do spoločných cieľov a stratégie firmy. Táto mzda sa často využíva hlavne vo vyšších manažérskych pozíciách, kde do veľkej miery simuluje podiel manažéra na výsledkoch firmy.

Benefity

Okrem mzdy môžete zamestnancov motivovať aj prostredníctvom nefinančných benefitov. Mzdové benefity sú rozdeliteľné do dvoch kategórií: mzdové benefity zo zákona a benefity na báze dobrovoľnosti.

Mzdové benefity zo zákona sú definované v zákonníku práce a jedná sa hlavne o príplatky za prácu počas dní pracovného pokoja, prácu nadčas, v noci alebo cez sviatok.

Mzdové benefity na báze dobrovoľnosti môžu byť všetky aktivity, ktoré zamestnávateľ vypláca, resp. inak udeľuje svojím zamestnancom. Treba si však uvedomiť fakt, na ktorý zamestnanci zabúdajú. Mzdový benefit na báze dobrovoľnosti totiž môže byť aj využívanie mobilného telefónu, poskytnutie počítača či auta aj na súkromné účely. Ďalšou skupinou benefitov sú napríklad zabezpečenie pitného režimu na pracovisku a pod. Zamestnávateľ môže na výplatu mzdových benefitov využiť aj povinne vytváraný sociálny fond vo firme.

Dovolenka

Okrem mzdy má váš pracovník nárok na dovolenku ako dobu odpočinku na zotavenia za odvedenú prácu. Na to, aby zamestnanec mohol čerpať dovolenku u zamestnávateľa, jednou z podmienok je, aby u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Podľa zákonníka práce sú upravené tieto druhy dovoleniek:

1. dovolenka na kalendárny rok, alebo jej pomerná časť,
2. dovolenka za odpracované dni,
3. dodatková dovolenka.

Podľa zákonníka práce je určená výmera dovolenky na najmenej 4 týždne. Dovolenka vo výmere najviac piatich týždňov, prislúcha zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku.

Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý je veľmi odlišný od ostatných druhov dovoleniek. Táto je podmienená odlišne ako je to pri vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok resp. pomernú časť dovolenky. Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov, a to zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka.

Povinnosti zamestnávateľa a odvody

Pre zamestnávateľa vyplývajú zo vzniku pracovného pomeru alebo uzatvorenia dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru ďalšie povinnosti spojené s platením odvodov za zamestnávateľa a tiež odvodov povinných zrážok zo mzdy zamestnanca.

Výška odvodov do zdravotnej poisťovne je určená nasledovne:

Zdravotné poistenie

Výška odvodov do sociálnej poisťovne je určená nasledovne:

Sociálne poistenie

Okrem povinností vyplývajúcich z titulu zdravotného a sociálneho poistenia ste ako zamestnávateľ povinný zabezpečiť odvod dane z príjmov zo mzdy zamestnanca.

Autor: redakcia