Zviazať ruky byrokratom, nie firmám

Byrokrati hádžu podnikateľom polená pod nohy – tvrdí prezident Združenia podnikateľov Slovenska JÁN SOLÍK. Práve s ním sme preberali problémy, výzvy a kvalitu dnešného podnikateľského prostredia v našich končinách. 

Čo podnikateľom najviac komplikuje život?

– Vysoké dane a odvody, komplikovaná legislatíva, ktorá sa často mení, nízka vymožiteľnosť práva a zlý stav vzdelávacieho systému. To sú problémy, ktoré dlhodobo dominujú väčšine prieskumov a rebríčkov týkajúcich sa kvality podnikateľského prostredia. Pre 9 z 10 podnikateľov sú prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie či nestabilita a nejednoznačnosť právnych predpisov. Osem z 10 podnikateľov vidí prekážku v dostupnosti a kvalite pracovnej sily. V poslednom období k týmto dlhodobým problémom pribudla inflácia a nestabilné ceny energií. Približne každý tretí podnikateľ hovorí, že nedokáže fungovať bez toho, aby nikdy neporušil žiaden zákon. Príčinou je neprehľadná a často sa meniaca spleť predpisov.

Ako hodnotíte záujem o riešenie týchto problémov?

– Väčšina z nich je dlhodobo známa, no zásadné zlepšenie neprichádza. Odvahu presadzovať zásadné reformy vidíme vo výrazne menšej miere v porovnaní s chuťou politikov míňať peniaze daňových poplatníkov. Zo slovníka politikov sa postupne vytráca diskusia o konkurencieschopnosti ekonomiky. Ak sa má situácia zlepšiť a zastaviť prepad Slovenska, potrebujeme politiku prerozdeľovania nahradiť politikou zameranou na podporu tvorby hodnôt a ekonomickej aktivity. Do tvorby legislatívy musíme vrátiť elementárnu predvídateľnosť a odbornú diskusiu. Kým podnikatelia dlhodobo volajú po väčšej stabilite a kvalite prijímaných regulácií, realita je opačná.

Ako vyzerá prijímanie zákonov v praxi?

– Počty skrátených konaní a poslaneckých návrhov zákonov schvaľovaných bez pripomienkovania a diskusie s tými, ktorých sa týkajú, lámu rekordy. Počet zákonov schválených v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní bol v roku 2022 päťnásobne vyšší v porovnaní s rokom 2018. Tam, kde pripomienkovanie prebehlo, sme v poslednom období tiež videli rekordy – približne 400 pripomienok k novele zákonníka práce, asi 2 500 k plánu obnovy či viac ako 4 500 k stavebnej legislatíve. Analýzy tiež ukazujú, že tvorcovia regulácií zohľadnia v priemere len 1 z 10 zásadných pripomienok. Zmeny uskutočnené návrhmi v parlamente sú často nekvalitne pripravené a mnohokrát sa schvaľujú na poslednú chvíľu. Dáta nám ukazujú, že v prípade poslaneckých noviel majú podnikatelia približne o polovicu menej času na prípravu v porovnaní s vládnymi návrhmi zákonov. Ďalším problémom je chýbajúce vyčísľovanie dopadov navrhovaných zmien. Dáta Centra lepšej regulácie SBA ukazujú, že z regulácií, ktoré mali vplyv na podnikateľské prostredie, vyčíslili predkladatelia vplyv iba v 37 percentách prípadov.

Akým spôsobom môžeme situáciu riešiť?

– Dlhodobo sme volali po pravidlách, ktoré zviažu byrokratom ruky. V uplynulom období sa zaviedlo niekoľko nástrojov, ktoré majú pomôcť systémovo zlepšiť podnikateľské prostredie. Na pravidelnú komunikáciu kľúčových problémov podnikateľského sektora vznikla Rada vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Bola prijatá „regulačná brzda“, ktorá má úradníkov automaticky nútiť návrhy nových povinností pre podnikateľov spojiť so zrušením dvojnásobného objemu tých nepotrebných. Rovnako sa zaviedlo pravidlo, že daňové a odvodové zákony sa budú meniť iba k 1. januáru. Od mája tohto roku sa má akákoľvek podnikateľská legislatíva meniť iba k 1. januáru alebo 1. júlu. Ani ten najlepší nástroj nám však nepomôže, ak sa nebude dodržiavať. Prax ukazuje, že s implementáciou nových pravidiel to zďaleka nebude také jednoduché. Stačí sa pozrieť na počty noviel daňových zákonov účinných počas roka, či na nápady na novú administratívnu záťaž. Sú predstavované bez adekvátnych kompenzácií. Vidíme, že vďaka širokému množstvu výnimiek regulačná brzda jednoducho nebrzdí.

Ako sa uvedené problémy odrážajú na konkurencieschopnosti Slovenska?

– Rada vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu nezasadala viac ako rok. Slovensko sa krajinám EÚ namiesto ich dobiehania začalo vzďaľovať. Chýbajú zásadné reformy v kľúčových oblastiach, pribúda zamestnancov vo verejnom sektore. Tých je takmer 440 000.

Hovoríte, že sa vzďaľujeme krajinám EÚ, sú na tom teda lepšie ako my. Ako je však vnímané ekonomické prostredie Európskej únie na globálnej úrovni?

– Dych stráca nielen slovenská ekonomika, ale aj tá európska. Dobre to vystihujú výsledky tohtoročného barometra reforiem poprednej organizácie združujúcej podnikateľské a zamestnávateľské združenia – BusinessEurope. Ukázali, že približne 90 percent členských organizácií sa domnieva, že investičné prostredie EÚ je v porovnaní s globálnymi konkurentmi menej atraktívne ako pred 3 rokmi. Prílev priamych zahraničných investícií do EÚ podľa BusinessEurope klesol v roku 2021 o 68 % v porovnaní s rokom 2019, v kontraste so 63 % nárastom v USA za rovnaké obdobie.

Má na tom podiel aj legislatíva EÚ? Ako ovplyvňuje podnikateľské prostredie členských štátov?

– Legislatíva a regulácie Európskej únie majú významný vplyv na malé a stredné podniky v členských štátoch, Slovensko nevynímajúc. Na jednej strane uľahčujú prístup na jednotný trh s viac ako 450 miliónmi obyvateľov, zjednodušujú zahraničnú expanziu a dávajú firmám príležitosti na rast. Zároveň však zavádzajú štandardy, požiadavky či obmedzenia, ktoré môžu zvyšovať náklady a administratívnu záťaž.

Ako sa k európskym reguláciám stavia Slovensko?

– U nás existuje iba minimálna verejná diskusia týkajúca sa európskych regulácií v čase ich tvorby. Hoci môžeme ovplyvňovať podobu európskych regulácií už v ich zárodku, SR často v termíne nezašle stanovisko. Intenzívna odborná diskusia sa zvyčajne začína až pri preberaní európskych smerníc do národnej legislatívy a koncentruje sa najmä na problematiku goldplatingu – na zabránenie javu, keď nadprácou pri preberaní európskej legislatívy vznikajú prísnejšie požiadavky či obmedzenia, ako je nevyhnutné celoeurópske minimum.

Môžu sa do procesu tvorby regulácií zapojiť aj samotní podnikatelia?

– Áno a vzhľadom na široké dopady rozhodnutí prijímaných v Bruseli je pre firmy čoraz dôležitejšie zapájať sa do procesu tvorby regulácií ešte pred ich schválením a implementáciou. V ZPS si túto skutočnosť uvedomujeme. Preto spoločne s Centrom lepšej regulácie SBA spolupracujeme na aktivitách, ktoré približujú európske politiky malým a stredným firmám a pomáhajú ich vtiahnuť viac do ich tvorby. Regulácie v oblasti pracovného práva, digitálneho trhu, ochrany osobných údajov, či pribúdajúce environmentálne úpravy vyžadujú od podnikateľského sektora neustále prispôsobovanie sa. Prinášajú firmám zásadné výzvy pre ich konkurencieschopnosť, pričom dopady týchto regulácií môžu byť zásadnejšie ako domáca legislatíva. Často však chýba rozhodovanie na základe dát a porovnávanie nákladov so zamýšľanými prínosmi. Pri mnohých reguláciách vidíme preteky za zelenými cieľmi bez ohľadu na ich náklady. Problém však nie sú len regulácie obmedzujúce podnikanie a zvyšujúce náklady.

Čo ďalšie?

– Na obnovu ekonomík po pandémii si EÚ zobrala historický prvý spoločný dlh. Kým si naši politici prehadzujú zodpovednosť za to, čo z Plánu obnovy nestihneme financovať, europoslanci diskutujú o 14 nových celoeurópskych daniach, ktoré navrhujú zaviesť na jeho splácanie.

Regulácie prijímané na úrovni EÚ či štátu sa výrazne dotýkajú podnikateľov. Veľkú časť malých a stredných podnikov v Európe tvoria rodinné firmy. S čím sa musia popasovať podnikajúce rodiny?

– Generácia podnikateľov, ktorí zakladali svoje firmy v deväťdesiatych rokoch, ich postupne odovzdáva potomkom. Čelí rôznym výzvam. Podľa štatistík zvládne odovzdanie vedenia firmy druhej generácii približne jedna tretina rodinných firiem v Európe. Iba každú desiatu prevezme úspešne tretia generácia v rodine. Z viac ako 600 000 malých a stredných podnikov, ktoré tvoria 75 percent zamestnanosti, tvoria rodinné firmy rôznej veľkosti podľa odhadov väčšinu. To, do akej miery sa im podarí úspešne zvládnuť generačnú výmenu, je teda dôležité nielen pre ich majiteľov. Úspešnosť procesu ovplyvní aj budúci charakter slovenskej ekonomiky. 

Prečo výmenu generácií zvládne tak málo rodinných firiem?

– Pre zakladateľov firiem je generačná výmena najväčším obchodom v ich živote a vyššie uvedené čísla ukazujú, že pre mnohých je odovzdanie firmy náročnejšie ako jej vybudovanie. O to dôležitejšie je, aby regulačný rámec rodinám nekomplikoval už beztak náročný proces.

Aká je realita?

– Občiansky zákonník pochádza z čias, keď nikto na našom území neuvažoval o existencii podnikania. Obchodný zákonník pochádza z doby, keď bolo podnikanie v plienkach. Štát dokonca trestá odovzdanie rodinnej firmy druhej generácii ďalšími daňami, vo viacerých prípadoch pokladá bezplatnú výpomoc príbuzných v rodinnej firme za nelegálne zamestnávanie. V našej právnej úprave zatiaľ neexistujú ani nástroje ako zverenecké fondy či rodinné nadačné fondy, ktoré by umožňovali zachovanie majetku v jednom celku a eliminovali jeho drobenie.

Od 1.1.2023 však bola prijatá úprava rodinných podnikov do zákona o sociálnej ekonomike. Ako novinku vnímate?

– Zákon zaviedol definíciu rodinného podnikania a umožnil registráciu a evidenciu rodinných podnikov. Tá okrem ďalších administratívnych povinností prináša aj viacero obmedzení, kedy legislatíva určuje registrovaným rodinným podnikom, ako majú použiť 12 percent svojho zdaneného zisku. Úradníkom zasa umožňuje nazerať rodinám „do kuchyne“  a pýtať si zápisnice z ich rodinných rád. „Benefitom“ pre tých, ktorí sa rozhodnú registrovať, je možnosť označiť svoju firmu za rodinnú v obchodnom registri. Predkladatelia hovoria, že ide o prvý krok a ďalšie benefity prídu neskôr. Rodinné firmy však nepotrebujú výnimky a úľavy.

Čo potrebujú?

– To, čo akákoľvek iná firma – stabilné a predvídateľné podmienky, minimum byrokracie, jednoduché, zrozumiteľné a vymáhateľné pravidlá a moderné školstvo, ktoré bude zodpovedať potrebám 21. storočia. Zároveň vyriešiť niekoľko špecifických problémov, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral zbytočné prekážky.

Spomínate moderné školstvo. Ako sa kvalita školského systému odráža na podnikateľskom prostredí?

– Čoraz väčším problémom je dostupnosť pracovnej sily. Príčinu treba hľadať na jednej strane v demografickom vývoji, ktorý je dlhodobo negatívny, a vyhliadky na najbližšie obdobie zďaleka nie sú pozitívne. Slovensko sa stane najrýchlejšie starnúcou ekonomikou EÚ. Sme zároveň rekordérom v tom, koľko študentov odchádza študovať do zahraničia. Kým pred desiatimi rokmi šiel študovať každý desiaty maturant, v súčasnosti je to už každý piaty. Priemer EÚ sú 4 percentá. Mladí ľudia, ktorí odídu študovať do zahraničia, sa zväčša nevracajú. Krajina tak prichádza o najlepších. Chýbajú vo firmách, ale aj na univerzitách, pretože odliv mozgov nekompenzuje príliv študentov zo zahraničia. Okrem kvantity je problém aj v kvalite. Školy často očakávajú od firiem odpoveď na to, čo zamestnávatelia potrebujú a akých absolventov majú vychovávať. Firmy síce veľmi dobre vedia, čo potrebujú v krátkodobom horizonte, no čím sú žiaci mladší, tým je vyššia pravdepodobnosť, že budú vykonávať povolania, ktoré nepoznáme a v súčasnosti neexistujú. Výskumy ukazujú, že 65 percent dnešných detí v primárnom vzdelávaní nastúpi po získaní diplomu na pracovné miesto, ktoré dnes neexistuje. Zároveň žijeme v dobe, kedy sa dramaticky mení aj obsah povolaní.

Čo to znamená v praxi?

– Dôležitejšie ako odbor, ktorý ľudia vyštudovali, bude to, ako rýchlo sa vedia prispôsobiť zmenám. Ako rýchlo sa dokážu naučiť nové veci, ako rýchlo si vedia osvojiť nové technológie a zručnosti. Hovorí sa, že negramotní 21. storočia nebudú tí, čo nevedia čítať a písať, ale tí, ktorí sa nevedia učiť a prispôsobiť zmenám.

Na čo by sa mal klásť v školách väčší dôraz?

– Je dôležité u študentov rozvíjať najmä tie zručnosti, ktoré využijú bez ohľadu na to, aké povolania budú vykonávať a ako sa bude meniť ich náplň práce. Nepripravovať študentov a deti na konkrétne pracovné miesto, ale rozvíjať v nich schopnosti adaptovať sa na zmeny. Budúcnosť vidíme najmä vo vzdelávaní zameranom na poznatky z oblasti matematiky, prírodných vied a technológií a zároveň rozvoji mäkkých zručností a charakterových vlastností. Takýto mix výrazne zvyšuje šancu mladých ľudí na uplatnenie sa v podmienkach neustále zrýchľujúcich sa zmien a narastajúcej neistoty.

Jedným z problémov školstva však je nedostatok vyučujúcich…

– Áno, bez férového odmeňovania učiteľov ťažko do školstva pritiahneme a udržíme v ňom dostatok kvalitných ľudí. A tí sú základným predpokladom kvalitnejšieho vzdelávania. Férové odmeňovanie si však netreba zamieňať s rovnostárstvom. V súvislosti s témou platov v školstve sa verejná diskusia redukuje na debatu o percente ich zvyšovania. Výrazne menej sa hovorí o tom, do akej miery tento prístup pomôže vyriešiť kľúčové problémy v školstve, do akej miery pomôže zvýšiť kvalitu a odstrániť nedostatok učiteľov niektorých predmetov alebo v ekonomicky vyspelejších regiónoch.

Ako sa podieľa na riešení problematiky školstva Združenie podnikateľov Slovenska? – Uvedomujeme si, že pre úspech ekonomiky je kvalita vzdelávania nevyhnutým predpokladom. Preto nielen komunikujeme s kompetentnými o potrebných zmenách, ale v rámci našich možností pomáhame aj aktívnym riaditeľom základných a stredných škôl meniť ich školy zdola. Od toho, ako sa školám podarí zvládnuť výzvy, ktoré prichádzajú, závisí v konečnom dôsledku aj budúcnosť našich firiem na Slovensku.

Redakcia